Teo spoluzakladal neziskovku, ktorú ocenili až v Bruseli: Pracuj na sebe, ale nehroť to!

Tibor Teodor Lachkovič

Tibor Teodor Lachkovič spoluzakladal neziskovku, ktorú ocenili až v Bruseli (Zdroj: Daniel Banič)

#Tibor Teodor Lachkovič má len 23 rokov, no už teraz má za sebou viac skúseností, ako jeho bežní rovesníci. Začínal v neziskovke Študenstká únia, bol ambasádorom v Mladiinfo či marketingovým manažérom a riaditeľom v PreStredoškolákov. Viedol Radu mládeže Bratislavského kraja, vďaka čomu si vyskúšal prácu na Magistráte hlavného mesta. 

Keď mal 17, spolu s kamarátkou Petrou založili vlastnú neziskovku EduEra, v ktorej je doteraz. Okúsil aj vody coworkingov, ktoré sú na Slovensku stále ešte pomerne neprebádané. Aktuálne vedie Coworking Nádvorie v Trnave. 

O jeho ceste, úspechoch, fuckupoch, ale aj tipoch a radách pre každého cieľavedomého študenta sme sa porozprávali v dnešnom rozhovore. 

Začínal si ako dobrovoľník v rôznych neziskovkách. Často si teda pracoval zadarmo alebo za menšiu odmenu, akú si si mohol zarobiť napríklad brigádou v bare či obchode. Stálo to za to? 

Vlastne to začalo tak trochu náhodou a zrazu som sa ocitol v niekoľkých neziskovkách naraz. Bolo to na strednej, kde som nepotreboval nejak zarábať. Samozrejme, niektorí spolužiaci mali niekoľko brigád v baroch či v kine. No ja som si uvedomoval, že dobrovoľníctvo mi dáva viac. Naučilo ma veciam, ktoré sa v škole bežne nenaučíš. Naučil som sa robiť marketing a propagovať aktivity, ktoré sme robili, organizovať podujatia pre stovky ľudí. No aj veci, ktoré sa hodia každému, napríklad si lepšie zadeliť čas. 

Aj keď som si minule hovoril, že by som si vyskúšal aspoň jeden deň v mekáči. 

V čom sú najväčšie úskalia dobrovoľníckej práce, a čo naopak, vnímaš ako benefity?

Netreba tomu prepadnúť. Uvedomovať si, že dobrovoľníctvo je niečo, čo robiť chceme a nie musíme. Mala by to byť záľuba. Ale dobrovoľnícka práca vo všeobecnosti má úskalia ako každá iná práca. Keď sa prepracuješ, nebaví ťa a chceš ju rýchlo ukončiť. Máš toho veľa, nestíhaš, prichádzaš o osobný život – priateľov, rodinu. Keď si to uvedomíš, už to nejde zastaviť. 

Mne osobne sa to stalo pred troma rokmi. Mal som toho veľa – projekty, práca, škola, rodinné záležitosti. Asi ako každý. Pristihol som sa pri myšlienkach, že by bolo jednoduchšie havarovať autom a nič neriešiť. To bolo pre mňa veľkou výstrahou. Ukončil som skoro všetky aktivity a odstavilo ma to na pol roka. Nedokázal som robiť nič. Potreboval som si oddýchnuť a hlavne zistiť, ako sa vlastne oddychuje.

Na druhej strane je tu mnoho benefitov. Môžeš skúšať nové veci, učiť sa ich v praxi. Ak niečo pokazíš, zväčša sa nič nedeje. Môžeš hľadať samého seba. 

Tibor Teodor LachkovičZdroj: Daniel Banič
(Zdroj: Daniel Banič)

Keď si mal 17, s kamarátkou Petrou Papierníkovou ste založili vlastnú neziskovku EduEra, ktorá funguje doteraz. Spomenieš si ešte na prvý impulz a vaše začiatky?

Pamätám si presnú chvíľu, ako sme sa spoznali. Boli sme na východe Slovenska na projekte, kde sme sa obajaocitli vďaka našim aktivitám. Bol večer, vonku bola pomerne zima, takže tma prichádzala skoro a my sme sa stretli v školiacej miestnosti, kde sme si sadli vedľa seba a začali sa rozprávať. 

