#Mladá influencerka Janka Žampachová, ktorú môžeš poznať z online sveta pod prezývkou Jančučik, nám odhalila nielen pikošky o svojich začiatkoch a spomienky na minulosť, ale aj svoje momentálne ciele a to, s čím bojuje v osobnom živote.
Janka, ako si sa dostala k tomu, čo robíš? Ako si spomínaš na svoje začiatky?
Moje úplné začiatky boli v období, keď som si prechádzala anorexiou. Mamina sa ma pýtala, aké mám hobby, čo by som rada robila a snažila sa nájsť niečo, čo by ma trošku odpútalo od všetkého toho, na čo som myslela.
Ja som si k sviatku vypýtala kameru a začala som sa s ňou rozprávať o tom, čo ma baví. Točila som si napríklad videá o tom, aké knihy som čítala či rôzne recenzie, ktoré na tieto tituly vznikali. Začala som robiť rôzne Q&A, make-up tutoriály. Na začiatku som si všetko strihala sama a ukazovala som videá len svojim blízkym. Až neskôr, o pár rokov, mi mamina povedala, že by som to mala postnúť, čo som aj urobila.
Keď som uverejnila svoje prvé videjko, chodila som ešte na strednú školu. Tam si zo mňa začali veľa uťahovať, pretože pár mojich spolužiakov a ľudí na škole to, samozrejme, videlo. Vôbec ma to však nezastavilo v tom, aby som ďalej postovala.
Neviem, ako je to možné, lebo dovtedy mi na názore ostatných veľmi záležalo. Ale v tomto momente som si išla za svojím. Rozhodla som sa, že budem postovať videá, aj keby čo bolo. A dnes som za to mega rada!
Pamätáš si ešte na svoje absolútne prvé video, ktoré si zverejnila?
Myslím, že je to Drag Queen make-up, pretože v tom čase som veľmi rada pozerala Drag Race, čo je vlastne reality seriál, kde Drag Queens súperia o to, ktorá vytvorí najlepší make-up. Samozrejme, chcela som skúsiť taký make-up aj na sebe. Úplne prvé videá, ktoré som nikdy neuverejnila, boli rôzne make-up tutoriály.
Kedy si si uvedomila, že práve toto chceš robiť?
Spomínam si na obdobie pred letom, keď som si mala vybrať vysokú školu. Bola som aj na prijímačkách, zvolila som si školu v Brne, ktorá sa orientovala na sociálne siete, pretože nikde inde v tej dobe nebol podobný odbor. V tom čase som sa ale natoľko pustila do tvorby na YouTube, že som prakticky len spala, točila, jedla, strihala videá a zasa spala.
Takto som fungovala aj viac než rok nonstop a naozaj ma to strašne pohltilo. Bola som veľmi rada, v tom období som mala svoj život asi najradšej. Bolo to krásne, rada som vymýšľala nové veci a sledovala odozvu ľudí, ktorým sa to páčilo.
Vtedy nastal zlomový bod, lebo som sa rozhodovala, či teda ísť na tú výšku a popritom robiť YouTube, alebo sa úplne oddať tvorbe a ísť na výšku neskôr. Vypočula som si zopár názorov od rodiny, ale ja som sa sama rozhodla, že práve toto je to, čo ma baví. A že nepotrebujem vyštudovať vysokú školu na to, aby som sa to naučila robiť.
Naučila som sa sama strihať a myslím si, že mi to ide celkom super. Naučila som sa točiť a asi by som to už nikdy nezmenila. Cítim sa dobre tam, kde som. Myslím si, že som sa naučila viac za celú dobu pôsobenia na sociálnych sieťach, než by som získala študovaním sociálnych sietí.
Čo ťa na práci influencera baví najviac?
Najviac ma bavia samotné možnosti – môžem hocikam ísť, nič ma nikde nedrží, bez problémov dokážem odcestovať na dlhšiu dobu a naozaj je úplne jedno, kam a na ako dlho. Všade môžem tvoriť, točiť a strihať, čo je úplne super. Tá voľnosť ma baví.
