#Petra Čižmárová je Košičanka, ktorej keramika prirástla k srdcu už od základnej školy. Navštevovala základnú a strednú umeleckú školu a jej kroky nakoniec viedli na vysokú školu špecializovanú na keramiku. Tam však pochopila, že jej vlastné predstavy a štýl tvorby sú dôležitejšie než akákoľvek akademická prax.
Dnes tvorí a prináša svoju keramiku ľuďom. Jej výrobky sa predávali na remeselných trhoch v Košiciach a zakúpiť si ich môžeš aj na platforme robene.sk. Ak sa o šikovnej Petre alias Keramke chceš dozvedieť viac, určite si prečítaj celý rozhovor.
Petra, dočítali sme sa, že tvoríš od roku 2016. Aká bola vlastne tvoja cesta ku keramike ? Bol za tým nejaký tvorivý krúžok, alebo ťa k tomu priviedli skôr rodičia či známi?
Umeniu sa venujem, odkedy si pamätám. Na základnej škole som mala rada všetky kreatívne aktivity, a tak sa moji rodičia rozhodli prihlásiť ma na základnú umeleckú školu. Tu som sa najprv venovala kresleniu a maľovaniu.
Po niekoľkých rokoch sa otvoril nový keramický krúžok, ktorý ma zaujal, preto som sa rozhodla prihlásiť. Najprv som to brala iba ako „hranie sa s hlinou,“ ale veľmi rýchlo som sa do toho ponorila. Keď som do rúk dostala môj prvý vypálený a dokončený kúsok, vedela som, že je to niečo, čomu sa chcem venovať.
Moja cesta pokračovala na strednú umeleckú školu, kde odbor Keramika pre malý záujem, bohužiaľ, zrušili. S tvorbou som však neprestávala, nosila som si hlinu aj domov a postupom času som si začala kupovať vlastnú. Keď sa už blížil koniec strednej školy, podala som si prihlášku na univerzitu v Plzni, ktorá ponúkala aj špecializáciu na keramiku.
Na moje prekvapenie som prišla na prijímačky ako jediná z celého Česka a Slovenska. Odbor sa nakoniec aj otvoril, no bola som tam sama a moji jediní spolužiaci boli z vyšších ročníkov. Po roku som sa rozhodla štúdium ukončiť, keďže ma škola kreatívne obmedzovala. Nemala som pocit, že výrobky sú mojím dielom, ale akousi spoluprácou medzi mnou a vyučujúcimi.
Je tvorenie keramiky a práca s hlinou náročný proces, alebo sa pritom dá oddýchnuť od každodenných povinností?
Povedala by som, že to má niečo z oboch. V prvom rade, už samotná hlina je dosť ťažká, čiže treba vynaložiť množstvo sily, aby ste s ňou mohli pracovať. Či už sa točí na kruhu, alebo ju miesite rukami. A treba mať na ňu pevné nervy – ako moja pani učiteľka vždy hovorila: „Hlina si robí to, čo chce.“ A to pri zliepaní dvoch kúskov k sebe, kde hrozí, že nebudú držať, alebo pri vytváraní produktu, v ktorom sa ocitne vzduchová bublina a v peci praskne.
Netreba to však brať tragicky, takéto veci sa pri keramike dejú bežne aj skúseným profesionálom. Práca s hlinou môže byť aj veľmi vďačná, keď sa do tvorenia ponoríte, strácate pojem o okolitom svete, o všetkých problémoch. Zameriavate sa iba na hlinu a vaše ruky – na to, že niečo tvoríte vy sami z kúska zeme.
Tvoja keramika neraz hýri množstvom farieb. Ako vyzerá proces farbenia, používaš aj nejaké špecifické farbivá alebo materiály?
Keramika sa dá farbiť mnohými spôsobmi, z ktorých ja používam tri. Prvým spôsobom je použiť hlinu, ktorá už v sebe farbu má. Po vypálení môže mať samotná hlina rôzne odtiene béžovej, červenej, hnedej až čiernej. Ďalším zo spôsobov je hlinu ešte pred jej prvým vypálením zafarbiť farebnou hlinkou – engobou. Engoby používam rada vtedy, keď chcem do výrobku niečo vyrezávať a tým odhaliť spodnú farbu. To by už po vypálení nebolo možné.
Najbežnejším spôsobom je aplikovať na vypálený výrobok glazúru. Glazúra je farebný prášok, ktorý sa rozrába s vodou a natiera sa na vypálený výrobok. Ten vodu vsiakne a na povrchu ostane glazúra, ktorú treba ešte jedenkrát vypáliť. Potom vyzerá podobne ako sklo a dodáva výrobku vodoodolnosť, takže sa dá bežne používať.
Glazúry zvyknem kupovať. Existuje nespočetne veľa farieb, odtieňov a efektov, či už v matnom alebo lesklom prevedení. Pred posledným výpalom však glazúry vyzerajú úplne inak ako po vypálení, môžu mať úplne inú farbu a sú matné. Preto po vybratí z pece vyzerá finálny výrobok úplne inak. Keramici sa mnohokrát stretnú buď s príjemným alebo nepríjemným prekvapením.
Osobne ale rada používam odtiene modrej a zelenej, ktoré mi často pripomínajú more, ďalej krásne zemité tóny ako červenú, hnedú, oranžovú. Vyhýbam sa príliš krikľavým farbám, pretože v kombinácii s prírodnou farbou hliny podľa mňa nepôsobia prirodzene.
Je tvorenie z hliny časovo náročný proces? Ako dlho trvá, kým vyrobíš nejaký keramický kúsok?
