#Igor, ktorý si na Instagrame hovorí World of Seafarer, pracuje na zaoceánskej kontajnerovej lodi Maersk ako prvý dôstojník. Zabezpečuje stabilitu lode počas nakladania a vykladania tovaru, ale aj počas celej plavby, okrem toho tiež ´naviguje loď´.
Hoci vždy podľa predpovede počasia tušia možné nebezpečenstvo, akým môžu byť rozbúrené vlny či silná búrka, niekedy sa im jednoducho už nemôžu vyhnúť. V rozhovore nám okrem iného prezradil, ako musia zabezpečiť loď počas takejto silnej búrky a ako pracovníci riešia konflikty s ľuďmi, s ktorými sú zatvorení niekoľko mesiacov na jednej lodi.
Kde sa momentálne nachádzate?
Aktuálne (v čase rozhovoru) sme neďaleko Zeleného ostrova v Tichom oceáne a smerujeme do Číny, presnejšie do prístavu Qingdao. Normálne sa plavíme viac severne po ortodróme, ale počasie na severe je v zime nepriaznivé, preto musíme uniknúť zlému počasiu.
Pôsobíte ako prvý dôstojník lode. Čo je náplňou vašej práce, čo všetko musíte zabezpečiť?
Aktuálne som na pozícii prvého dôstojníka (Chief Officer) a mojou hlavnou úlohou je zabezpečiť stabilitu lode počas nakládky či vykládky, ale aj počas celej plavby. Vtedy som zodpovedný aj za bezpečnú navigáciu. Na mostíku sa striedame traja dôstojníci, ja mám službu ráno od štvrtej do ôsmej a poobede, tiež od štvrtej do ôsmej.
Mimo pracovnej doby však nezaháľam, od pol deviatej do jedenástej doobeda robím nadčasy. Počas tejto doby manažujem prácu posádky a chod lode po stránke údržby paluby, záchranných prostriedkov a mnoho iného.
V roku 2010 ste sa plavili prvýkrát, dnes ste prvým strážnym palubným dôstojníkom. Kam môžete ešte kariérne postúpiť?
Už ma čaká len pozícia kapitána, na ktorú musím urobiť kapitánsky kurz a skúšky. K tomu potrebujem ešte prax na pozícii prvého dôstojníka počas 36 mesiacov a niekoľko odporúčaní od kapitánov.
Pred prvou plavbou ste sa obávali morskej choroby. Museli ste ju niekedy vy alebo niekto z vašich kolegov prekonať?
Ja som ju na veľkých lodiach nemal, ale raz sme v tréningovom centre boli v uzavretom záchrannom člne, kde nás to na menších vlnách tak kolísalo, že po pätnástich minútach polovica osadenstva zvracala cez dvere jeden po druhom, vrátane mňa. Na veľkých lodiach ľudia zväčša zažívajú menšiu nevoľnosť a nechuť do jedla. Je to však veľmi individuálne, závisí to aj od správania lode na vlnách.
Predtým ste boli deväť mesiacov na lodi, teraz pracujete tri mesiace a ďalšie tri mesiace ste doma. Aká bola najdlhšia plavba, ktorú ste absolvovali?
Najdlhšiu plavbu som zažil ako kadet, keď sme z čínskej lodenice išli do Kapského mesta, kde sme len natankovali, doplnili zásoby a pokračovali do Newcastlu v Anglicku. Plavba trvala skoro dva mesiace.
Ako sa vôbec pripravujete na takéto dlhé trasy, máte nejaký výcvik?
Po psychickej stránke nemáme žiadny špeciálny výcvik, sme už akosi zvyknutí byť bez rodiny a priateľov. Čo sa týka plánovania trasy, tak sa vždy pozeráme na jej dĺžku. Podľa toho, kam ideme, si dopredu naplánujeme predpokladanú spotrebu paliva, zásoby jedla pre 23-člennú posádku, prípadne zastávky na dočerpanie paliva a doplnenia zásob. To všetko sa musí dopredu naplánovať.
Radar zachytí všetky plánované búrky či iné prírodné nebezpečenstvá?
Naše radary slúžia na detegovanie objektov na vodnej hladine, dokážu zachytiť hustý dážď a nízke mračná, ale to len na krátku vzdialenosť. Na počasie máme dosť presné predpovede počasia v plánovači trás. Naša firma má k dispozícii jedno oddelenie profesionálov na počasie, ktorí majú všetky naše lode pod dohľadom a tiež s nimi rozoberáme plán plavby. Snažíme sa vyhnúť nepriaznivému počasiu, aj keď to môže niekedy znamenať aj 200 či 300 míľ navyše pri plavbe cez oceán.
V Biskajskom zálive ste chytili búrku so šesťmetrovými vlnami. Ako ste sa tam vôbec dostali, nemohli ste zmeniť smer a vyhnúť sa búrke? V jednom z rozhovorov ste spomínali opitého technika, mohol za to on?
Toto sa mi stalo, ešte keď som len začínal v malej firme, ktorá nemá také možnosti sledovania počasia. Bola to aj malá loď, ktorá je pomalá a na tej trase sme sa nemali ako vyhnúť búrke. Biskajský záliv je zradný a námorníci ho nemajú veľmi v láske.
Nikdy sme sa nedozvedeli, čo spôsobilo to vypnutie motora, hlavné vtedy bolo, že loď naštartovala. Technik sa s nikým veľmi nerozprával a v ďalšom prístave už išiel domov. Platilo pre neho „Next Port Aiport“, ako zo srandy hovoríme, ak niekto niečo pokazí.
