#Katarína Sládečková zo Šale žije v Číne, kde vyštudovala učiteľstvo čínskeho jazyka na Tianjinskej univerzite. Štúdium v tejto krajine je úplne odlišné ako na Slovensku. „Vyučujúci pred skúškou skontroloval všetky lavice, dokonca sme si nemohli zobrať do učebne ani tašku či osobné veci,“ tvrdí Katarína, ktorá dnes pôsobí ako učiteľka, prekladateľka a autorka.
Zúčastnila sa tiež významnej rečníckej súťaže pre študentov čínskeho jazyka, kde sa dostala medzi 50 najlepších študentov z celého sveta, zároveň aj medzi top 4 študentov v meste a okolí Tianjinu. O svojich zážitkoch napísala aj prvú čínsko-slovenskú knihu s názvom Slovenka v krajine draka, ktorá vyhrala Tvorivý čin roka 2024. V rozhovore nám prezradila, ako sa jej žije v Číne a ktoré tamojšie mestá patria podľa nej medzi tie najkrajšie.
Prečo práve Čína, čím si ťa táto krajina získala najviac?
Už od trinástich rokov som sa venovala kung-fu, kde som sa naučila nielen bojové schopnosti, ale aj dôležité posolstvá, že si máme vážiť rodinu a správať sa mierumilovne. Chcela som ísť do Číny zistiť, či je to reálne tak. V 24 rokoch som sa dostala po prvýkrát do Číny.
Splnila prvá návšteva Číny tvoje očakávania?
Keď som tam prišla prvýkrát, tak ma prekvapila myšlienka, že čím viac kričím, tým väčšmi vyjadrujem vážnosť danej osobe. Keď som sa raz spýtala na cestu, ľudia boli takí nadšení, že som Slovenkou v Číne, až na mňa začali kričať, dokonca mi zaplatili cestu. Postupom času som zistila, že čím je človek hlučnejší, tým viac si váži ostatných.
Prešla si aj dediny, ktoré sú menej známe?
Bola som na 15 miestach, pričom väčšina z nich nie je turistom veľmi známa. Navštívila som Ningming a nestretla som tam žiadneho cudzinca. Paradoxom je, že hoci je v Ningmingu celosvetovo uznávaná kultúrna pamiatka, kde sa nachádzajú najstaršie obrazy na horách, ktoré kreslili čínski predkovia, cudzinci ju až tak veľmi nepoznajú.
Vedela si po čínsky už predtým, ako si tam prišla?
Nie, vôbec. Po čínsky som sa naučila plynule rozprávať za jeden rok, po polroku som už ako tak vedela vyjadriť základné veci. Čínštinu som sa však učila až 16 hodín denne. Čínska gramatika dáva zmysel, čo bolo pre mňa oveľa jednoduchšie. Jeden znak označuje jeden význam, jedno slovo tvoria jeden až tri znaky.
Väčšina znakov má svoju logiku – napríklad, slovo mama má na ľavej strane znak, ktorý označuje ženu, na pravej strane zas koňa – kôň sa vyslovuje ako maa, zatiaľ čo mama sa vyslovuje s inými tónmi na konci. Pravá strana slova určuje výslovnosť a ľavá strana slova jeho súvis.
Čo je najťažšie na štúdiu čínštiny?
Najskôr som študovala obchodnú administratívu v anglickom jazyku, no chýbala mi čínština a chcela som dať Slovákom príležitosť učiť sa čínsky, preto som sa zapísala aj na učiteľstvo čínskeho jazyka, ktoré som už úspešne dokončila.
Magistri v priebehu dvoch rokov priebežne odovzdávajú a obhajujú svoju čiastkovú záverečnú prácu, ktorú podľa poznámok musia priebežne prepracovať. V Číne každý študent počas štúdia prepíše celú záverečnú prácu minimálne raz. Zaujímavosťou je, že pred záverečnou obhajobou práce máme ešte slepú obhajobu, počas ktorej je oponentom vyučujúci z úplne inej univerzity z daného odboru, takže nepozná autora ani školiteľa.
Ak napríklad tento oponent povie, že obsah práce nemá zmysel, tak ju študent musí celú prerobiť a vytvoriť nový obsah aj prácu s novou témou. Pokiaľ nie je študent spokojný s daným školiteľom, ten musí odsúhlasiť prechod k inému školiteľovi, samozrejme aj so zmenou témy.
Ako si sa dostala na Univerzitu v Tianjine?
