Martin točí vtipné videá so svojím psíkom Ňinom: Chceme si spraviť výlet do New Yorku

Martin Vanko so psíkom

Martinove videá s Ňinom si všetci obľúbili (Zdroj: Instagram/vorvanko)

#Martin Vanko zdieľa na svojom Instagrame zábavné videá zo života so psíkom Ňinom, kde túto veselú dvojicu sleduje takmer 28-tisíc ľudí. Slováci ich milujú, Ňino je pre Martina ako jeho vlastný syn. Na sociálnych sieťach točí reálne momenty, ktoré ponúka sám život so samojedom. Mnohé obsahujú aj vtipné titulky, ktoré predstavujú, čo by si Ňino mohol myslieť v konkrétnych situáciách.

Martin niekoľko rokov pracoval ako online strategy manager v mediálnej spoločnosti  Časom však vyhorel a rozhodol sa dať výpoveď. „Mal som pocit, že sedím na stoličke uprostred lesa, ktorý horí. Občas mi niekto podá malý kýblik vody, aby som ho uhasil, no keď som ten kýblik vylial, absolútne nič sa neudialo, ten les šialene horel,“ spomína na ťažké obdobie v živote.

Avšak, ťažké chvíle mu vždy spestroval najmä Ňino, vďaka ktorému je šťastný. Čo je najťažšie na cestovaní so samojedom a kedy sa jeho psík ocitol v nebezpečenstve, nám Martin prezradil v rozhovore.

Ako vás vôbec napadlo natáčať vtipné videá na sociálne siete so svojím psíkom?
V podstate to išlo akoby prirodzene s tým, čomu sa v živote venujem – som digitálny marketér a vždy som mal blízko k sociálnym sieťam, hoci skôr ako tvorca obsahu pre malé značky a firmy. Raz sa ma jeden môj kamarát (Danko, pozdravujem ťa) spýtal, či by som nechcel byť milionár.

Samozrejme, že som odpovedal, že chcem, a on mi poslal nejaké video z Ameriky, na ktorom bol jeden pán so psom. Rozprával sa tam s ním a psovi okolo hlavy behali titulky. Vraj na Slovensku to ešte nikto takto nerobí, Ňino je mimoriadne pekný, ja som príležitostne mimoriadne zábavný, nech to vyskúšam spojiť a uvidím. Tak som to skúsil a akosi to funguje.

Čo pre vás vôbec Ňino znamená a ako sa zmenil váš život po jeho príchode?
Ňina vnímam ako svoju bezprostrednú súčasť, nie je to pre mňa iba akýsi pes či domáci miláčik. Je to môj parťák, ktorý so mnou chodí do práce. Teší sa, keď sa ja teším, je mi nablízku, keď som smutný, cestuje so mnou a užíva si život. Je to taká moja celoživotná plusjednotka.

A ten život sa zmenil dosť, bol som kedysi vcelku párty zviera a ten pes ma v podstate trošku upokojil a usadil. Začal som si viac užívať aj veci, ktoré som v živote moc dovtedy nevnímal. A možno sa trošku zmenilo aj to, že nechodím všade. Lebo keď máte psa, ktorý s vami žije váš život, musíte vyberať aj miesta, kam s vami reálne môže ísť.

Odkiaľ máte nápady na vtipné Ňinove „výroky“, ktoré zdieľate vo videách na Instagrame?
Na niektoré videá čerpám inšpiráciu priamo na sociálnych sieťach, no väčšina videí, ktorých súčasťou sú Ňinove „titulky“ pri hlave, vychádza iba z toho, ako sa ten pes tvári. Občas mám proste pocit, že on ani nie je pes a všetky tie videá vznikajú veľmi prirodzene, bez akéhokoľvek scenáru či prípravy.

Na druhej strane, stále je to pes a jeho správanie a nálada sa nedajú úplne predvídať, čiže často hráme s tým, čo máme.

