#Odmalička ho bavila filmová tvorba, no vetry ho zaviali na tŕnistú cestu, z ktorej sa musel sám vymotať. Rastislav Kupšo je mladou nádejou slovenskej filmovej scény a sníva o tom, že jedného dňa nakrúti svoj celovečerný film. Už popri štúdiu na vysokej škole však stíha spolupracovať na videoklipoch s poprednými menami slovenskej hudobnej scény a minulý rok si našiel čas aj na svoj úspešný krátkometrážny film Vinco.
Kedy a ako prišlo obdobie, keď si si povedal, že réžia je to, čím sa chceš v budúcnosti živiť?
Asi to bude znieť ako klišé, ale od malička rád pozerám filmy. Vždy ma k ich tvorbe ťahala akási neviditeľná sila. No réžia bola jedným zo snov, ktorý som nikdy nahlas nevyslovil. Pri výbere strednej školy som poslúchol radu otca a vybral si technický smer, ktorý mi bol na míle vzdialený.
Po maturite som dva roky pracoval na stavbách a vyskúšal si rôzne profesie. Pracoval som ako mechanik, elektrotechnik, murár a dokonca som si vyskúšal úlohu návestného majstra na železnici. V žiadnej práci som však dlho nevydržal. Rozhodol som sa preto ísť znova študovať a zmeniť profesiu.
Na blink som si vybral univerzitu, na ktorej sa vyučujú audiovizuálne predmety a dostal sa tak k tvorbe svojho prvého krátkometrážneho filmu. Vtedy som si uvedomil, že nič iné už v živote robiť nechcem.
V čom sa líši rola režiséra od iných profesií počas nakrúcania?
Neviem, či som vhodným adeptom na to, aby som mohol robiť prednášku o týchto profesiách. Aj keď spolu s mojím tímom máme za sebou pár väčších projektov, stále sme len deti, ktoré sa hrajú na pieskovisku.
Môžem však povedať, ako túto pozíciu vnímam ja. Režisér je pre mňa niekto, kto každé ráno vstáva a zaspáva s tým, že myslí na svoj film. Na pľaci sa snaží dostať z každého to najlepšie. Musí činiť ťažké rozhodnutia a rozmýšľať pritom nielen hlavou, ale zároveň aj srdcom.
Réžia je podľa môjho názoru veľmi intuitívna. Režisér je zároveň ten, kto pri projekte spolu so strihačom zostáva do konca a snaží sa nájsť súlad medzi natočenými zábermi a vytvoriť čo najlepší výsledný tvar.
Študoval si na UCM a aktuálne si poslucháč VŠMU. V akom stave je podľa teba školstvo na Slovensku, čo sa týka filmovej a televíznej tvorby?
Na VŠMU nastupujem až koncom septembra a taktiež si nemyslím, že mám nejaké poznatky alebo kompetencie, aby som sa k tejto téme mohol vyjadrovať. Ale ak sa pozriete na veľké úspechy našich študentov filmových škôl na celosvetových festivaloch, tak tie hovoria za všetko.
Ktorý zo svojich filmových projektov by si označil za tvoj najosobnejší?
Za svoj najosobnejší filmový projekt považujem môj prijímačkový film Vinco. Film je nakrútený v malebnom prostredí Kysúc, kde som vyrastal. Na ploche 17 minút reflektuje tragikomický obraz dediny utopenej na dne fľaše pálenky.
Každý Kysučan je tak trocha Vinco, nasiaknutý alkoholom do morku kosti. Letargicky sa trmácajúci tvrdým životom, motajúc sa v kruhoch. A stačí mu tak málo, už dávno predsa upustil od svojich snov. No vždy môže prísť vonkajší podnet alebo impulz, ktorý nás dokáže naštartovať a vymaniť zo stereotypu.
Otázkou je, čo so svojimi životmi urobíme. Vystačíme si s málom alebo si ako Vincent odrežeme ucho? A neženieme sa všetci koniec koncov len za fatamorgánou? Všetci by chceli byť Van Goghom, otázkou je, čo sú ochotní pre to obetovať.
Čo je tvojou dennou múzou? Sleduješ každý deň filmy, zapisuješ si nápady, relaxuješ pri hudbe?
Nápad sa môže zrodiť aj pri pozeraní von oknom z vlaku na šíre pláne zaplavené hustou hmlou. Môže sa zrodiť z vety, ktorú započuješ v zapľuvanom pohostinstve alebo preplnenej električke. Takisto sa môže zrodiť zo zvučky, ktorá na teba vyskočila v reklame, alebo z obrazu, ktorý ťa uchvátil v galérii.
