#Čo sa stane, keď dáme dokopy partiu traumatizovaných postáv a necháme ich riešiť svojich démonov namiesto záchrany sveta? Film Thunderbolts* je čosi ako marvelovská odpoveď na túto otázku. Výsledkom je pritom prekvapivo silný, temný a zároveň aj veľmi ľudský príbeh, ktorý sa odkláňa od tradičného superhrdinského klišé. Ako sa nám táto marvelovka v kine páčila?
Keď sa hrdinovia menia na ľudí
V snímke Thunderbolts* sledujeme skupinu dávnejšie predstavených antihrdinov. Konkrétne sme dostali Yelenu Belovu (Florence Pugh), Buckyho Barnesa (Sebastian Stan), Johna Walkera (Wyatt Russell), Red Guardiana (David Harbour), Ghost (Hannah John-Kamen) a Taskmastera (Olga Kurylenko).
Všetci sú pod vedením manipulatívnej Valentiny Allegra de Fontaine (Julia Louis-Dreyfus) vyslaní na špeciálnu misiu. Každý z nich má svoj vlastný cieľ, ale veľmi rýchlo odhalia, že cieľom Valentiny bolo čosi úplne iné. V pozadí toho všetkého je navyše stále prítomný nebezpečný projekt supervojaka, naše hlavné postavy však čoskoro zistia, že skutočným nepriateľom sú vlastne ich vlastné traumy a vnútorní démoni.
Najvýraznejšou postavou je nováčik Bob alias Sentry (Lewis Pullman), záhadný mladík s obrovskou silou, ale aj temným alter egom menom Void. Jeho príbeh je metaforou pre depresiu a duševné choroby, ktoré môžu byť rovnako deštruktívne ako akýkoľvek superzloduch. Toto všetko znie ako poriadne temná nálož, na ktorú si Marvel už dlho netrúfol. Ako to teda dopadlo?
Emócie, humor aj hĺbka
Režisér filmu Jake Schreier a scenárista Eric Pearson vytvorili snímku, ktorá sa odkláňa od typického marvelovského štýlu, hlavne za posledné roky. Namiesto bombastických akčných scén plných digitálneho nepriehľadného „maglajzu“ sa sústredia na psychologický vývoj postáv a ich vnútorné boje.
Florence Pugh ako Yelena Belova nám opäť dokázala, že je jednou z najtalentovanejších herečiek svojej generácie. Jej výkon je plný emócií, humoru a hĺbky a mnoho z celkového dojmu sa odvinulo práve od hĺbky jej postavy.
Veľmi tomu pomohol aj David Harbour, ktorý sa po silene humornom zobrazení v Black Widow konečne dočkal lepšieho scenáru a stal sa nielen oporným bodom pre svoju adoptívnu dcéru Yelenu, ale jeho hlášky boli tentokrát väčšinou aj skutočne vtipné. Navyše sa jeho postava mohla ukázať aj ako skutočný hrdina, pričom Red Guardian sa konečne stal v MCU tým, kým vždy mal byť.
Lewis Pullman ako Sentry priniesol do filmu tragickú postavu, ktorá balansuje na hrane medzi hrdinom a zloduchom, čo však samozrejme nebudeme viac špecifikovať. Čo ti ale môžeme priblížiť, je určite fakt, že napriek jeho premiére sa veľmi rýchlo stal obľúbenou postavou, ktorá nám do budúcna môže veľa ponúknuť. A my sme na to veľmi zvedaví, pretože je z neho cítiť obrovský potenciál.
Menej je niekedy viac
Na rozdiel od predchádzajúcich Marveloviek, Thunderbolts* sa vyhýbajú prehnaným CGI efektom. Samozrejme, nečakaj teraz vyslovene praktické efekty v štýle Christophera Nolana. Film sa však naozaj snaží držať pri zemi, čo mu významne pridáva na autenticite. Scény sú temné, surové a realistické, čo podčiarkuje psychologickú hĺbku príbehu. Zároveň sú natočené tak, že pôsobia skutočne vierohodne, takže nemáš pocit, že herci hrajú nonstop v ateliéroch pred zeleným plátnom.
Zaujímavým vizuálnym prvkom je zobrazenie Voida, ktorý pohlcuje ľudí a zanecháva po nich len tiene, čo bolo inšpirované tieňmi obetí Hirošimy. Tento obraz slúži ako silná metafora pre deštruktívnu silu depresie a pôsobí naozaj desivo.
Keďže už sme načrtli využívanie praktických efektov, namiesto prehnaných CGI výbuchov a digitálnych kulís sa mnoho akčných scén točilo s využitím reálnych kaskadérskych kúskov, lanového zavesenia postáv a praktických výbuchov.
Takisto úvodná scéna s Yelenou, kedy táto postava skáče z mrakodrapu, bola natočená skutočne s herečkou Florence Pugh. Tá totiž mala obrovský záujem o tento kaskadérsky kúsok, čo jej po toľkom snažení tvorcovia skutočne umožnili. A ona z mrakodrapu vo filme skákala naozaj, čo je ďalšia pridaná hodnota z remeselného hľadiska.
Hrdinovia s jazvami
Ako sme už spomenuli, tento film sa veľmi odvážne púšťa do tém duševného zdravia, traumy a depresie. Každá postava si nesie svoje jazvy. Yelena sa vyrovnáva s minulosťou vrahyne, Bucky s pocitom viny, Ghost s izoláciou, Bob so svojím ničivým alter egom, US Agent s rodinnými problémami
– jednoducho, každý ma niečo, čo ho ťaží na srdci.
A práve na tomto podklade nám snímka ukazuje, že aj superhrdinovia môžu trpieť a že uzdravenie prichádza cez prijatie, empatiu a vzájomnú podporu. Odkaz nám pritom v priebehu filmu tvorcovia dávkujú postupne, pričom v závere sa to v celej pointe všetko krásne zúročí. Vyvrcholenie filmu tak pôsobí silne aj v tejto úrovni.
Ukazuje nám totiž, že boj s vlastnými démonmi prináša svoje ovocie a aj všetka temnota sa dá poraziť slnkom nového dňa. A to je neskutočne inšpiratívne.
Záverečné zhrnutie
Film Thunderbolts* je odvážnym krokom pre Marvel, ktorý však dopadol na výbornú. Namiesto tradičného superhrdinského príbehu nám ponúka hlboký pohľad na ľudskú psychiku, traumy a cestu k uzdraveniu. Je to film, ktorý ukazuje, že aj v žánri plnom akcie a efektov je miesto pre emócie, hĺbku a autenticitu.
Ak hľadáš marvelovku, ktorá ťa nielen zabaví, ale aj prinúti zamyslieť sa, Thunderbolts* je tou správnou voľbou. A zároveň nám určite pripraví pôdou pre filmy takéhoto kalibru do budúcnosti, pretože aj ďalším tvorcom ukazuje, že sa oplatí prísť na pľac s originálnou tvorivou víziou. A vznikne z toho nielen zábavný film, ale takisto aj skutočne kvalitná autorská práca.
A keďže sa už meno režiséra Jakea Schreiera začína spájať s pripravovanými X-Menmi, tak si to určite uvedomuje aj samotný Marvel!
Hodnotenie: #####
Zdieľať na