Spolu s Ňinom zarábate aj na spoluprácach, v jednom videu spomínate, že má svoj vlastný účet. Je to skutočne tak, výdavky na psíka idú z jeho vlastného účtu?
Je to tak, že naša spoločná firma sa volá Ňinko s. r. o., a teda k nej prislúcha aj bankový účet, ktorý má totožný názov ako meno firmy. A vlastne, akákoľvek starostlivosť o neho je súčasťou nášho podnikania, takže áno, výdavky na Ňina idú z tohto nášho spoločného firemného účtu.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
20 psov, ktorí sa dožívajú najvyššieho veku: Títo chlpáči ťa tak rýchlo neopustia

Samozrejme, stále sa smejem, že je to v podstate jeho účet, lebo všetky spolupráce a zárobky prišli do nášho života vďaka nemu. Ja som len akýsi admin, ktorý trošku rozumie sociálnym sieťam, ale on je hlavnou zarábajúcou hviezdou.

Máte predstavu, koľko mesačne miniete na Ňina peňazí?
Odmietam to rátať a kaziť si tým deň (smiech). Kedysi to bolo horšie, lebo som to ťahal z jedného príjmu, ale odkedy zarába aj on, je to jednoduchšie. Veľkú rolu v tom zohrávajú aj jeho choré bedrá a návšteva fyzioterapie a hydroterapie každý týždeň, ale s tým človek jednoducho musí počítať. A ešte k tomu majiteľ veľkého psa. Každá návšteva veteriny je jeden neuveriteľný finančný zážitok.

S Ňinom tiež dosť cestujete, čo môže byť s domácim zvieratkom celkom náročné. Na základe čoho si vyberáte ubytovanie či destináciu?
Destinácie si vyberáme podľa toho, aké miesta chcem navštíviť ja a program v samotnej destinácii už vyberáme podľa toho, čo by sa mohlo páčiť Ňinovi. Často si dopredu pogooglim, koľko akých dogfriendly miest je v danom meste a ideme.

Ubytovanie sa už hľadá ťažšie, lebo tam mám vždy podmienku, ktorou je parkovanie, keďže s Ňinom cestujem po celom svete autom. Okrem toho musí byť aj dogfriendly – v praxi to znamená plus 10 až 30 eur na noc navyše za Ňina.

Ale inak sa dá pripraviť na čokoľvek, ak cestujeme v lete, máme so sebou jeho špeciálne „topánky“, keby bol betón alebo povrch príliš horúci.  Hoci to sa nám v podstate ešte nestalo, lebo keď sú horúčavy, tak je väčšinou na ubytovaní pod klímou a program si robíme len doobeda alebo večer, keď zájde slnko. Okrem topánok máme pripravený aj špeciálny pršiplášť, pretože sušiť tohto psa po každej prechádzke vie byť celkom peklo. Preto sa to snažím zjednodušiť, aby som netrpel ani ja, ani on.

Ktorá krajina sa vám najviac zapáčila?
Asi už navždy budem spomínať hlavne na náš road trip po Európe, keď sme za dva týždne navštívili Mníchov, Ženevu, Bilbao, Lisabon, Malagu, Valenciu a Zürich. Čo sme zažili v portugalskom Lisabone, bolo niečo neuveriteľné. Kamarátka nás vzala na najzápadnejší bod Portugalska, kde sme si na pláži užili neuveriteľný západ slnka. Tam sme sa spolu bláznili, behali, hrali sa s pieskom a počas cesty domov sme so slzami v očiach dojatí na to celú cestu spomínali. To bolo niečo neskutočné.

Zažili ste niekedy moment, keď ste sa o Ňina vyslovene báli?
Asi to bol moment, keď u neho prepukli jeho problémy s chorými bedrami, ktoré má narodenia. Išiel na röntgen a keď som tam vedľa neho stál, kým on spal, a veterinárka mi hovorila, že je chorý, čo to znamená a čo to s naším životom spraví, bol to smutný a nie úplne príjemný moment. Neudržal som slzy, no sľúbil som si, teda nám, že spravím všetko preto, aby ho tie nohy niesli čo najdlhšie a aby sme spolu videli a zažili čo najviac.