Múzami sú pre mňa podnety z okolia, ktoré postupne zapĺňajú čakáreň nápadov, berú si poradové číslo a keď príde ich čas, vynárajú sa z podvedomia.
Ktoré filmy alebo ktorí režiséri, prípadne scenáristi, kameramani alebo herci, ťa pri tvorbe nových scenárov najviac inšpirujú?
V súčasnosti si idem tvorcov ako Aki Kaurismäki, Anders Thomas Jensen alebo Emir Kusturica. Páči sa mi ich absurdný, v istých momentoch až na uhoľ čierny humor, zveličenie a hravosť, s akou pristupujú k svojim filmovým projektom.
Ak mám chvíľu čas, vždy sa rád vraciam k dnes už kultovým snímkam, ako Trainspotting, Pulp Fiction alebo Casino, od filmových velikánov, ako Boyle, Tarantino či Scorsese. A púšťam si dookola scénky, ktoré mám rád. Zasiahne ma vtedy obrovská vlna nostalgie a som znovu malým chlapcom sediacim pred starou bedňou, kde zožuvaná stará páska vo videu melie z posledného.
Máš aj stály tím ľudí, ktorí sa s tebou podieľajú na projektoch?
Na univerzite som v prvom ročníku spoznal Michala Kačku, s ktorým sme sa stali dobrými priateľmi a dodnes je mojím dvorným kameramanom. Posledný rok som začal pracovať aj s Viliamom Drábom či Marianom Rolčekom a vytvoril sa z nás stály tím.
Čo považuješ za svoju najväčšiu chybu v doterajšej kariére a čo naopak za najväčšie šťastie?
V prvom rade, žiadna kariéra nie je. Stále som ešte na začiatku, robím veľa chýb a určite aj ďalej budem. Najlepšie je však na tom to, že na chybách sa človek učí a posúva sa tak ďalej. Často sa vraciam do minulosti a hovorím si, že som mohol začať s tvorbou audiovízie skôr, vykročiť už vtedy iným smerom.
Ale koniec koncov je všetko tak, ako má byť. Práve teraz je to obdobie v mojom živote, keď sa na túto ťažkú úlohu cítim vnútorne pripravený. Nemohlo to byť ani o deň skôr.
A šťastie? Najväčším šťastím sú pre mňa ľudia, ktorých som na tejto krkolomnej púti stretol. Ľudia, ktorí za mnou stoja, učia ma a podporujú moje často bláznivé nápady.
Odkiaľ prišiel nápad s vlastným štúdiom Punč Production?
Punč Production vzniklo po nakrútení Vinca. Chceli sme si vytvoriť filmové štúdio s „ujetým“ názvom aj logom. Postupne sme pod hlavičkou Punč natočili viacero projektov, či už krátkometrážnych filmov alebo hudobných videoklipov, kde sme spolupracovali s interpretmi, ako Supa, Delik, Kali či Fejbs.
Čo tým vie človek ako ty získať?
Napríklad tím zohraných ľudí. Práca v tíme je zároveň oveľa profesionálnejšia než práca jedného človeka, ktorý príde na pľac s gimbalom a zrkadlovkou. Za výsledný tvar audiovizuálneho diela síce zodpovedá režisér, ale nemali by sme zabúdať, že film vzniká a mal by vznikať ako kolektívne dielo. Nie ako one-man show.
Ako vidíš svoju budúcnosť? Podáš si časom prihlášku do Audiovizuálneho fondu na financovanie projektu, alebo sú tvoje ambície skôr v hudobných klipoch či v televízii?
Prihlášky do AV fondov chcem začať podávať čím skôr, najviac záleží od rozsahu a náročnosti pripravovaných projektov. V televízií sa zatiaľ nevidím. Mojou ambíciou a snom – asi ako každého režiséra – je celovečerný film, ale určite nechcem zanevrieť ani na hudobné videoklipy.
Máš nejaké rozpracované projekty alebo spolupráce, s ktorými sa chceš podeliť vopred?
Momentálne mi v „šuflíku“ leží jeden scenár, ktorý sa chystám počas štúdia zrealizovať. A asi ďalšie dva-tri rozpracované námety, ku ktorým sa stále nemôžem dostať a prepracovať ich do podoby scenára.
Zároveň sme dostali ponuky na ďalšie hudobné videoklipy. Môžem prezradiť, že sa chystáme vytvoriť vizuál k pripravovanému albumu Dobrí chlapci IV pre chalanov z Moja Reč.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na
Zdieľaní