Na druhej strane, je tu aj veľké negatívum – ja ako človek, ktorý vyrastal s mnohými psychickými problémami, s ktorými stále bojujem, mám problém rozvrhnúť si voľný čas a prácu. Je to pre mňa náročné a v podstate musím prijať to, že moje hobby je aj mojou prácou.
Stále si musím pripomínať, že je to moje hobby – ak mám mindset, že je to moja práca, ľahko príde vyhorenie. Naozaj nie je nič horšie než tvoriť pri vyhorení. Viem, že tento pocit pozná mnoho umelcov, ku ktorým sa radím aj ja. Aj tvorcovia premýšľajú nad kreatívami a rôznymi možnosťami, ako tvoriť content, preto to vnímam takto.
Často sa mi stáva, že ak oddychujem, môj sebakritický mozog mi hovorí, čo všetko som mohla za ten čas stihnúť a potom si vyčítam samotný relax. Je to veľmi veľký manažment v mozgu, ale dá sa to.
Predtým, keď som sa musela vyrovnávať s hejtermi a negatívnymi komentármi, to bolo veľmi ťažké. No teraz už viem, že ak nie som v dobrom psychickom rozpoložení, takéto komentáre nepozerám. Viem, že mi to môže veľmi ublížiť. Veľa ľudí tvrdí, že ich to netrápi, ale ak som som sama v takom moode, keď si veci beriem príliš k srdcu, komentáre vôbec nepozerám. Myslím si, že je lepšie si ochrániť svoj vlastný pokoj, než odpisovať na takéto hejterské poznámky.
Čo zvyčajne robíš, aby si sa odreagovala od života na sociálnych sieťach? Máš nejaké hobby aj mimo kamier?
Milujem šoférovanie. Kamkoľvek idem, užívam si jazdu naplno. Samozrejme, vtedy sa nenatáčam, ale milujem to! Plus spievanie nahlas, otvorené okno a „tancovať si“ počas jazdy… Vtedy sa najlepšie odreagujem.
Určite je relaxom aj samotné cestovanie, avšak tam je ťažké trafiť to, čo mám a nemám točiť. Mnohokrát si chcem pri cestovaní aj oddýchnuť, ale potom si poviem, že toto a toto by som mohla natočiť a je pre mňa ťažké rozoznávať, kedy idem oddychovať a kedy to chcem ukázať v rámci contentu na sieťach.
Dokážeš si teda ustrážiť súkromie a osobný život?
Ja som nikdy nebola taká, že by som sa bála zdieľať veci z osobného života, hoci počas posledných rokov som to mala veľmi veľa ťažké. Mnoho obsahu na sociálne siete nedávam, aj keď by som veľmi chcela. Pomáha mi vyrozprávať sa z toho, dať ľuďom vedieť, čo sa dialo a ako sa reálne mám, ale sú to také ťažké veci, ktoré sa ťažko formulujú do správnych viet, ak nechcem povedať len nejaké prázdne slová.
Na všetko treba čas, takže stále čakám. Keď sa mi to všetko uloží v hlave, rada by som ešte viac zazdieľala aj osobný život. Popravde, veľmi rada by som si držala odstup od reálneho života na sociálnych sieťach. Bolo to tak vtedy, keď som začínala na YouTube. Teraz, keď som činná aj na Instagrame, neriešim len to, aby sa ľudia na videách zabavili, ale zdieľam aj to, čo robím, čo sa mi deje…
Aj keď by som možno radšej zostala pri tvorení samotných YouTube videí, aktuálnym trendom je skôr krátky content na Instagrame a TikToku, takže som sa musela trochu adaptovať. Ale hneď, ako sa budem cítiť lepšie, by som sa chcela vrátiť na YouTube a fungovať naplno.
@jancucik môj dnešný trip na 26. poschodie sa zapísal do dejín #vytah #strach #pomoc ♬ FUNNY – DJ VALENTE
Vo svojej tvorbe sa venuješ aj beauty contentu. Ako by si opísala svoj osobný štýl v obliekaní a líčení, prípadne, čo ťa na tom najviac baví?