Bol to trochu depresívny dialóg o tom, čo sa nám nepáči na rôznych organizáciách. Aké máme skúsenosti, alebo čo by sme v živote radi robili. Obaja sme len hľadali miesto, kde sa dobrovoľníci cítia dobre a vedenie neziskovky ich bude počúvať a dávať im priestor na vyjadrenie sa. 

Tak to celé vzniklo. Petra už na niečom pracovala, ale nemala nikoho, kto by jej pomohol. Dohodli sme sa na stretnutí v Bratislave. Dali sme si kávu a pokecali sme o bližších predstavách. A zrazu má EduEra takmer 5 rokov. 

Čo je hlavnou náplňou EduEry? Aké projekty riešite a komu pomáhate?

Zameriavame sa neformálne vzdelávanie. Bežnou rečou sa snažíme učiť mladých ľudí iným spôsobom, ako sa to robí v škole. Zameriavame sa na rôzne témy, od lokálnych projektov, kde sme pomáhali stredoškolákom z Medzilaboriec zlepšiť svoje okolie, až po medzinárodné, ktoré realizujeme vďaka Európskej únii a programu Erasmus+. 

Momentálne spolupracujeme napríklad s Rakúskom a Portugalskom na veľkom projekte AdulLife. Nahrávame podcasty a videá na tému “Ako byť dospelý” a “Čo robiť, keď vyjdeš zo školy”. Sú to elementárne veci, ktoré nám však nikto nevysvetlí. Napríklad, ako sa berie hypotéka, prečo by sme mali chodiť na preventívne prehliadky, či ako si založiť životnosť. Ja sa desím januára, pretože si budem musieť robiť daňové priznanie a netuším, ako na to (smiech).

Čo je však zaujímavé na organizácii – vzdelávame aj vo vnútri. Môžeš prísť s nulovými vedomosťami o marketingu či projektoch a my ťa to naučíme. 

Aké najväčšie úspechy máte za sebou? A nejaký fuckup, ktorý vás posunul?

Asi po roku fungovania sme získali ocenenie The best practice NGO a prezentovati naše aktivity v Európskom parlamente. Momentálne sme zapojení v niekoľkým obrovských medzinárodných projektoch, ktoré budú mať dopad na prácu s mládežou v rôznych krajinách.

Fuckupov bolo mnoho, hlavne na začiatku. Najväčšou výzvou bolo naučiť sa spolupracovať s Petrou. Sme ako jin a jang. Ja som ten uprataný, ktorý dodržiava pravidlá a má veci zoradené v excelovských tabuľkách. Peťka je kreatívna duša, ktorá vymýšľa obrovské projekty a zväčša nestíha. No teraz je to ideálny vzťah. Dokonca si hovoríme “pracovní manželia” (smiech).

Tibor Teodor LachkovičZdroj: Daniel Banič
(Zdroj: Daniel Banič)

Môžem sa k vám pridať aj ja? 

Samozrejme. Pracujeme najmä s mladými ľuďmi, no čím ďalej, tým viac prijímame aj starších. Možno je to tým, že starneme aj my. Ako som spomínal, nepotrebuješ u nás vedomosti z danej oblasti a keď ich máš, môžeš učiť niekoho ďalšieho. Momentálne fungujeme v štyroch tímoch. 

Projektový vytvára všetky vzdelávacie aktivity na Slovensku, ale aj v zahraničí. Vysielame mládež do zahraničia a prijímame cudzincov, aby sme im ukázali, ako vyzerá Slovensko. Marketingový a PR tím sa starajú o naše promo, robia weby, spravujú sociálne siete, majú na starosti partnerstvá. A komunitný tím je niečo ako HR. Ich úlohou je, aby sa naši dobrovoľníci cítili príjemne a mali všetko, čo potrebujú k svojej práci. 

EduEra je miesto, kde si môžeš skúšať nové veci a keď to nevyjde, nevadí, skúsiš to znovu. 


Tomáš stojí na čele projektu, ktorý mladým mení životy: Vôbec sa tam nepozerá na známky!


