#Daniela Vojtasová mala ako tínedžerka dobre našliapnuté stať sa jednou z najúspešnejších atlétok na Slovensku. V hode kladivom zbierala medaily a v zahraničí reprezentovala Slovensko. Ako pätnásťročná sa rozhodla odísť do Bratislavy a vrátila sa k svojej starej láske – tancu.
Postupne sa stala súčasťou zoskupenia TronGirls, ktoré si určite pamätáš zo šou Československo má talent. Dnes ju môžeš pravidelne vídať na televíznych obrazovkách ako členku Ladylicious, ktoré tancujú aj v projektoch, ako Let’s Dance či Tvoja tvár znie povedome. Okrem toho sa objavila aj v niekoľkých videoklipoch Rytmusa, Simy či Dary Rolins. Popri tom všetkom stíha aj denné štúdium na vysokej škole. O svojom živote nám viac prezradila v rozhovore.
Prečo si sa vôbec rozhodla zavesiť atletiku na klinec?
Je viacero dôvodov, prečo som s atletikou skončila, no nebolo to ľahké rozhodnutie. Mojím snom bolo stať sa reprezentantkou a čo najlepšou atlétkou vo svojej disciplíne a vekovej kategórii. Som nesmierne vďačná, že som si tento sen dokázala splniť. Ale cítila som, že sa musím posunúť ďalej a možno iným smerom.
Ako 15-ročná som stála pred otázkou, kam ísť na strednú školu a v hlave som si opakovala, že sa musím posunúť ďalej a opustiť malé mesto. Moje rozhodovanie vtedy veľmi ovplyvnila ponuka sa bikini fitnesskou – prišla od trénera, ktorý pôsobil v Bratislave. Nová životná etapa sa začala tým, že som sa v pätnástich odsťahovala do Bratislavy a začala sa intenzívne venovať cvičeniu a popritom aj tancu. Bolo to jedno z najťažších, no zároveň najdôležitejších rozhodnutí.
Kedy a prečo si sa začala venovať tancu?
Tancovať som začala ešte v Dolnom Kubíne, odkiaľ pochádzam. Bavilo ma to, no v tom čase bola pre mňa prioritou atletika. Všetko sa však zmenilo, keď som sa presťahovala do Bratislavy, kde sa pre mňa mnohí tanečníci stali inšpiráciou. Aj vďaka nim som zistila, že sa chcem posúvať týmto smerom.
Spomínaš si na prvý „veľký“ tanečný projekt, ktorého si bola súčasťou?
Za úplne prvý veľký tanečný projekt považujem Trongirls. Je to tanečná skupina, ktorá využíva pri tanci kostýmy s LED káblami, a tak vytvára rôzne svetelné efekty. Mala som len 16 rokov, keď ma Monika Prikkelová zobrala pod svoje krídla a pridala do vtedy ešte len vznikajúceho projektu. V tom čase som ani len netušila, že vďaka tomu precestujeme kúsok sveta a zúčastníme sa finále Československo má talent či iných veľkých podujatí.
Vidieť sme ťa mohli aj vo videoklipoch, okrem iného napríklad u obľúbenej slovenskej speváčky Simy. Ako sa ti takéto projekty natáčali? Bol pre teba niektorý z nich v niečom špeciálny?
Natáčanie videoklipov mám veľmi rada hlavne kvôli samotnému procesu. Baví ma pozorovať iných umelcov pri práci, rozprávať sa s nimi – je to pre mňa veľký zdroj inšpirácie. Samozrejme, niektoré klipy bývajú časovo náročné a nie je to len o zábave. Ale výsledok vždy stojí za to.
Natáčali sme klipy pre rôznych interpretov, ako boli napríklad Rytmus, Dara Rolins, Billy Barman, Medial Banana a mnohí iní. No špeciálnym sa pre mňa stal klip od Nerieš – Naháňame šťastie. Dovtedy to bol jeden z najznámejších klipov, v ktorých som účinkovala.
Účinkuješ ako tanečnica aj v mnohých televíznych šou. Aké boli reakcie rodiny a známych, keď ťa videli na televíznej obrazovke?
Áno, v súčasnosti pôsobím v tanečnej skupine Ladylicious pod záštitou Miňa Kereša. Myslím si, že boli radi, najmä moja mami. Tá sa kedysi venovala tancu tiež, takže sa teší spoločne so mnou a podporuje ma pri každom televíznom projekte.
Pozeráš si tieto šou spätne aj sama? Je nejaký televízny projekt, ktorý ti prirástol k srdcu?
