#Jej ilustrácie reagujú na aktuálne spoločenské či politické problémy v našej spoločnosti. Zo začiatku tvorila ikonickú postavičku Red, teda Červenú čiapočku, poľovníka a vlka. Na sociálnych sieťach vystupuje pod prezývkou Rosie Naive Art, v civilnom živote je to Ružena Babicová.
„Moje kreslené postavičky sa snažia búrať mýty a zaužívané klišé, na rovinu hovoria, že v rozprávkach nám bolo ako deťom servírované klamstvo a pokiaľ má niekto otvorenú dušu a nebojí sa asertivity, vie s ich pomocou prehodnocovať svoj pohľad na svet,“ tvrdí Ružena. V rozhovore nám prezradila, či vďaka jej ilustráciám ľudia viac vnímajú ochranu prírody a čo ju najviac hnevá na Slovákoch.
Ako vznikol nápad uverejňovať ilustrácie o témach v našej spoločnosti?
Nebol to žiadny konkrétny nápad, maľovala som obrazy a občas som skúšala tvoriť aj digitálne, dokresľovať si zvieracie postavičky do fotiek, ich samostatný život na čistej ploche bol logickým krokom. Digitálna kresba je v porovnaní s maľovaním nesmierne „easy“.
Ide to rýchlo, môžete robiť chyby a naprávať ich, dá sa s ňou hrať. Preto mnohí ilustrátori kreslia takmer výhradne digitálne. A keď je to také ľahké, prečo si nekresliť aj o pálčivých témach? Pomáha to znižovať frustráciu.
Snažíte sa vtipne reagovať na aktuálnu situáciu. Je ťažké vymyslieť námet ilustrácie?
V tejto dobe ani nie, skôr je ťažšie vymyslieť, ako to zrozumiteľne a zároveň vtipne podať. Niekedy to ide ako z chlpatej deky, inokedy nakreslím tri karikatúry za hodinu.
Začali ste kresliť iba vlka s Červenou čiapočkou, prečo ste si vybrali práve tieto rozprávkové postavičky. Predstavujú zosobnenie niekoho konkrétneho?
Poznám sa s mnohými ľuďmi, ktorým záleží na tejto krajine, jej lesoch, zvieratách. Medzi nich patria aj priatelia z lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Prvý obraz s vlkom a Red som maľovala pre nich.
Moje kreslené postavičky sa snažia búrať mýty a zaužívané klišé, na rovinu hovoria, že v rozprávkach nám bolo ako deťom servírované klamstvo a pokiaľ má niekto otvorenú dušu a nebojí sa asertivity, vie s ich pomocou prehodnocovať svoj pohľad na svet.
- Váš poľovník má predstavovať dezoláta. Aké konkrétne vlastnosti ho najviac vystihujú?
Nechcem uraziť slušných poľovníkov, ale pokiaľ platí, že robia v poľovných združeniach veci, s ktorými vnútorne nesúhlasia, ak vedia o porušovaní zákona a nič proti tomu nerobia, tak áno, patria do tejto kliky, môžu sa v tých obrázkoch nájsť.
Nie je okej, keď niekto roznáša po lese nebezpečnú otravu, všetci vedia, kto to je, ale nikto to neprezradí polícii, ktorá to vyšetruje. Nie je okej vedieť, že v revíri niekto pytliači zákonom chránené živočíchy – vlkov, medvede, rysa! a je ticho, lebo predsa nebude „bonzák“. A takýchto poľovníkov kreslím.
Zajace kreslíte aj s puškou v ruke či s fľašou. Koho majú predstavovať?
Nikoho konkrétneho, sú to len postavičky malých pomstiteľov, ktoré sa vyvíjajú v dobe. Keby ste chodili do lesa tak často ako ja, pozorovali zvieratá v ich prostredí, ako sa spolu hrajú, starajú o mláďatá, ako si pomáhajú, vedeli by ste, že majú svoje povahy, slabosti, lásky, radosti.
Keby ľudia poznali, aké láskavé a milujúce matky sú medvede, líšky, ale aj maličké spevavce, vnímali by možno prírodu ináč a vážili by si ju. Je málo krajín, ktoré majú také nesmierne prírodné bohatstvo ako my a tak neúctivo sa k nemu správajú.
Ktorý príspevok je váš najpopulárnejší a prečo?
Ťažko povedať, bolo ich viac. Ono to vždy závisí od momentálnej situácie. Ľudia milujú, keď sa kreslené postavičky správajú a vyjadrujú ako oni. V poslednej dobe sa tešili z Jánošíka visiaceho na rebre alebo zo psíčka s mačičkou, keď piekli hymnu.
Ako beriete negatívnu kritiku?
Keď kreslíte karikatúry, s negatívnymi reakciami počítate. Patrí to k tomu. Ale v podstate sa s kritikou kresieb ako takých nestretávam, v tomto sú ľudia fakt láskaví.
Snažíte sa tiež nabádať ľudí na ochranu prírody. Píšu vám ľudia, že vďaka ilustráciám vnímajú ochranu prírody inak?
Áno, mnohí. Ľudia vďaka niektorým mojim statusom začali poznávať žabky alebo salamandry, pýtajú sa ma bežne, ako pomôcť ježkom, netopierom, vtáčatám. Som vďačná za každého jedného človeka, ktorý sa rozhodne prírode pomáhať.
Akým spôsobom sa snažíte prispievať k ochrane prírody?
Robím pre ochranu prírody všetko, čo je v mojich silách celý život. Dajú sa robiť drobné kroky, ako pozbierať papiere okolo bytovky alebo kŕmiť vtáčatá, dajú sa vešať vtáčie búdky v lesoch, aj pomáhať mimovládkam, ktoré chránia lesy, vtáky, šelmy. A nesmierne dôležité je vzdelávanie. Nielen detí, ale aj dospelých ľudí.
Že netopier sa vám nezamotá do vlasov, že medveď v lese nás nezožerie, že mačke škodí mlieko, že ježko neje jablká, ale hmyz, že pokiaľ narazí vtáča do okna, tak to okno potrebuje polep, aby sa to neopakovalo. Že vtáča treba zobrať do kartónovej krabičky do tmy, ticha a tepla na pár minút a keď začne šuchotať, tak ho vypustiť niekde na voľnej ploche. Že netreba čakať na záchrancov, keď záchrancom môžeme byť my.
Aká aktuálna situácii v spoločnosti vás momentálne najviac hnevá a prečo?
Okrem zla a nenávisti mi najviac vadí pasivita. To, že ľudia stále čakajú, že niekto za nich niečo vyrieši. Že niekto zabojuje za ich lepší život. Že si neuvedomujú, že ten, kto musí za nich zabojovať, sú oni sami.
Zdieľať na
Zdieľaní