#Približne 70 km východne od hlavného mesta Bratislavy a pri južnom okraji pohoria Tribeč sa rozpína mesto Nitra. Táto lokalita má mimoriadny historicky význam. Bola významným strediskom Keltov, jedným z centier Veľkej Moravy a lokalita sa spája aj s takými menami ako je Pribina, Svätopluk či Cyril a Metod. Medzi jej dominanty patrí určite hrad, s ktorým sa spája zaujímavá legenda, ktorá dvíha prst prieberčivým dievčatám.
Hrad či kostol?
Každý, kto sa aspoň raz dostal do Nitry, si musel okrem množstva študentov všimnúť spomínaný hrad. Je rozhodne najvýraznejšou dominantou tohto krajského mesta. Zaujímavosťou je, že aj keď nesie v názve hrad, v skutočnosti je podobnejší kostolu. Aj keď prvá písomná zmienka o hradisku pochádza z roku 871, dodnes je celý komplex mimoriadne udržiavaný. Nečudo, že si ho za svoje sídlo vybral Archeologický ústav SAV a v jeho areáli sídli aj biskupský úrad.
Nachádza sa priamo v centre mesta na vysokom brale vo výške 220 m n. m. V prípade, že ste v Nitre autom, môžete ho zaparkovať v obchodnom centre Mlyny a vydať sa na príjemnú prechádzku cez Štefánikovu triedu až k hradu.
Pamiatka s príbehom
Ako sme už vyššie uviedli, celý komplexne je udržiavaný. Neznamená to ale, že takto vyzeral odjakživa. Pôvodný vzhľad sa zachoval azda len na bazilike svätého Emeráma, ktorá pochádza z 13. storočia. Na hrade sa nachádza zachovalý erb biskupa Tomáša III. Pálfiho (Pálffy), ktorý bol nitrianskym biskupom v rokoch 1669 až 1679.
„Najstarší plán Nitrianskeho hradu pochádza z r. 1562 a jeho originál je uchovávaný v rakúskom vojenskom archíve (Kriegsarchiv). Jeho jedinečnosť je v tom, že s veľkou objektivitou zachytáva reliéf mesta, ako aj vodné toky a najmä zástavbu i opevnenie. Mnohé časti zobrazených stavieb sú zachované podnes,“ uvádza sa v jednom z príspevkov na Instagrame.
Množstvo potrebných rekonštrukčných prác či úprav výrazne zmenili vzhľad tohto miesta. Zničená bola aj samotná hradná veža, ktorú v roku 1945 zasiahla sovietska delostrelecká zápalná strela. Dnes sú najvýraznejšími časťami hradu výrazný obranný múr so vstupnou bránou, renesančná veža, palác a studňa. Práve k nej sa viaže jedna z povestí.
Krásna dievčina
Hovorí sa, že na hrade kedysi slúžila nádherná dievčina menom Žofka. Okrem krásy pútala pozornosť aj svojím čistým spevom, ktorým si spestrovala čas pri práci. Nečudo, že mala zástup pytačov a mohla si vyberať. Veruže, aj si vyberala. Jej krstná mama ju za to často karhala, vraj sa jej to raz vypomstí. Žofka však len mykla plecom, vraj ona čaká na toho pravého a nebude sa vydávať za hocikoho.
Neznámy mladík v zelenom
V jeden, na pohľad nevšedný deň, keď bola dievčina pri hradnej studni, sa zrazu ozval mužský hlas, ktorý hľadať Žofku. Chýry o jej pôvabe sa vraj dostali až k nemu. Mladík bol urastený a celý oblečený v zelenej farbe. Kabát, nohavice, klobúk, nechýbali ani vysoké čižmy. Žofke sa hneď na prvý pohľad zapáčil, a tak nesmelo priznala, že ona je tou, ktorú hľadá. Dohodli sa, že sa spolu stretnú o pár dní práve pri onej studni. Neznámy, ktorý sa ani len nepredstavil, zmizol tak rýchlo, ako sa tam objavil.
Celé divadlo sledoval istý chlapec menom Martin, ktorému sa Žofka už dlho páčila. Aj sa jej snažil dohovárať, aby sa zbytočne s panstvom nezaplietala. Nedala si ale povedať. Žofke akoby ten mladík v zelenom úplne počaroval. Bola rozhodnutá, že si ho zoberie za muža. Stretávali sa stále viac a viac. Žofka sa menila však k horšiemu, už nebola tým milým a dobrým dievčaťom.
Tragický osud zaľúbenej Žofky
Martin sa tomu nemohol prizerať a rozhodol sa zistiť o neznámom mužovi v zelenom viac. Až neskoro si však všimol, že prichádza zo studne. Vtedy si spomenul na vodníka, o ktorom mu kedysi jeho dedko hovorieval.
Žofku však už varovať nestihol. Vodník ju stiahol do stupne a na dne utopil. Hovorievalo sa, že práve zo studne sa ešte dlho ozýval ženský spev. Jej osud slúži dodnes ako výstraha pre prieberčivé či namyslené dievčatá.
Zdieľať na