Na ktorú chvíľu s Ňinom, naopak, najradšej spomínate?
Každá naša cesta do zahraničia je krásnou chvíľou. Pes často kopíruje moje správanie, keď mám zlé obdobie, som toxický a nepríjemný. Dá mi to pocítiť, je úplne rovnaký. No v zahraničí na cestách, keď máme voľno a nemusíme nič, nám je spolu nádherne.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
KVÍZ Si majster spoločenských hier? Tak zisti, čo vieš o Človeče či Monopoloch

Pracovali ste tri a pol roka v mediálnej spoločnosti, ale rozhodli ste sa odísť. Ako sa vo vašom prípade prejavovalo vyhorenie?
Keďže som človek orientovaný na výkon, asi som sa trošku prepracoval a to, čo som miloval, mi zrazu prestalo prinášať radosť. Tá sa premenila na nechuť a smútok. Spomínam si, že sme mali jedno školenie na lepšie fungovanie v rámci tímu a tam som kolegom povedal, že mám pocit, akoby som sedel na stoličke uprostred lesa, ktorý horí. Občas mi niekto podá malý kýblik vody, aby som ho uhasil, no keď som ten kýblik vylial, absolútne nič sa neudialo, ten les stále šialene horel.

Tak som si premietal všetky zadania, ktoré sa mi rútili na hlavu a zistil som, že len kde-tu hasím všetko, čo som mal na starosti a priestor na nejakú radosť či vlastnú kreativitu tam jednoducho už nebol, treba spraviť všetko a ideálne hneď. Ja sám som typ človeka, ktorý neznáša čakania a všetko chce najneskôr okamžite a tento môj prístup ma proste zapálil a ja som vyhorel.

Bola to vaša vysnívaná práca, prezradíte nám, čo sa stalo, že vás už nebavila?
Jednoducho toho bolo veľa a bolo náročné vysvetliť vedeniu, že nestíham. A možno som len nechcel sám zlyhať, a tak som išiel často na úkor vlastnej psychickej pohody. Zlom nastal v momente, keď mi nadriadený oznámil, že do konca roka žiadny nový kolega „na pomoc“ nepríde. To som už neudržal a so slzami v očiach som dal výpoveď. Povedal som, že už jednoducho nevládzem a chcem aspoň chvíľku robiť „nič“.

Čo bolo v tomto období najťažšie?
Úprimne, bude to znieť možno zvláštne, ale mňa práca príliš definovala. Bol som hrdý na to, kde pracujem a čo robím, a bál som sa, že s výpoveďou bude zo mňa niekto bez spoločenského statusu. Bol som online strategy manager a zrazu som mal byť „nikto“. Len Martin s pekným psom.

Bolo náročné prijať to, že aj bez práce som super osoba, ktorá si vlastne len potrebuje oddýchnuť a možno si potrebovali odo mňa oddýchnuť aj kolegovia. Myslel som si, že niektoré veci nespraví nikto tak dobre ako ja. Mal som veľký problém s delegovaním úloh a sám som si na seba toho dával príliš. Takže prijať fakt, že som zlyhal na viacerých frontoch, bolo mimoriadne náročné.

Aké tri základné rady by ste dali ľuďom, ktorí vyhoria?
Neviem, či som úplne kompetentný dávať rady o vyhorení. Ale ak by som mal radiť sebe, ako nevyhorieť, určite by som si povedal: Nemysli si, že si pupok sveta a bez teba veci nebudú fungovať, budú. A to, ako budú fungovať, už nemusí byť tvoja starosť, lebo práca by ťa nemala takto šialene definovať. Druhá, neboj sa poprosiť o pomoc, či už v práci alebo v súkromí. Tretia, neboj sa zlyhania. Je úplne okej strieľať a nedávať góly, asi je horšie sa ani nepokúšať vystreliť.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Dlhší život domácich miláčikov by sme si priali viacerí: Čoskoro by to mohlo byť realitou

