#Každý rok dostaneme hudobný film, ktorý by sa nám mal na nasledujúce mesiace zaryť do pamäte. Tentokrát prichádza do kín Elvis, kráľ rokenrolu, ktorý bol za svojrázny prejav vo svojich časoch jednými kritizovaný a druhými zbožňovaný. Podarilo sa ale filmu zachovať si patričný odstup na to, aby vyrozprával skutočný príbeh pána Presleyho?
Príbeh kráľa rokenrolu
Tentokrát začnem bez obsahu. Príbeh Elvisa mnohí poznáme a toto meno je spájané s mnohými hitmi aj aférami. To ale nie je dôvod, prečo začínam bez obsahu. Dôvod je ten, že ani tvorcovia nevedia, kde začať rozprávať tento príbeh. Začneme na konci (retrospektívne), potom sa pozrieme na prvé vystúpenie, potom zasa na jeho detstvo a takto sa prvú polhodinu skáče.
Možno niektorým táto dynamika vyhovuje, no verím, že sú aj takí, ktorí nepoznajú príbeh kráľa rokenrolu tak, aby sa už od začiatku skákalo zo scény do scény. Nie je to vyslovene bordel a tvorcovia sa vždy snažia zorientovať diváka aspoň v roku alebo mieste, kde sa nachádzame, no režisér Luhrmann je známy svojím rýchlym strihom a preto ťa naň musím upozorniť.
Tešil som sa na film aj z toho dôvodu, že trvá viac ako dve a pol hodiny a tím tvorcov teda dostal voľné ruky (aspoň počas prvých scén). Prvá polovica filmu ubehne dobre, je svižná, plná dobrých vystúpení, cestovania a podobne. No druhá už stagnuje, pretože sa zdržujeme na jednom mieste a ku koncu som už odrátaval minúty.
Hlavné duo a neexistujúce vedľajšie postavy
Samozrejme, že film sa sústredí na Elvisa a jeho partnera Parkera, ktorý sa považuje za jeho objaviteľa. V jednej scéne je hlavnou postavou ten, v inej zasa druhý. Tieto dva protipóly sú dobre rozohrané a ich scény sa vzájomne dopĺňajú. Zo začiatku som mal pocit, že hlavnou postavou bude Hanksov Parker, no po prvom vystúpení sa do popredia dostane našťastie Elvis.
Toho si zahral Austin Butler, ktorý doteraz hviezdil skôr v televíznych filmoch. Elvis je jeho prvá veľká úloha v Hollywoodskom filme a dokázal, že vie potiahnuť aj dlhý celovečerák, aj keď za pomoci oscarového Hanksa. Ak z toho bude nejaké ocenenie, vidím to najlepšie na Zlatý Glóbus, oscarová nominácia je na rozdiel od fenomenálneho Malika v Bohemian Rhapsody otázna.
Čo ma však mrzí, je nedostatok vedľajších postáv a ich nečinnosť. Niektoré sa objavia na päť minút a potom ich už nikdy neuvidíš. Tempo udáva hlavná dvojica a vedľajšie postavy nemajú v zásade žiadny vplyv na vývoj príbehu. Aj keď niekedy vyzerá byť kontroverzné vystúpenie ideou vedľajšej postavy, je zahovorené tým, že to Elvis tak chcel. Najviac do príbehu zasiahla jeho žena Priscilla, aj to však len v závere.
Luhrmann je pánom scény
Pozrime sa na samotné vystúpenia, ktoré už z traileru vyzerali skvelo. A oni aj skvelé sú. Baz Luhrmann si ma síce muzikálom Moulin Rogue nezískal, ale tu sa chopil vystúpení dobre. Jeho štýlom je neustály strih, extravagancia, delenie scény do rámčekov, odlesky, veľkoleposť a hluk. To k Elvisovi patrí a vystúpenia majú dynamiku, rytmus, tempo a sú poriadne hlučné.
Do toho si pridaj dobre hrajúceho Butlera, ktorý sa navyše vzhľadom (a vďaka make-upu) na Presleyho vierohodne podobá. Najviac mi však v hlave utkvelo jeho prvé vystúpenie, keď sa ako chlapec odnikiaľ postavil pred početné publikum a spustil šou, na ktorú ani ja dlho nezabudnem.
Užiješ si minimálne päť hitov, ktoré každý z nás pozná. Mrzí ma jedine to, že ťažiskové témy, ako napríklad vražda Martina Luthera Kinga, sa rozoberala len chvíľu a pritom mala na Elvisovu kariéru veľký vplyv. Spomenutá, samozrejme, je, ale zlom v spevákovej kariére je znova prezentovaný ako „tak som sa rozhodol“. Film nedáva možnosť divákovi posudzovať súvislosti medzi scénami a interpretuje ich po svojom.
Oscarové ambície
Elvis má rozhodne možnosť zabojovať na Oscaroch. Po príbehu Freddieho Mercuryho a Elton Johna sa na najvyššie ocenenia zrejme dostane, ale nie v kategóriách, aké tvorcovia očakávajú. Osobne to vidím len na kostýmy, prípadne spomínaný make-up. Scenár má príliš veľa dier a okľúk na to, aby dostal film na niečo hodnotnejšie.
Príbeh Elvisa Presleyho je v Lurhmannovom filme podaný až príliš jednoducho, priamočiaro a niekedy prehnane veľkolepo. Keď sa stretne množstvo CGI a režisér, ktorý miluje extravaganciu, použije sa aj v momentoch, kedy nemá čo robiť. A to robí celý film jednoliaty. Elvis je snímka, ktorej radšej udelím zaslúžené tri body z piatich, ako jeden bod pridať a neskôr to ľutovať. Do kina určite zájdi a uži si vystúpenia, no nečakaj komplexný príbeh o kráľovi rokenrolu.
Hodnotenie: #####
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na