Aj vďaka EduEre sa ti podarilo pracovať pre bratislavský HubHub a neskôr Nádvorie Coworking v Trnave. Ako sa ti pozdáva svet coworkingov? 

Svet coworkingov je zatiaľ málo prebádaný a u nás ešte nie je tak spopularizovaný. Rád ho skúmam. Počas strednej školy som pracoval na projekte Quick Kancle. Bol to vlastne coworking pre neziskové organizácie. V tej dobe som ešte ani netušil, čo coworking je. 

Neskôr som začal pracovať pre medzinárodný HubHub, kde som sa zameriaval na brand a marketing. Najskôr som pôsobil v slovenskom tíme a po roku som sa presunul do medzinárodného. Bola to skvelá skúsenosť. HubHub je výnimočný svojou komunitou. Vždy to tam žije a nájdeš v ňom ľudí, ktorí ti ochotne pomôžu. 

Teraz som v Nádvorie Coworkingu, ktorý je opäť niečím špecifický a má svoje čaro. Prepája trnavskú komunitu kreatívcov a makačov, čo ma veľmi teší. Je to skôr rodinný cowork, kde sa všetci poznajú.  Vďaka nemu som súčasťou aj novovznikajúcej Asociácie coworkingových centier. Tá bude mať za úlohu prepájať menšie coworkingy na Slovensku a pomáhať im. 

Zaujímavá je práve tvoja cesta na Nádvorí, kde si sa venoval (a stále venuješ) viacerým aktivitám. Popíš nám ich.

V druhom ročníku na výške som sa prihlásil do štipendijného programu Nádvorie Kampus, v ktorom som bol prvý rok účastníkom. Som večne nespokojný človek, a tak som sa snažil pomôcť s druhým ročníkom a zlepšiť ho. Na konci ročníka som na Nádvorí zamestnal a prešiel som viacerými pozíciami. Pomáhal som najmä s Kampusom a marketingom. Nádvorie je malá firma, takže som si vyskúšal aj eventy a mnoho iných drobností. Momentálne som v Nádvorie Coworkingu – zdieľanom kancelárskom priestore. 

Tibor Teodor LachkovičZdroj: Daniel Banič
(Zdroj: Daniel Banič)

Aktuálne celý Nádvorie Coworking aj vedieš. Ako vyzerá tvoj bežný deň a čo je tvojou hlavnou úlohou? Čo ti táto práca dáva?

Posledné mesiace pracujem remote, pretože tento semester študujem v Prahe. Starám sa najmä o plánovanie, partnerstvá a interné procesy. Mojou úlohou je, aby coworking napredoval a zlepšoval svoje služby. Stretávam sa v ňom s novými úlohami, ktoré som v iných coworkingom nezažil. 

Keďže sme malý tím, v mnohých veciach si musíme vystačiť sami. Akurát prechádzame veľkými zmenami, meníme produkty a spôsob práce. Snažíme sa procesy zjednodušiť a veľkú časť digitalizovať. A to ma na tom baví, hľadať priestor na zlepšenie a navrhovať zmeny, ktoré v konečnom dôsledku prinesú viac ako len malú úpravu. 

Aké sú tvoje ďalšie pracovné plány?

Vidím sa najmä vo svete coworkingov, ako si to nazvala. Mojím snom je odovzdávať skúsenosti ďalej. Už od mala som chcel učiť – buď na strednej škole alebo univerzite. No dnes viem, že by to určite nebolo na plný úväzok, keďže je to náročná práca. Veľmi obdivujem učiteľov a učiteľky, ktorí robia svoju prácu dobre a baví ich. 

Rada, ktorú by si dal mladšiemu Tiborovi – a rovnako našim čitateľom, stredoškolákom a vysokoškolákom, ktorí chcú makať na svojej budúcnosti?

Bude to také klišé, ale ja by som to ako mladší ocenil. Mojou radou je nájsť rovnováhu. Pracuj na sebe, rob veci naviac, ale nehroť to. Nezabúdaj na svoju rodinu a priateľov, buď tu pre nich. 

Zdroj: Hashtag.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť