#Tanečnica, choreografka, učiteľka tanca a pohybová koučka Monika Prikkelová učí tanečný štýl vogue a na Slovensku buduje takzvanú Ballroom komunitu. Tanec jej prirástol k srdcu už na základnej škole. Predtým, ako sa venovala vogue, tancovala hip hop a street dance. Teraz organizuje súťaže Vogue bály, vrátane podujatia v Bratislave známeho ako Ball of Shame.
Tento rok sa ho rozhodla zrušiť pre kritiku na sociálnych sieťach. Ball of shame získal finančnú injekciu z Fondu na podporu umenia, s čím mnohí ľudia nesúhlasili. Voči Monike a queer komunite sa zdvihla vlna nenávisti a hoci sa jej Fond na podporu umenia zastal, rozhodla sa Ball of Shame zrušiť. Viac nám prezradila v rozhovore.
Odkiaľ sa podľa teba berie v ľuďoch toľká nenávisť?
To je hlboko filozofická otázka. Ľudia sa boja toho, čo nepoznajú. Úprimne, nikdy som sa o tom s takýmito ľuďmi nerozprávala, myslím si, že majú pocit ohrozenia zo strany komunity. Podľa mňa im vadí to, že sme boli schopní napísať a vyhrať projekt s Ball of Shame a úspešne získať podporu z fondu, ktorý je financovaný štátom.
Posledné tri alebo štyri roky sme získali finančnú podporu, pričom nám vyčítajú, že ide o queer event. Ľudia sa boja tohto slova, pretože niekto ho používa ako význam pre nepriateľa „tradičnej“ rodiny. Aj v mojom okolí sú ľudia, ktorí nemajú radi queer komunitu.
Neviem im nič vysvetliť, oni majú svoju „pravdu“ a myslia si, že chránia deti. Ich argumentom je pritom to, že keď nemám vlastné biologické deti, tak ich nikdy nepochopím. Tak ako oni nechcú pochopiť mňa, ani ja nechcem pochopiť ich.
Plánuješ Ball of shame organizovať teda budúci rok?
Áno, nikam neodchádzame, Ball of Shame budeme robiť aj naďalej. Jediné, čo sa zmení, je to, že nebudem pýtať peniaze z fondu. Určite však oslovím súkromných podporovateľov či iné grantové schémy.
Aké ďalšie bály organizujete?
Môj najväčší ball je určite Ball of Shame, no organizujeme ešte jeden menší bál, tzv. Tepláreň Kiki Ball. Potom moji študenti Zane a Zoltán organizujú ešte Vogue Affair 2 až 4 krát do roka, čo nazývame practise ball a je to pre max 100 ľudí. Ja ich koučujem, no snažím sa im nechať voľnú ruku, nech si to robia samostatne a podľa seba.
Čo je vlastne ballroom?
Subkultúra, ktorá sa zrodila v New Yorku okolo 60. rokov. Tiahne sa však už do roku 1920, keď ľudia organizovali napríklad maškarné bály. Vytvorili ho afroamerické a hispánske trans ženy, ktoré zažívali rasizmus. Vyhlasovala sa najlepšia maska večera a vždy cenu získal človek s bielou pleťou. Začali si preto vytvárať vlastné bály a postupne sa pridávali kategórie – súťaže o najlepšie topánky a podobne.
K ballroomu sa pridali aj drag queens, ktorým pomáhali s obliekaním a prípravou buď cis ženy alebo gejovia. Postupne sa otvorili aj kategórie pre nich. Dnes už neexistuje presný počet kategórií, ktoré si vedia modifikovať aj samotní organizátori.
Pre bežného diváka ide o akciu, ktorá je spojením módy a tanca, pričom divák ukazuje svoje emócie. Celý event sprevádza MC, ktorý všetko komentuje a predstavuje ľudí či kategórie. Ide o veľmi výnimočnú akciu, ktorú nemôžeme prirovnať ani k bežnej tanečnej súťaži či k módnej prehliadke alebo ku koncertu.
Aké kritériá musia ľudia splniť, ak sa chcú zúčastniť ballroomu?
Každá kategória má svoje kritériá a veľmi prísne pravidlá. Ide o súťaž, kde síce môžeš byť, kým chceš, ale stále musíš dodržať pravidlá, podľa ktorých uspeješ. Ak len tak nabehneš s nadšením na ballroom, že si ho videl na internete, pričom si ho nenacvičoval, môžeš veľmi ostro padnúť.
Hoci ovládaš pravidlá, je veľmi ťažké byť veľmi aktívnym walkerom, čiže súťažiacim v ballroome. Aj moji študenti si prechádzajú veľkými krízami. Na ballroome sa musíte naučiť prekonať sám seba a vrátiť sa aj napriek pádu. Ballroom vás pripraví na život, ak ho zvládnete, zvládnete už všetko.
Akými pravidlami sa vlastne riadi ballroom?
Ballroom má okolo 80 kategórii. Poznáme 4 okruhy kategórii: prvý je fashion, runway a beauty, druhý je performance, tretie sú body a sex siren kategórie a štvrtý okruh sú realness kategórie. Každá má pritom svoje technické aj outfitové pravidlá. Organizátor bálu zadá tému, napríklad: džungľa, kde na runway určia zebru. Vy musíte poznať nie je techniku chôdze a držania tela, ale mať aj kreatívny módny outfit inšpirovaný zebrou.
Runway určuje aj to, ako kráčať, aké majú byť otočky a pózy. Ďalej máme tanečné kategórie, ktoré majú ďalšie podkategórie, napríklad vogue femme, ktorý má päť elementov – hands performance, duckwalk, catwalk, spin a dip floor performance. Všetky majú svoju techniku, je potrebné ich správne predviesť. Avšak, okrem techniky musí súťažiaci aj niečím zaujať či prekvapiť porotu.
Podľa čoho si vyberáš outfit na bál podľa danej témy, inšpiruješ sa niekde?
Najlepšou inšpiráciou pre mňa je zamerať sa na to, čo mi svedčí. Nevystupujem vo fashion kategóriách, väčšinou chodím na performance kategórie, kde sa zameriavam na to, aby ma oblečenie neobmedzovalo pri pohybe. Malo by sa mi hodiť a zároveň byť pohodlné. Takisto si nikdy neoblečiem farbu, ktorá mi nesvedčí.
Inšpirujem sa sebou a mojou skriňou – snažím sa nájsť kúsky, ktoré by spolu ladili. Často máme abstraktnú tému – napríklad vietor – aby sme boli kreatívni. Ak je témou napríklad Snehulienka, nechcú, aby sme prišli v karnevalovom kostýme Snehulienky. Musí to byť jedinečný a originálny kostým, ktorý si sami vymyslíte.
Koľko času väčšinou ľuďom zaberie výroba kostýmu?
Aj viac ako mesiac. Preto je dôležité začať s prípravou kostýmu oveľa skôr. Keďže ja nechodím na fashion kategórie, ale performance kategórie, mne to trvá trochu kratšie.
Ako by si predstavila tanečný štýl vogue niekomu, kto o ňom počuje prvýkrát?
Vo vogue máme tri hlavné smery – old way, new way a vogue femme. Old way sa inšpiroval bojovými umeniami, napríklad kung fu. Predstavte si vogue ako pózy v pohybe, ako zmes fotiek plných póz. Mladá generácia robila aj gymnastické prvky, začali do vogue pridávať element wow efektu – niečo, čo diváka ohúri.
Vogue je sebaprezentáciou, čo tvorí najväčší prvok celého štýlu. Učíte sa vytvoriť nejaký konkrétny charakter, pričom vám k tomu dopomáhajú pohyby. Ak ti napríklad ukážem ruku, chcem, aby ste videli, že som hrdá na to, akú mám krásnu pokožku či nádherné upravené nechty.
Čiže je pri ňom dôležité aj sebavedomie?
Určite áno (úsmev).
Slovníček pojmov
Ballroom – celá kultúra bálov, je to pomenovanie pre subkultúru, komunitu aj scénu
Ball/bál – typ udalosti, kde sa ľudia vyobliekajú a stretnú sa s cieľom zabaviť sa a predviesť sa
Vogue/Voguing – tanec, ktorý sa zrodil v Ballroome, pózy v pohybe predvádzané do hudby
Vogue Ball – spojenie bálu s tanečnými aj netanečnými kategóriami
House – zoskupenie ľudí, ktoré pod konkrétnym menom súťaží na báloch
Ak máš človeka, ktorý má problém s nízkym sebavedomím, čo vtedy robíš?
Vytváram im alter egá, vďaka ktorým sa učia niečo, čo je oddelené od ich reálnej osobnosti. Poviem im – predstavte si, že ste človekom, ktorým ste vždy chceli byť – spolužiačkou, ktorú ste vždy obdivovali, Ktorá bola múdra, šikovná a všetci ju chceli. Alebo presný opak – ste nezodpovední, neporiadni či vulgárni – pretože ste takí nikdy neboli, ale chceli ste si to niekedy skúsiť.
Do nich napasúvam konkrétne pohyby. Niekedy však nemáš alter ego vyšpecifikované, preto pred samotným vougeom musíš najskôr zistiť, kto si. Nevieš, či si krásna uhladená víla, ktorú prezentuješ, alebo je to len tvoja maska. S týmto sa zahráva vogue, môžeš na seba zobrať niekoľko masiek a potom ich odhodiť. Tento tanec je nesmierne terapeutický, človek si v ňom môže dovoliť všetko.
Keď si začala robiť vogue, nemala si problém s vytváraním osobnosti, ktorou si nebola?
Keď som začínala, svet bol trochu iný. Bolo to iba pred 12 rokmi, avšak vogue tu vtedy ešte nebol. Páčilo sa mi to a dostala som s k nemu cez hip hop. Hľadala som, kde vogue pramení. Zistila som, že každý slávny choreograf, ktorý učil Rihannu či Beyoncé, bol muž a učil ich ženské veci.