Čo ste robili v takejto veľkej búrke, ako ste sa snažili zachrániť?
Vtedy to bol môj druhý kontrakt a na lodi som bol v pozícii „Ordinary seaman“, teda námorníka druhej triedy. Nemal som veľa skúseností, tak som poslúchal starších. Obliekli sme si neoprénové záchranné obleky a záchranné vesty a čakali na pokyny kapitána na prípadné opustenie lode do záchranného člnu. Čakali sme a mne bežal pred očami film „prežitého života“, ako sa hovorí.
Čo sa stalo s tým opitým technikom, išiel do väzenia?
Nie, do väzenia určite nie. Poslali ho domov a prišiel nový strojný dôstojník, takže jeho ďalší osud nepoznám. Asi už vo firme potom nepracoval, neviem.
Spomenuli ste, že vaša posádka má 23 členov. Ako si s kolegami rozumiete? Mali ste niekedy nejaký konflikt?
Nemal som žiaden konflikt, väčšinou k nemu nedôjde, lebo si uvedomujeme, v akom prostredí pracujeme. Tolerancia je veľmi dôležitá, najmä v takýchto zmiešaných posádkach. Rešpektujeme jeden druhého. Vieme, že spolu musíme byť určitý čas, a sme si vedomí, že spolu nie sme dlho.
Ak by konflikt náhodou vznikol, ako by ste ho na lodi vyriešili?
Ak už konflikty vzniknú, tak máme presne stanovené postupy. Ak to námorníci nevedia vyriešiť sami, musia to ohlásiť svojmu najstaršiemu námorníkovi. Keď on nevie vyriešiť problém, tak idú ku mne, a tak ďalej postupne, čiže kapitán, firma a orgán štátu, pod ktorým loď pláva. Ale väčšinou to skončí pri „najstaršom“ námorníkovi.
Čo robíte, keď musíte čeliť zlým prírodným podmienkam ako búrke, silnému vetru, veľmi rozbúreným vlnám a podobne?
Ak už sa dostaneme do búrky, čo už teoreticky vieme deň či dva vopred, tak na to máme určité postupy, ako zabezpečiť loď, náklad a posádku. Kontajnery zabezpečujeme upevňovacími prvkami. Všetko, čo by mohlo z lode vypadnúť, zviažeme lanom a priviažeme k nejakej konštrukcii, či už na palube, v strojovni a v ubytovacej časti. Ak je to možné, upravíme stabilitu lode, spomalíme a zmeníme kurz, čo zabráni alebo zmierni priečne kolísanie lode.
Na terajšej trati sa vám najviac zapáčilo San Francisco, čím vás zaujalo?
Mesto ako také je zaujímavé, postavené na kopci pri mori a most Golden Gate mu dodáva čaro.
Raz ste vraj prevážali utečenca pri plavbe z Kapského mesta do Dakaru. Ako sa dostal do lode?
Bolo to na spomínanej najdlhšej plavbe. Keď sme tankovali v Kapskom meste, tak sa skryl do žeriavu, ktorý sme mali na lodi. Keďže sme nevedeli, že sa do lode môžu v tejto krajine skryť utečenci, tak sme ju neprehľadali. A tak tam zostal a po pár dňoch vyšiel, lebo bol hladný.
Čo ste s utečencom podnikli?
Prehľadali sme ho a mal pri sebe dokumenty, na základe ktorých sme ho mohli identifikovať a nahlásiť našej firme. Tá kontaktovala príslušné orgány a nariadila nám vylodiť sa v Dakare. Dovtedy sme ho mali v jednej z kajút a každý deň sme s ním chodili von na vzduch a dávali mu jedlo. Niekto mu dal tip, že loď ide do Kanady, čo nebola pravda. Asi bol veľmi zúfalý, keď dal aj posledné peniaze niekomu, kto mu to tvrdil a dostal ho na loď. Nevyšlo mu to, ale takých príbehov je vo svete asi veľa.
Vaším najmenej obľúbeným miestom je Čínske more, kvôli rybárom. Prečo práve rybári, čo vám na nich prekáža?
To, že nedodržujú pravidlá premávky a veľakrát robia manévre na poslednú chvíľu. Naša loď má 366 metrov na dĺžku a 42 metrov na šírku. Ponor lode je aj 15 metrov, tak si viete predstaviť, že nie je ľahké manévrovať s takýmto kolosom doslova medzi stovkami malých rybárskych lodí.
Ako je to so signálom na lodi? Kedy si voláte s rodinou, prípadne máte už vytipované miesta, kde je lepší signál?
Máme šťastie, že firma sa snaží robiť veľa pre kvalitný život námorníkov na lodi. Tak máme rôzne druhy pripojenia na internet, od satelitu, cez Starlink až po 4G a 5G, ktoré sa menia podľa časti sveta a toho, kde sa momentálne nachádzame. Takže skoro všade máme pripojenie 24/7.
Čo vás na lodi najviac ohrozuje?
Asi človek. Myslím to tak, že za najčastejšie lodné havárie a rôzne iné nešťastia je väčšinou zodpovedný človek. Chyba jednotlivca alebo nejaké dlhodobé zanedbávanie údržby lode a podobne.
Chceli by ste sa plaviť cez Vladivostok či Kanadu, čím vás lákajú práve tieto oblasti?
Neviem, asi preto, lebo som tam ešte nebol a mohlo by to byť zaujímavé. Preto snívam o plavbe, vďaka ktorej uvidím Kanadské jazerá, zamrznuté more pri Vladivostoku, alebo sa budem plaviť za ľadoborcom.
Zdieľať na
Zdieľaní