Musím sa priznať, že nemám v byte televíziu, preto si všetky naše vystúpenia pozerám len zo záznamu, ktorý vzniká ešte počas natáčania. Čo sa týka televíznych projektov, najviac mi k srdcu prirástol tohtoročný Let‘s Dance. Boli sme veľmi dobrá partia a na natáčaniach vládla rodinná atmosféra. Okrem toho je mojou srdcovou záležitosťou aj šou Tvoja tvár znie povedome, ktorú sme natáčali aj v Čechách.
https://www.instagram.com/p/CcV8M0WAc2N/
Koľko hodín denne trávite nácvikom rôznych choreografií? Ostáva ti čas aj na iné aktivity?
Je to veľmi individuálne a záleží to od náročnosti a počtu choreografií, ktoré sa musíme naučiť. Niekedy to môže byť hodina, inokedy sme v sále aj 5 hodín. Počas natáčania televíznych projektov je voľného času menej, ale vždy si možno vyhradiť čas na iné aktivity a záujmy.
V rámci svojej práce často prechádzaš rozmanitými premenami vďaka make-upu a kostýmom. Je nejaké číslo, ktoré bolo z tohto pohľadu najnáročnejšie?
Premeny si veľmi užívam a čím väčšie a drastickejšie sú, tým lepšie (smiech). Rada sa stotožňujem s novými rolami, ktoré musíme stvárniť. Je to aj určitá forma zábavy, keď v jednom čísle stvárňujete zombie a následne z vás spravia roztlieskavačku alebo vokalistku. Pamätám si, že som raz dostala za úlohu zahrať gitarové sólo, a tak som sa večer pred natáčaním učila z youtube prstoklad – to bolo celkom vtipné a svojim spôsobom náročné.
Vďaka svojej práci si sa stretla už s nejednou slovenskou hviezdou. Je niekto, kto ťa svojím správaním prekvapil?
Vo všeobecnosti ma veľmi prekvapilo, že mnoho hercov či spevákov, ktorí pôsobia extrovertne, sú práve naopak introverti. O to viac si získavajú môj obdiv za to, ako si dokážu udržať balans a psychickú pohodu pri všetkom strese, ktorému počas natáčaní čelia. Musím zároveň povedať, že svojím správaním a prístupom ma takmer všetci prekvapili v dobrom, ako napríklad Zuzka Šebová a iní, ktorých mám úprimne veľmi rada.
Pozeráš sa na takéto stretnutia a na tanec po boku celebrít po rokoch inak, ako keď si prvýkrát účinkovala vo veľkom televíznom projekte?
Netreba zabúdať, že aj celebrity sú len ľudia. Vždy som k tomu pristupovala s rešpektom, ale na pódiu som kvôli tomu nikdy neprežívala ošiaľ. Ono sa to nemení ani tak časom, ale zrejme skôr okolnosťami. Napríklad, tento rok som si veľmi užila každé tanečné číslo, ktoré sme mali s Jankom Koleníkom. Najmä kvôli jeho prístupu, tanečnej zdatnosti a, samozrejme, jeho charizme.
Okrem toho aj veľa cestuješ. Ktoré krajiny si už precestovala a kde sa ti páčilo najviac?
Za cestovanie vďačím práve tancu – bez neho by sa mi niektoré krajiny nepodarilo navštíviť. Mala som možnosť vidieť napríklad Saudskú Arábiu, Qatar, Maroko, Tunisko, Arabské Emiráty, Azerbajdžan a a okrem toho precestovať veľa európskych krajín.
Za jeden z najzaujímavejších pracovných tripov považujem Indiu, konkrétne mesto Bombaj, kde sme strávili dva týždne. Išlo tiež o veľmi bizarnú požiadavku zo strany klienta, keďže sme tancovali choreografiu na hoverboardoch.
Popri tom stíhaš aj študovať. Ako sa to všetko vôbec dá skĺbiť?
Áno, aktuálne som nastúpila na druhý stupeň vysokoškolského štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave. Niekedy je to veľmi náročné, najmä kvôli tomu, že študujem prezenčne, a tak mi veľa voľného času neostáva. Ako sa však hovorí „kde je vôľa, tam je cesta“. Preto sa všetko dá, len treba chcieť.
Na Slovensku máme určite mnoho mladých dievčat, pre ktoré si inšpiráciou a tiež by sa rady raz naplno venovali tancu. Akú radu by si im dala?
Ja sama sa stále učím a každým dňom zisťujem, čo nové ma zaujíma a baví – či už v tanci alebo iných oblastiach. Preto by som asi odporúčala, aby sa neustále rozvíjali, vzdelávali a aby robili to, čo ich napĺňa, a robili to sto percent. Nikdy nie sme príliš mladé alebo príliš staré na to, aby sme zmenili smer, ktorým sa náš život uberá. Veľmi fandím každej z vás a verte, že sny sa plnia – tým, ktorí na nich pracujú (úsmev).
Ešte viac zaujímavých noviniek, rozhovorov, módy, kvízov, vtipov a inšpirácie? Poď k nám na Instagram!
Zdieľať na