Vďaka štipendiu. Chcela som vycestovať prostredníctvom Erasmu, avšak moja univerzita neponúkala štúdium v Číne. Preto som po bakalárovi, ktorého som si dokončila na Slovensku, išla študovať čínštinu do Číny, čo trvalo iba rok. Chcela som tam však zostať dlhodobejšie, preto som si zdokonalila angličtinu a pokračovala som v štúdiu v Číne na Univerzite v Tianjine.
Ide o vcelku prestížnu vysokú školu. Aké je tu školné?
Našťastie som dostala plné štipendium, avšak poplatky závisia od konkrétnej univerzity aj od odboru. Zvyčajne sa školné pohybuje vo výške od tisíc eur na jeden semester. Pri plnom štipendiu mi preplatia celé školné, zároveň mi poskytnú ubytovanie zadarmo.
Bývame zvyčajne po dvoch alebo po štyroch. Okrem toho dostanem aj príspevok na živobytie. Dokopy je to okolo tritisíc čínskych jüanov, čo je približne 380 eur. Na živobytie a ostatné poplatky to postačí.
Aké podmienky musí študent splniť, aby dostal štipendium?
Musím dokazovať dobré výsledky štúdia, ja mám priemer pod 1,5. Každého pol roka škola posielajú môj prospech ministerstvu školstva, ktoré môže štipendium na základe prospechu zmeniť na polovičné alebo ho úplne zrušiť. Ja som s tým však nemala problém.
Pokiaľ Číňanov zoberú na vysokú školu, musia dokazovať výborné výsledky počas celej doby štúdia. Univerzita v Tianjine patrí medzi top 200 univerzít na celom svete, takže tam berú tých najlepších študentov.
Ako vyzerajú skúšky na univerzite, odlišujú sa nejako od tých na Slovensku?
Niektoré skúšky na Slovensku tvoria príliš teoretické otázky, pričom množstvo vedomostí ani nevyužijete. V Číne aj pri veľmi teoretickom predmete môžu študenti používať ako pomôcku určitú učebnicu. Študenta sa spýtajú teoretické otázky s praktickým zameraním, ale môže si ich v knihe vyhľadať.
Čínsky školský systém nechce, aby študenti mechanicky memorovali poznatky a potom ich zabudli. Musia ich využiť v praxi aj po skončení štúdia. Skúšky sú teda skôr praktické. Napríklad, na jednom predmete som mala porovnať systém práce na Slovensku a v Číne.
Počas testu vás snímajú dve kamery, nie je to ešte stresujúcejšie?
To bolo najmä počas pandémie koronavírusu, keď sme mali skúšky z domu. Pri skúške ma snímala kamera spredu a zozadu. Pokiaľ sme mali odborné skúšky v škole, aj tam nás snímala jedna kamera spredu, samozrejme, bol tam prítomný aj skúšajúci.
Pri štandardných skúškach je vyučujúci a jedna kamera. Vyučujúci pred skúškou skontroloval všetky lavice, dokonca sme si nemohli zobrať do učebne ani tašku či osobné veci. Samozrejme, študenti boli od seba vzdialení minimálne o dve sedadlá.
Ako to bolo s praxou pri štúdiu učiteľstva čínskeho jazyka?
Prax som absolvovala z výučby nejakého predmetu v čínštine, počas ktorej som chodila na učiteľove hodiny do konkrétnej školy. Niektoré hodiny som odučila aj sama. Okrem toho som mu pripravovala aj prezentácie k danej téme.
Počas ďalšej praxe som si musela nájsť začiatočníckeho študenta čínskeho jazyka a odpozorovať na ňom chyby v rozprávaní a navrhnúť ich riešenia. Keďže vyučujem čínštinu niekoľkých Slovákov, tak som nemala problém nájsť si študenta.
Zúčastnila si sa rečníckej súťaže Chinese Bridge, čo konkrétne si tu prezentovala?
Prihlásil ma tam môj školiteľ záverečnej práce. Napriek tomu, že som sa tam pôvodne ani nechcela prihlásiť, lebo som toho mala veľa. Čo povie školiteľ, to je sväté, takže som nemohla povedať nie. Aj keď som nevyhrala, porote sa môj výstup zapáčil a dostala som Cenu excelentného prejavu. Predviedla som kung-fu a môj recitačný prejav.
V prvom kole som predstavila kultúrne rozdiely medzi Čínou a Slovenskom. Odrecitovala som tam jeden menší vtip. V čínštine bu znamená nie, nerob to. Kamarát Číňan prišiel na Slovensko a ja som na neho kričala bu bu bu – akože nech nerobí nejakú konkrétnu vec. Moja mamina vedľa mňa sa ma spýtala, prečo ju straším.