Vy ste sa počas tohto obdobia rozhodli tri mesiace cestovať, išli ste do Španielska. Čo najkrajšie ste tu zažili?
Tu vás trošku poopravím, ja som sa rozhodol oddychovať. Je pravda, že krátko po mojej výpovedi, z ktorej vlastne nakoniec ani nebola výpoveď, ale len štvormesačné neplatené voľno, som s Ňinom vycestoval do Španielska, kde som plánoval nerobiť vôbec nič. Len tak sa prechádzať, užiť si západy slnka na pláži, chodiť do psích parkov a čítať si.

Takže, pre nás bolo najkrajšie to, že sme tam boli a že sme tam boli spolu. Ale ak chcete konkrétny zážitok, tak mojím snom bolo zobrať Ňina do psieho akvaparku. Ňino veľmi nemá rád vodu, a tak som si myslel, že keď sa bude blázniť s inými psami a budú tam bazény, že si to užije a trošku si tú vodu obľúbi. Toto bol fakt krásny zážitok.

V čom nastala najväčšia zmena po návrate z Barcelony?
Je naivné si myslieť, že ak 10 či 12 rokov nejak fungujete a žijete, zrazu sa niečo za mesiac zmení, takže by som tieto zmeny príliš nehodnotil ako „po návrate z Barcelony“. Po výlete som bol oddýchnutý a pripravený užiť si leto a ďalší oddych.

Najväčšia zmena nastala od októbra minulého roku, keď som sa vrátil naspäť. Neberiem sa tak vážne a ani samotnú prácu neberiem tak vážne. Viem, aké sú moje kvality, silné a slabé stránky a najmä mám skvelých kolegov, s ktorými si navzájom delegujeme úlohy a ľahšie sa nám všetkým dýcha.

Aké máte plány s Ňinom v budúcnosti?
New Yooooooooork. V podstate už nemám veľké pracovné sny v takomto kontexte. Mojím snom je, aby práca bola našou bežnou súčasťou bez toho, aby nám robila tlaky a znepríjemňovala našu duševnú pohodu. Chceme si pekne robiť veci, ktoré robíme radi a hlavne, ktoré robiť vieme.

PRi súkromných snoch je to bujarejšie. Už dvakrát som navštívil newyorský Central Park a povedal som si, že tu by sa Ňinovi šialene páčilo. Letieť však s 27-kilovým psom cez pol sveta nie je také jednoduché, ako to vidíte na sociálnych sieťach. Často ide o terapeutické či asistenčné psy a nie je úplne možné získať povolenie na vstup pre psa takého rozmeru na palubu lietadla. A ja ho nechcem dávať na 10 až 12 hodín do klientky do podpalubia. Takže som našiel súkromnú leteckú psiu spoločnosť, myslím to vážne (smiech), ktorá lieta medzi Európou a Amerikou.

Jednoducho, je to malé lietadlo pre deväť ľudí a deväť psov a za 9-tisíc eur viete letieť (bohužiaľ jednosmerne) napríklad na trase Paríž – New York. Takže sme sa vrátili do klasickej práce, aby sme si mohli platiť bežný denný život. A všetko, čo zarábame na spoluprácach na Instagrame odkladáme na našu spoločnú cestu do New Yorku.

Viete sa tam doplaviť aj loďou za sedem dní, ale to je z časového hľadiska náročnejšie. Finančne určite jednoduchšie, ale začali sme si raziť filozofiu „dream big or go home“, takže verím, že si dáme spolu autom predĺžený víkend v Paríži, kde sme ešte neboli. Tam zaparkujeme, odtiaľ odletíme do New Yorku, užijeme si pár dní v Central Parku a vrátime sa naspäť do Paríža, odkiaľ je to späť domov „už len kúsok“.

Sleduj náš TikTok

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame