Príbeh kryptomien: Ako sa začal písať ich osud? O oslepených peniazoch, revolúcii aj slnečnej Floride

príbeh kryptomien

Aký bol príbeh kryptomien? (Zdroj: Unsplash/jason-briscoe)

#Idey, ktoré zhmotnili dnešný kryptosvet, sa formovali ešte koncom minulého storočia. Ako s nimi súvisí kryptografia, kto sa pokúsil o prvú revolúciu peňažného systému a čo má s tým všetkým slnečná Florida? Raz do mesiaca ti v novej sérii hashtagu predstavíme jednu z kryptomien. Dnes sme sa pozreli na to, ako sa príbeh kryptomien začal písať.

Oslepené peniaze

Myšlienka virtuálnych peňazí jestvovala ako teoretický konštrukt dávno pred tým, ako sa objavili prvé bitcoiny. Priekopníkov v kryptomenách spájal cieľ aplikovať špičkové vedecké, matematické a počítačové princípy na vyriešenie toho, čo vnímali ako praktické a politické nedostatky tradičných papierových peňazí, ale aj peňazí, ktoré centrálne banky nekryjú drahými kovmi.

Technické základy kryptomien siahajú až do začiatkov 80-tych rokov, kedy americký kryptograf David Chaum vynašiel takzvaný “oslepujúci” algoritmus, ktorý je dodnes ústredným pilierom moderného šifrovania na webe. Algoritmus umožňoval bezpečnú a nezameniteľnú výmenu informácií medzi dvoma stranami a položil základ pre budúce elektronické menové prevody, známe aj ako oslepené peniaze.

Priekopník

Koncom 80-tych rokov sa Chaum spoločne s ďalšími nadšencami myšlienky o virtuálnej mene pustili do snahy o komercionalizáciu konceptu oslepených peňazí. Presťahoval sa do Holandska a založil spoločnosť DigiCash, ktorá vyrábala menové jednotky na základe oslepujúceho algoritmu.Na rozdiel od väčšiny moderných kryptomien však nebola kontrola jednotiek vydávaných DigiCashom decentralizovaná. Chaumova firma mala monopol na kontrolu ponuky, podobne ako majú monopol centrálne banky na (nekryté) peniaze.

Microsoft rokoval s DigiCash o potenciálnom lukratívnom partnerstve, ktoré by umožňovalo raným užívateľom operačného systému Windows nakupovať v jej mene, spoločnosti sa však na spolupráci nedohodli. Holandská centrálna banka obmedzila Chaumov biznis len na predaj licencovaným bankám, čím výrazne obmedzila jeho trhový potenciál, a tak DigiCash koncom 90-tych rokov skrachoval.

Bitové zlato

V podobnom čase publikoval uznávaný softwarový inžinier Wei Dai dokument “B-money, anonymný distribučný systém elektronických peňazí”. Práca opisovala architektúru virtuálnej meny, ktorá zahŕňa mnoho základných komponentov súčasných kryptomien — komplexnú ochranu anonymity a decentralizáciu. B-money však nikdy nevznikli a jeho projekt zostal len na papieri.

Chaum sa sna o vlastnej úspešnej kryptomene nevzdal a s novým spoločníkom Nickom Szabom vyvinul a vydal kryptomenu Bit Gold. Tá bola pozoruhodná tým, že ako prvá použila block-chainový systém, ktorý je základom väčšiny moderných kryptomien. Rovnako ako DigiCash sa však “bitovému zlatu” nepodarilo komerčne preraziť a projekt skončil.

Po neúspechu DigiCash sa veľká časť investícií do elektronických finančných transakcií presunula ku konvenčenejším, hoci tiež digitálnym spostredkovateľom virtuálnych platieb, ako napríklad PayPal. Američania však koncept digitálnych peňazí nikdy nehodili do koša a prišli na dôvod, ktorý ich existenciu dokonale resuscitoval — zlato.

Zlato na Floride

V Spojených štátoch bola najpozoruhodnejšia virtuálna mena z konca 90-tych rokov známa ako e-gold. E-gold, teda e-zlato, bolo vytvorené rovnomennou spoločnosťou sídliacou na Floride. Zákazníci do jej skladov posielali staré šperky či mince a výmenou za to dostávali digitálne e-zlato – menové jednotky denominované v unciach zlata. Svoje podiely si mohli medzi sebou investori navzájom zamieňať, vymeniť ich za fyzické zlato a dokonca aj za americký dolár.

florida
Florida zohrala v histórii významnú úlohu (Zdroj: Unsplash/denys-kostyuchenko)

Na svojom vrchole v polovici 90-tych rokov malo e-zlato milióny aktívnych účtov a ročne spracúvalo v transakciách miliardy dolárov. Kvôli relatívne laxným bezpečnostným protokolom sa však e-zlato stalo obľúbeným terčom hekerov a ďalších podvodníkov. Firmu dobehli kreatívni zákazníci, ktorým sa v systéme darilo prať špinavé peniaze či organizovať podvodné Ponziho schémy. Platforma čelila rastúcemu právnemu tlaku a napokon v roku 2009 skončila.

Revolúcia

Bitcoinu sa ako prvému podarilo vyriešiť všetky nedostatky, ktorými trpeli jeho predchodcovia. Stal sa prvou komerčne úspešnou kryptomenou súčasnosti, ktorá existuje v obmedzenom množstve a kombinuje decentralizovanú kontrolu, anonymitu užívateľov a technológiu block-chain. Viac si o ňom povieme v nasledujúcej časti.

Zdroj: hashtag.sk, moneycrashers.com, wikipedia.org
Odporúčame