Povedala by som, že som si ho ešte nenašla. Skúšam rôzne veci, ale zatiaľ nie som úplne stotožnená s nejakým jedným štýlom, pri ktorom by som si povedala, áno, toto som ja. Niekedy sa chcem namaľovať a obliecť pastelovo, inokedy zasa tak tmavšie, akoby na večer. Od mojich blízkych ľudí, ale aj ľudí na internete počúvam rôzne názory, takisto mám vlastný pohľad, keď sa pozriem do zrkadla. Takže, povedala by som, že zatiaľ stále neviem.
Na líčení ma ale najviac bavia grafické linky – veľmi rada kreslím na oči, páči sa mi tá kreativita. To je za mňa úplne top v rámci mojej práce. Ale poslednú dobu sa tomu veľmi nevenujem. Mám veľký problém s psychickou chorobou, ktorá sa volá dysmorfofóbia (chorobný strach z vlastnej neatraktívnosti, pozn. red.) a netýka sa len tela, ale aj tváre.
Keď si občas sadnem a idem si robiť make-up, je to fajn. Pozriem sa na výsledok a poviem si, že sa mi to vydarilo. V iný deň neviem samu seba v zrkadle zniesť. Je to pre mňa trochu ťažšie, momentálne si samotné líčenie natoľko neužívam. Robím si ho iba vtedy, keď niekam idem.
Zmenilo sa tvoje vnímanie krásy, odkedy si začala pôsobiť na sociálnych sieťach?
Áno. Teraz mám asi najväčší problém s tým, ako sa vnímam. Aktuálne je to tak, že ak mám dobrý deň, vnímam sa fajn a dá sa to zniesť. Alebo mám úplne zlý deň a neviem s tým robiť nič. A keďže moja práca je točiť videá a zdieľať ich, je veľmi ťažké fungovať, ak sa nemôžem pozerať na svoj odraz v zrkadle alebo do kamery.
Pracujem na tom, aby som sa mala znova rada, aby som príliš neriešila to, ako vyzerám... Ale je to veľmi ťažké, nikdy neviem, ako sa zobudím a pokojne sa to celé môže zmeniť aj v priebehu dňa niekoľkokrát. Momentálne sa snažím fungovať tak, že sa veľmi nepozerám do zrkadla, ale môžem povedať, že ma to veľmi obmedzuje pri mojej práci.
Nemyslím si však, že je to vplyvom sociálnych sietí. Dlho som mala problémy s jedlom a anorexiou v hlave, pridala sa k tomu sebakritika a iný pohľad, ktorý mám na seba v hlave, takže sa s tým všetkým snažím roky bojovať.
Často otváraš aj témy, v ktorých sa venuješ duševnému zdraviu a sebaláske. Ako vyzerá tvoj „rituál“ čo sa týka starostlivosti o seba samú? Máš nejaké tipy na udržiavanie mentálneho zdravia v dnešnej digitálnej dobe?
Už som to asi čiastočne načala, ale asi by som odporúčala, aby ste neverili všetkému, čo je na internete. Poznám veľa ľudí, ktorí dávajú na internet, že sú šťastní, pritom opak je pravdou. Sociálne siete sú pre zábavu, nemalo by to fungovať tak, že sa na niekoho pozrieš a povieš si, že chceš takto vyzerať alebo ho napodobniť. Každý z nás pozná seba samého najlepšie. Treba napríklad športovať, koľko sa ti chce alebo jesť toľko, koľko vieš, že je pre teba dobré. Nie upnúť sa na niekoho na sociálnych sieťach a hľadať šťastie v cudzích postoch.
Každý z nás má byť sám sebou a treba si to vtĺkať do hlavy. Keď som sama bola na tom najhoršie, musela som na sociálnych sieťach dokonca niektorých ľudí obmedziť, aby sa mi nezobrazovali, lebo mi to viac ubližovalo, než ma posúvalo vpred. Veľa ľuďom hovorím, že ak sledujú niekoho a jeho content im robí vyslovene zle, tak ho majú prestať sledovať a podporovať.
Prečo je podľa teba dôležité hovoriť aj o duševnom zdraví?
O duševnom zdraví je podľa mňa veľmi dôležité hovoriť, hlavne kvôli tomu, že je za tým veľká stigma. My sme ovplyvňovaní tým, ako sme vyrastali. Ja sama chodím psychológovi od mojich desiatich rokov, teda od skorého veku. Poznám veľa ľudí, ktorým hovoria, že by sa mali ísť len prejsť, načo im je psychológ. S takýmito názormi sa stretávam aj ja, v ľuďoch slovo psychológ alebo psychiater evokuje, že musia byť neschopní, ak si nevedia poradiť sami.
Podľa mňa je veľké plus, ak sa človek rozhodne ísť k psychiatrovi alebo psychológovi, lebo konečne priznal, že potrebuje pomoc. Keď má napríklad človek zlomeninu, ide za lekárom, ktorý mu to ošetrí, tak prečo máme v spoločnosti taký názor, že psychické zdravie sa nemá chodiť riešiť?
Nikdy som to nepochopila, preto sa snažím zdieľať názor, že návštevy odborníkov sú úplne normálne. Podporujem ľudí, ktorí chodia k psychológom, vďaka tomu sú aj viac emočne vzdelaní. Myslím si, že každý by sa mal mať možnosť vyrozprávať z toho, čo cíti a čo ako vníma. Hneď má človek lepšiu náladu a to nemusí mať ani žiadnu stanovenú diagnózu.
Aké máš ciele a ambície do budúcnosti?
Aktuálne je mojím najväčším cieľom dať sa dokopy po psychickej stránke, pretože za posledných pár rokov mi naozaj nebolo dobre. Možno by som ich mohla označiť aj za najhoršie roky môjho života. Chcem sa teraz zase dostať do momentu, keď som sa mala rada, keď som rada točila a tešilo ma to. Nehovorím, že ma neteší, ak teraz tvorím, len sa to nestáva tak často. Viem, že veľa ľudí nie je spokojných s tým, že tvorím menej.
Ja ale proste musím na YouTube dávať veci len vtedy, keď sa na to sama cítim. Ak to v daný moment v sebe nemám, tak je to podľa mňa vo výsledku veľmi vidieť. Myslím si, že aj ľudia vtedy zaregistrujú, že nie som úplne v pohode.
Mojou ambíciou je teda najmä to, aby som sa dala do psychickej pohody, chcem začať znovu s tvorbou na YouTube naplno, pretože som vždy bola zástancom tejto platformy. TikTok a Instagram síce robím, nie je to úplne moja „passion“. Tou je práve YouTube, ktorý milujem – pokojne dokážem aj celý deň točiť a potom to strihať, strih videí si úplne vychutnávam. Chcem sa k tomu určite vrátiť, verím, že v nasledujúcom roku. Samozrejme, nechcem to unáhliť, ale dúfam, že sa to stane.
A najväčšou ambíciou, ktorú všade spomínam, je to, že budem milovať svoj život. Ak sa niekedy presťahujem k moru, ideálne do Chorvátska. Zbožňujem túto krajinu, mám tam najlepšie spomienky a milujem more!
Je niečo, čo by si chcela odkázať ľuďom, ktorí ťa sledujú a inšpirujú sa tebou?
Chcem sa týmto ľuďom asi najviac poďakovať, pretože vo svete, kde je všetko strašne rýchle a ľudia chcú prijímať informácie veľmi rýchlo a často, je veľmi prekvapujúce, že sú tu stále pri mne, čo si veľmi vážim. Veľa ráz sa stalo, že som nepostovala pár dní či týždňov, ale stále sa nájdu ľudia, ktorí si tie videá pozrú, čo ma hreje najviac.
Všetkým by som odkázala to, že ich prítomnosť ma posúvala v tom, aby som postovala tak, ako som postovala predtým. Moja základňa je mojím „chtíčom“ vyriešiť všetko zlé a vrátiť sa naspäť do tvorby na sto percent.
Zdieľať na