Okrem toho som im predstavila aj moju knihu o Číne s názvom Slovenka v krajine draka, ktorá vyhrala Tvorivý čin roka 2024. V semifinále som im rozpovedala môj príbeh, ako som sa učila čínštinu 16 hodín denne. Číňania sú naozaj veľmi snaživými študentmi. Ja som sa síce za rok naučila čínsky, ale stálo ma to veľa driny. Chcela som ich motivovať, že je možné všetko.
O čom je tvoja kniha?
Obsahuje viac ako 40 minipríbehov zo života v Číne – od čias, keď som vôbec nevedela po čínsky. Sú tam rôzne morálne a kultúrne zásady a rozdiely v rámci kultúr. Väčšina beletrie je vtipná a zaujímavá. Keďže je to však, beletria, môže si ju, prečítať každý a vďaka nej pochopí, ako funguje život v Číne.
Môžu ju využiť napríklad sinológovia, ktorí nikdy neboli v Číne, ale aj turisti, ktorí sa tam chystajú po prvýkrát. Ide o prvú čínsko-slovenskú knihu. Napísala som ju po slovensky, aby sa mohla dostať aj k ľuďom, ktorí nevedia po anglicky, keďže väčšina učebníc z čínštiny je iba v angličtine.
V rámci Číny sa ti vraj najviac zapáčili mestá Nanning a Yangshuo, čím ťa ohúrili?
Nanning je najzelenším mestom Číny, ide o hlavné mesto okresu Guangxi, ktorý je väčší ako Slovensko. Nachádza sa na juhu Číny a všade sú palmy či stromy. Okrem toho tam mám veľa priateľov, vždy som s nimi vonku. Zaujímavosťou je, že na severe Číny neexistuje nočný život, o deviatej je už všetko zatvorené. Na juhu je to naopak – ľudia žijú práve večer. Bežne sme sedávali v kaviarni na mliečnom čaji aj do piatej rána.
Yangshuo je maličkým mestečkom, prirovnala by som ho k slovenskej dedine v okrese Guilin. Yangshuo je pokojné mesto, je tam málo turistov a prisťahovalcov, ľudia sú tu milí. V horách blízko mesta sa nachádza rieka, kde sa môžete okúpať.
Ak by chceli naši čitatelia vycestovať do Číny, čo by určite mali vidieť?
Ja osobne by som nešla do veľkomiest, ktoré sú síce pekné, ale vidia ich všetci. Čína je príliš veľká na to, aby ste sa zamerali iba na Peking či Šanghaj. Nedávno som bola v meste Shanhaiguan, kde je začiatok Veľkého čínskeho múru. Väčšina ľudí povie, že boli na Veľkom čínskom múre. Kto však môže povedať, že bol na jeho začiatku?
Okrem toho odporúčam aj spomínané mesto Yangshuo, ktoré je veľmi pekné a nie je preplnené. Treba však podotknúť, že v takom Pekingu či Šanghaji sa dorozumiete aj po anglicky, v ostatných menších mestách veľmi nie.
Čo sa ti najviac páči na čínskej kultúre a zvykoch?
Myslím si, že Číňania sú oveľa milší ako Slováci. Raz ma tu na tri týždne navštívil otec. Tak veľmi si Čínu obľúbil, že sem chce prísť opäť. Chýbali mu milí Číňania. Otec neovláda ani angličtinu, ani čínštinu, no napriek tomu sa s ním všetci snažili dohovoriť – pomocou prekladača či posunkov. Dokonca ho privítali, ponúkli mu prípitok a všetci sa s ním chceli rozprávať.
Aké máš plány do budúcna?
Chcela by som vydať aspoň ďalšie tri knihy. Momentálne si hľadám prácu, samozrejme s využitím čínštiny. Dosť dlho som na sebe pracovala a nechcela by som čínštinu zabudnúť. Či už by išlo o prekladateľstvo, tlmočníctvo alebo učiteľstvo. Ideálnym variantom by bola práca online, aby som mohla byť stále v Číne. Online ponúk je však celkom málo, preto sme spolu s kamarátom v Číne založili prekladateľskú firmu. Na Slovensku však i naďalej pôsobím ako učiteľka čínskeho jazyka a občasne ako učiteľka slovenského jazyka pre Číňanov, ale stále som otvorená každej pracovnej príležitosti.
Katka, držíme Ti palce!
Zdieľať na
Zdieľaní