#Je alergia dedičná? A existuje vôbec alergia na sex? Na tieto aj ďalšie otázky nám v rozhovore odpovedal špičkový slovenský imunológ, alergológ a pediater Miloš Jeseňák. Okrem toho, že dlhodobo pôsobí v Univerzitnej nemocnici v Martine, sa snaží spolu s ďalšími kolegami vzdelávať o alergiách a imunite na svojom Instagramovom profile. Ten už prekročil viac ako 20-tisíc followerov.
Ako sa z vášho pohľadu rokmi menila alergológia?
Samotná alergológia prešla v posledných dvoch desaťročiach výraznými zmenami, a to z hľadiska pochopenia samotnej podstaty jednotlivých alergických ochorení, genetickej predispozície a tiež aj z hľadiska možností diagnostiky a modernej liečby. Kedysi bol tento medicínsky odbor považovaný za „pavedu“ s málo možnosťami liečby. Dnes je práca alergológa doslova detektívna a nevystačí si len s klasickými kožnými testami či inými základnými klinickými vyšetreniami.
Pribudlo široké spektrum laboratórnych vyšetrení, ktoré dokážu odhaliť a rozšifrovať aj zložitejšie prípady alergie. Okrem toho prichádzajú nové formy alergie a nové alergény, na ktoré sme neboli u nás zvyknutí. Moderná antialergická liečba dnes zároveň vie pomôcť aj tým najťažším pacientov a dostať pod kontrolu aj závažné formy alergických ochorení.
Okrem toho dnes existujú jasné postupy, ako alergie nielen liečiť, ale aj vyliečiť – táto liečebná metóda sa nazýva alergénovou imunoterapiou. Podobnými dramatickými zmenami a vývojom prešla aj druhá časť tohto odboru – imunológia.
Vieme, koľko alergikov je na Slovensku v porovnaní s inými európskymi štátmi?
Výskyt alergických ochorení je celosvetovo viac-menej podobný a aj u nás na nejakú formu alergie trpí približne jedna štvrtina až tretina populácie. Samozrejme, v jednotlivých vekových kategóriách sa objavujú rôzne formy alergií – u malých detí je to najmä potravinová alergia a atopický ekzém, u starších detí astma, neskôr u dospelých typicky alergická nádcha.
Prognózy však nie sú veľmi prajné a pozitívne – celkovo očakávame, že v priebehu nasledujúcich rokov bude výskyt alergií stúpať a čoskoro postihnú alergické ochorenia takmer polovicu populácie.
Na aké alergické ochorenie najviac trpia Slováci?
Najčastejším druhom alergie je alergická rinitída, niekedy nesprávne nazývaná „senná“ nádcha, potom je to astma a až následne rôzne druhy potravinovej alergie či alergia na bodnutie hmyzom.
Zdravotníci relatívne častejšie trpia na alergiu na latex. Stúpa výskyt rôznych foriem liekovej alergie. A z hľadiska alergénov pri alergických ochoreniach dýchacích ciest sú to typické alergény ako v iných krajinách – jarné dreviny, trávy, buriny a byliny a samozrejme plesne a roztoče.
A čo mladí Slováci, tínedžeri? Objavujú sa u nich iné ochorenia ako napríklad u ich rodičov?
V zásade sa výskyt a druh alergických ochorení medzi tínedžermi a ich rodičmi veľmi nelíši, trpia na podobné formy alergií ako ich rodičia. Isté rozdiely sú u malých detí, kde sa častejšie objavuje napríklad potravinová alergia, ktorá je u tínedžerov a dospelých, naopak, relatívne zriedkavejšia.
Isté rozdiely možno pozorovať napríklad pri niektorých exotických druhoch alergií, trebárs niektoré druhy exotického ovocia, keďže mladí ľudia relatívne často cestujú a radi experimentujú a spoznávajú nové druhy jedla a potravín. Mimochodom, aj takýmto témam sa venujeme na našom instagramovom profile. Verím totiž, že len dostatočnou edukáciou a správnym prístupom k diagnostike a aj následnej liečbe môžeme minimalizovať rôzne ochorenia.
Majú vplyv na rozvoj alergií aj technológie?
Závisí to od toho, aké technológie máte na mysli. Ak je to spracovanie potravín, tak áno, môžu meniť alergénnosť potravín. Ak máte na mysli vedecko-technologický pokrok a industrializáciu, tak chemické znečistenie prostredia dokáže meniť a zvyšovať alergénnosť napríklad inhalačných alergénov.
Ak je to dôsledok pokroku – globálne otepľovanie – tak to vedie k presunu niektorých alergénov do vyšších geografických pásiem. Globalizácia umožňuje rozširovanie alergénov do iných oblastí – napríklad nové druhy hmyzu, potravín a podobne.
A čo oblečenie? In je nákup z veľmi lacných zahraničných e-shopov. Môže to mať nejaký vplyv na zdravie a vznik alergických ochorení?
Určite, nekvalitná tzv. „fast fashion“ a použitie rôznych farbív či chemikálií môže zvyšovať riziko kontaktných alergií či iných alergických ochorení kože. Okrem toho to môže mať vplyv aj na ťažkosti zo strany dýchacieho systému. Použitie syntetických materiálov a ústup od prírodných môže opäť negatívne vplývať na zdravotný stav.