Snažila som sa zistiť čo najviac a objavila som vogue. Myslela som si, že sa ho nikdy nenaučím, spočiatku som ho teda začala skôr spoznávať. Pri vogue si musíš najskôr veriť sám, aby ti uverili aj ostatní. Počas rôznych vogue súťaží v zahraničí som zistila, že môžeš byť aj horším tanečníkom, no pokiaľ si dostatočne veríš, tak vyhráš.
Síce som mala so sebavedomím problém, ale veľmi rýchlo som pochopila, ako musím fungovať. Ja osobne pri vogue vypnem a stanem sa úplne iným človekom. Niektorí to majú naopak, práve vtedy sú sami sebou. Ja mám tri roly, ktoré pri vogue prezentujem.
Čo robíš, ak si neveríš pred samotným vystúpením?
Mala som takmer štvorročnú krízu, keď som si neverila. Tá prešla pred dvoma rokmi, keď som si povedala, že ma už nebaví neustále o sebe pochybovať. Ak nemáš sebavedomie, tak to na „ranveji“ vidno. Pri klientoch mi stačí vidieť vystúpenie prvých 15 sekúnd a z pohybu, držania tela či samotného prejavu zistím, či si človek verí, alebo nie.
Rok 2018 bol pre mňa náročnejší, bola som vtedy na jednom bále. Keď som dotancovala, kamarát si hneď všimol, že so mnou niečo nie je v poriadku. Najjednoduchšie je to aspoň sčasti prekonať nejakými dychovými cvičeniami.
Okrem toho si s klientmi opakujeme rôzne vety, ktoré nám pomáhajú so sebavedomím. Mne pomáha napríklad: Nepotrebujem nikomu už nič dokazovať, už som tam, kde som chcela byť. Potrebujem veriť, že o nič nejde.
Aké najväčšie problémy vidíš u svojich klientov, keď tancujú vogue?
Určite so sebavedomím, ktoré je alfou omegou vogue. Oveľa jednoduchšie ľudí naučím kroky, ako im vtisnem sebavedomie. Viem im iba povedať, ako ho môžu v sebe objaviť. Sebavedomie plynie zvnútra a pokiaľ ho nemáš, musíš na sebe pracovať aj mimo lekcií.
Z pohybu je najťažší asi dip – teda moment, keď z otočky tanečník padá na zem cez jednu nohu. Na to je potrebný strečing. Poloha vystretej nohy na zemi môže prekážať hlavne ľuďom, ktorí majú problémy s kolenami či s bedrami.
Okrem toho klienti nemajú radi duck walk. Osobne si myslím, že najťažší je cat walk – teda podrep na špičkách, pri ktorom hýbeš bokmi zo strany na stranu. Tento pohyb musí zároveň vyzerať veľmi ľahko. Dobrý cat walk sa učí aj pol roka.
Na čo najčastejšie upozorňuješ ľudí pri vogue?
Často im opakujem, aby dopínali špičky. Síce to znie vágne, ale celé vystúpenie musí vyzerať dobre. Hovorím im: Ak niečo robíš, nevyzeráš a necítiš sa v tom dobre, tak si za to môžeš sám. Preto to sprav tak, aby si sa v tom cítil dobre. Klientom iba ukážem, ako to majú robiť. Napríklad, ak idú do podrepu v divnom ohybe, ktorý nesvedčí ich telu, tak by si mali nájsť spôsob, pri ktorom to vyzerá lepšie.
Poďakovali ti niekedy ľudia za to, že si im pomohla objaviť samých seba?
Určite áno. Avšak, myslím si, že to nie je vďaka mne, skôr vďaka ballroomu, ktorý som im predstavila. Ja im iba ukazujem, ako ballroom vyzerá a oni si musia nájsť vlastnú cestu k sebaobjaveniu. Ďakuje mi skoro každý jeden človek, ktorý sa tomu dlhodobejšie venuje.
Prešla si si rôznymi štýlmi, hip-hopom aj street dance. Prečo ťa za srdce chytil práve vogue?
Hip-hop je streetový tanec, ktorý sa tancuje aj v kluboch. Vogue je čisto klubový tanec, pričom tieto štýly sa vzájomne zmiešali. Ako tanečníčka som vždy vedela, že všetky tance majú svoju históriu a pravidlá. Snažila som sa zistiť, kde pramení história vogue. Hľadala som jeho prapôvod v street dancových štýloch, ktoré hľadajú ženskosť. Vedela som, že v sebe ženskosť mám, len som s ňou nevedela narábať. Preto som na nej chcela viac pracovať.
Prejsť od hip-hopu k vogue je celkom veľká zmena. Vraciaš sa k nemu občas, alebo ho už vôbec netancuješ?
Nie, už ho netancujem. Raz za čas, keď som na párty, tak si občas uletím aj týmto smerom, ale súťažne ho nerozvíjam. Učím dospelých netanečníkov iba základy hip-hopu.
Zdieľať na