#Mladá, šikovná a ambiciózna Timi Strnál sa do povedomia verejnosti dostala vďaka známej cukrárskej šou Pečie celé Slovensko. Pečenie je jej hobby už od útleho detstva a vďaka súťaži sa naučila mnoho nových receptov. Lásku k sladkému koníčku by chcela využiť aj v budúcnosti a cukrárske plány pomaly realizuje.
Čo ťa vôbec videlo k tomu, aby si sa do tejto šou prihlásila?
Zahliadla som na Instagrame reklamu, že je možné sa prihlásiť do tretej série PCS (pozn. red. Pečie celé Slovensko). Hneď to vo mne zarezonovalo, poslala som dvom kamarátkam screenshot a ony ma podporili. Povedala som to doma rodičom, v ktorých som mala tiež oporu, a o pár dní som odoslala prihlášku. Bolo to v podstate spontánne a povedala som si, že za skúšku nič nedám.
Bolo pre teba náročné postaviť sa pre kamery a ukázať svoj cukrársky talent?
Zo začiatku som bola veľmi nervózna práve z kamier, z komunikácie s porotkyňami a moderátormi. To ma vedelo najviac dostať do rozpakov. Počas pečenia som sa vždy sústredila na svoju prácu a snažila sa logisticky všetko pripraviť tak, aby som to časovo stíhala.
Paradoxom je, že s trémou mi pomohli práve kamery, na ktoré som si epizódami pomaly začala zvykať. Ku koncu to bolo pre mňa oveľa prirodzenejšie a už som ich nevnímala.
Ako u teba vznikla láska k sladkým dobrotám?
Odmalička som milovala piecť a variť. Už na základnej škole som skúšala zahraničné recepty a pred štyrmi rokmi som dokonca začala svoj foodblog. Varila som rôzne jedlá, ktoré som pekne naaranžovala a pridávala na Instagram, no neuchytilo sa to.
Počas covidu som, asi ako každý, začala kváskovať a to ma neskôr priviedlo k pečeniu makróniek, tie zas k pečeniu tort. Do súťaže som však stále šla s minimálnymi skúsenosťami. Zo zákuskov som nemala takmer nič „odpečené“ – napríklad, dodnes som ešte nikdy nepiekla bábovku alebo klasicky punčák, no počas súťaže som sa naučila kombinovať chute a dalo mi to množstvo nových skúseností.
Absolvovala si aj nejaké kurzy, alebo si samouk?
Pred súťažou a počas nej som neabsolvovala žiaden kurz, všetko som sa učila sama sledovaním videí a skúšaním rôznych receptov a techník. No pred pár týždňami som absolvovala prvý kurz u Heleny Fléglovej so zameraním na tradičnú českú cukrárčinu. Plánujem v budúcnosti absolvovať aj kurzy v zahraničí, ak to bude možné.
Vymýšľaš si dezerty aj sama, alebo skôr stavíš na osvedčený recept?
Receptúry mám overené, no nebojím sa skombinovať viacero receptov dohromady, čím môže vzniknúť nový dezert. Potrebujem určite ešte množstvo skúseností, aby som mohla začať neskôr aj ja sama vymýšľať svoje vlastné recepty, ktoré budú vyšperkované na sto percent.
Keď si sa do súťaže prihlasovala, bolo pre teba víťazstvo hlavným cieľom, alebo si skôr chcela nabrať skúsenosti?
Do súťaže som sa prihlásila s malou dušičkou, či ma vôbec vezmú na kasting. A zrazu som sa ocitla v top 12. Bol to úžasný pocit! Mala som však strach, ako to skĺbim so štátnicami, no chcela som sa tomu venovať naplno.
Cieľ bol nevypadnúť v prvom kole a dostať sa aspoň do polovice. No ako sme postupne natáčali jednotlivé epizódy, začala som ti to ešte viac užívať a chcela sa dostať čo najďalej. A samozrejme, túžila som nabrať čo najviac skúseností a spoznať nových ľudí.
Čo bolo pre teba v celej súťaži najnáročnejšie? Mala si niekedy chuť to vzdať?
Najnáročnejšie pre mňa bolo skúšanie receptov doma. Vo štvrtok večer sme odchádzali z Bernolákova a cestovali na východ. V piatok ráno som zapla mixér a do nedele som vypekala a skúšala si recepty na ďalšie epizódy.
Bolo to náročných šesť týždňov, počas ktorých som si nestihla oddýchnuť a bola som skôr psychicky unavená z nátlaku, pretože deň po finále ma čakali štátnice, ktorým som sa nestíhala kvôli PCS venovať. No koniec koncov, všetko dopadlo pozitívne a skúšky som úspešne zvládla. Vzdať som to nechcela ani raz. Ja som si každú výzvu užívala naplno.
Dostala si v súťaži zadanie, pri ktorom si zapochybovala o svojich zručnostiach?
Mňa najviac potrápila šiesta epizóda – cukráreň. Nebola som stotožnená ani s jednou z výziev, potrápila ma aj Pavlovej roláda, kedy sa mi zle prepiekol korpus. Tešila som sa z každej výzvy no najväčšiu radosť som mala z torty pre mamu a jesennej torty.
Išla by si do toho znovu?
Išla, no len s tou istou partiou, aká sme sa stretli v PCS. Rada by som si to vyskúšala ešte raz v stane so všetkými dvanástimi, aby som to mohla zažiť znovu. Celá účasť v PCS mi dala nové priateľstvá, skúsenosti, no hlavne mi to dodalo sebavedomie.
Vystúpila som zo svojej komfortnej zóny, pred PCS som bola dosť tichá, uzavretá do seba pred cudzími ľuďmi a ťažšie sa mi komunikovalo. No práve pracovanie pod stresom a kamerami mi pomohlo zbaviť sa akejsi neistoty a nedôvery v samú seba. Začala som si aj viac veriť. Cela súťaž mi zmenila život, či už kariérny alebo osobný.
Absolútne klišé otázka – čo máš zo sladkostí najradšej?
Prekvapivo nemám rada makrónky. No ak sa občas nejaká zvýši, veľmi rada si ju vychutnám! No úplne najviac som si obľúbila moderné choux (francúzske veterníky, pozn. red.).
Kto je tvojou najväčšou podporou v tom, čo robíš?
Rodičia. Práve vďaka nim môžem robiť to, čo ma baví a napĺňa. Podporovali ma celý život, či už pred súťažou, počas nej, ale aj teraz pri zariaďovaní výrobničky. Za všetko som im nesmierna vďačná a som na nich hrdá.
Takže podľa všetkého sa môžeme tešiť na tvoju vlastnú prevádzku?
Áno, posledné mesiace riešime výrobňu v Levoči. My už máme teraz rodinnú kaviareň, kde chcem zmeniť celý koncept. Vo výrobni budem tvoriť hlavne tortičky a koláčiky na objednávky a u nás v kaviarni si budú môcť ľudia vychutnať chutný sladký koláčik, poprípade nejaké špeciality, ktorým sa tiež plánujem venovať (úsmev).
Zdieľať na
Zdieľaní