Pre niekoho možno kontroverznou, avšak aktuálnou témou u mladých je aj sex. Existuje alergia aj na túto činnosť?
Existuje alergia na latex používaný v kondómoch, alergia na rôzne zložky lubrikačných gélov, ale napríklad aj alergia na semeno a seminálnu tekutinu.
Ako sa teda môžu mladí ľudia, respektíve muži chrániť, ak zistia, že majú alergiu na materiál, z ktorého je vyrobený kondóm?
Existujú latex-free kondómy, takže žiadny problém.
Je alergia dedičná?
Určite, dedičnosť hrá významnú úlohu v rozvoji alergických prejavov, najmä ak sú obaja rodičia alergickí. Tu môže riziko alergie pre ich potomkov stúpať až na 60 – 80 %. Pri alergii u jedného z rodičov je to riziko mierne nižšie, podobne aj pri alergii u súrodencov.
Nech je to akokoľvek, genetika a predispozícia je len jedným z viacerých faktorov, veľký vplyv má aj prostredie, jeho vplyvy a znečistenie, vystavenie sa pasívnemu fajčeniu, nedostatok napríklad vitamínu D a zinku v útlom veku, prekonanie niektorých infekcií atď. Ukazuje sa, že vplyv prostredia dokáže „prebiť“ aj negatívnu genetiku a viesť ku vzniku alergie aj u jedincov bez rodinnej záťaže na alergie.
S akým netradičným prípadom ste sa naposledy stretli?
Keďže som koncové pracovisko a dostávajú sa k nám tie najťažšie stavy a alergie, tak na raritné formy či zaujímavé druhy alergií nemáme núdzu – napríklad alergia na lichi, banány, morské živočíchy, či niektoré exotické druhy ovocia.
Z tých zaujímavejších prípadov máme niekoľko pacientov s tzv. sumačnou anafylaxiou (závažná forma systémovej alergickej reakcie s priamym ohrozením pacienta na živote, pozn. red.). Ide napríklad o pacientov alergických na lepok, avšak pozor, nejde o celiakiu, ale o klasickú alergiu na lepok.
Ak títo ľudia pred fyzickou aktivitou či športom zjedia niečo s obsahom lepku, následne pri cvičení či pohybe dostanú závažnú alergickú reakciu. Ak cvičia bez predchádzajúcej konzumácie potraviny s lepkom alebo naopak po takejto potravine v priebehu niekoľkých hodín necvičia, tak sa alergická reakcia neobjaví.
Ako môžem aj ja ako laik vyhodnotiť, že ide v mojom prípad o alergiu alebo alergickú reakciu a mám vyhľadať lekára?
Opäť záleží na tom, o akej alergickej chorobe sa rozprávame. Ak je to klasická najčastejšia alergická rinitída – tak v určitom ročnom období je typické, že sa objavujú prejavy z nosa či očí. Pri alergii na roztoče sú typické prejavy v prašnom prostredí či ráno po zobudení.
Vo všeobecnosti je pri alergiách typické to, že pri vystavení sa danému alergénu (inhalačnému, potravinovému, kontaktnému) sa vždy s nejakým odstupom objavia podobné ťažkosti. Dôležité je, že alergik netoleruje daný alergén v množstve, ktoré je tolerované zdravým jedincom.
Sú aj v oblasti alergológie nejaké trendy?
Vo vývoji sú moderné antialergické lieky s minimom nežiaducich účinkov, ich vzájomné kombinácie priamo v jednom lieku, moderné nástroje biologickej liečby na riešenie najťažších foriem alergií. Podobne sa vyvíjajú nové presnejšie nástroje laboratórnej diagnostiky, dokonca aj genetické testy na niektoré druhy alergií. Zároveň sa vyvíjajú aj moderné spôsoby vyliečenia alergií – nielen už známa alergénová imunoterapia, ale napríklad aj táto forma liečby pre niektoré potravinové alergie.
Aktuálne sa už v Amerike používa tabletka s obsahom arašidových alergénov na liečbu tejto alergie. Úplnou novinkou je schválenie novej formy adrenalínu – ten je určený pre pacientov so závažnými alergickými reakciami (už spomínanou anafylaxiou) – napr. po potravinách či hmyze (osa, včela) a je určený na vnútrosvalové podanie pomocou tzv. adrenalínového pera.
V auguste 2024 schválila Americká lieková agentúra (FDA) aj nosovú formu adrenalínu v podobne spreja, čo je naozaj prevratné. Ďalšie trendy sú vo vývoji preventívnych postupov, ktoré by dokázali znížiť riziko rozvoja alergií napr. u rizikových jedincov. Tých trendov je nespočetne a ja osobne sa teším, čo nám najbližšie roky v liečbe a diagnostike alergií pre našich pacientov prinesú.
Aké alergie sú typické pre jesenné obdobie?
Aktuálne postupne končí sezóna tráv a burín (najmä palina a ambrózia) a postupne nastúpi sezóna vzdušných plesní a neskorých burín a bylín. Postupne sa zvyšuje aj výskyt roztočových alergénov v domácnostiach. Netreba zabúdať ale ani na to, že bude stúpať výskyt respiračných infekcií, ktoré môžu alergické prejavy pripomínať.
Zdieľať na
Zdieľaní