Mnohí ľudia si to neuvedomujú, ale kým je jeden výrobok hotový, trvá to mesiace. Samotná výroba produktu, samozrejme, závisí od náročnosti toho, čo vyrábam. Môže sa to pohybovať od minút, cez hodiny, no môže to trvať aj týždne. Keď chcem napríklad na hrnček nalepiť uško, musím počkať, kým je v takzvanom „kožovitom stave“ – čiže ani veľmi vlhká, ani suchá – a to trvá približne týždeň.
Nasleduje naplánovanie výpalu, keďže treba naplniť celú pec výrobkami, aby sa neplytvalo elektrinou, a tým aj peniazmi. Samotný výpal trvá asi 24 hodín, keďže sa pec musí vyhriať na teplotu okolo 1100°C a veľmi pomaly chladnúť. Keď sa chladí rýchlo, môžu sa v glazúre objaviť praskliny. Ďalej nasleduje glazovanie, ktoré môže trvať niekoľko minút, ale aj hodín. Nakoniec je potrebný ešte jeden výpal a až tak je výrobok dokončený.
Na platforme robene.sk a na tvojom Instagrame sme našli množstvo netradičných a krásnych výtvorov, od popolníkov s majákom, cez tanieriky v tvare hrušky, až po dekoračnú misku v tvare zajačika. Odkiaľ čerpáš inšpiráciu?
Inšpiráciu nachádzam všade okolo seba. Môžem byť v obchode a nájsť hrnček so zaujímavým tvarom, ktorý si odfotím a pri ďalšej tvorbe vyskúšam. Alebo na internete nájdem zaujímavý nápad, ktorý by som chcela ešte vylepšiť. Nikdy som si však návrhy nekreslila dopredu.
Môžem mať konkrétny nápad, ale pri jeho realizácii ma ruky a idey vezmú úplne iným smerom a výsledok sa na návrh ani nepodobá. To bol aj dôvod ukončenia môjho štúdia na Plzenskej vysokej škole so zameraním na keramiku – všetky výtvory museli byť dopredu premyslené a navrhnuté do posledného detailu, a to nie je môj štýl tvorby.
Je nejaký kúsok keramiky, na ktorý si obzvlášť hrdá?
Môže to znieť trošku ako klišé, ale môj najobľúbenejší kúsok je stále ten najnovší, ktorý sa mi podarí urobiť podľa mojich predstáv. Ak ma bavila jeho výroba a páči sa aj ostatným. Je ťažké vybrať si iba jeden, pretože s každou skúsenosťou sa posúvam dopredu a moja kvalita tvorby sa neustále zlepšuje.
Aké sú reakcie okolia na tvoju tvorbu? Pamätáš si na nejaký komentár, ktorý ťa obzvlášť potešil?
Rada spomínam na moje časy na základnej umeleckej škole, kde sa moja láska ku keramike začala. Tam ma totiž podporovala v tvorbe neskutočne milá pani učiteľka, s ktorou sa dodnes stretávame. Často chválila môj perfekcionizmus, čistotu práce a zmysel pre detail.
Nemôžem nespomenúť moje dve babky, ktoré si moje výrobky chodili kupovať na vianočné trhy v našom školskom stánku, aj keď som im ich mohla doniesť zadarmo. Ony odmietli s komentárom, že ma chcú podporiť. Ďalej moji rodičia, ktorí mi nemalými sumami prispievali na materiál a pomohli mi prerobiť miestnosť na malé štúdio, keďže sa mi tvorba do mojej detskej izby už nevošla.
V neposlednom rade aj moja sesternica a priateľ, ktorí mi pomáhajú dostávať moju tvorbu do povedomia na sociálnych sieťach. A som veľmi rada, keď sa ku mne občas pridajú a pomáham im vyrobiť si niečo vlastné.
Na svojom Instagrame spomínaš, že tvoríš keramiku aj na zákazku. Stretla si sa už s nejakou netypickou požiadavkou?
Netypickou asi nie, skôr som sa stretla so smutnou realitou predávania ručnej práce cez internet. Jednej panej som raz vyrábala dekoráciu podľa jej predstáv a nápadov. Ako je u mňa zvykom, posielala som jej fotografie z celého procesu, aby sa nestalo, že by nebola s výrobkom spokojná. Keď však výrobok dostala do vlastných rúk, zistila, že sa jej nepáči a vrátila mi ho. Ja som jej samozrejme vrátila sumu, ktorú zaplatila, a na výrobky mi rok padal prach.
Odvtedy sa mi to našťastie nestalo, ale bola to dobrá skúsenosť a poučenie do budúcna. Väčšinu produktov tvorím ako jeden kus, ktorý nafotím a dám na internet. Preto sú často nedostupné a dajú sa iba objednať. Je to pre mňa výhodnejšie, pretože nechcem, aby mi nestáli výrobky na poličkách, ale mala som stále dostatok priestoru na nové. Počítam s tým, že pri každom výrobku je možná odchýlka vo farbe či veľkosti, a preto to píšem ku každému jednému z nich, aby s tým rátali aj potencionálni zákazníci. Je to predsa ručná práca.
Tvoje sociálne siete a celková prezentácia produktov vyzerajú naozaj krásne a esteticky. Je niekto, kto ti s touto formou propagácie pomáha, alebo všetko zvládaš takto bravúrne sama?
Ďakujem. Všetko od počiatočného nápadu, cez výrobu, fotografovanie, sociálne siete a komunikáciu so zákazníkmi riešim ja sama. Ako som už načrtla, som perfekcionistka a nedokážem takéto dôležité časti prenechať niekomu inému, pretože by ma to možno stálo ešte viac času a energie.
Na strednej umeleckej škole som sa naučila pracovať s grafickými programami, mám tiež základy reklamy a firemnej identity. To mi pomohlo s propagáciou na sociálnych sieťach, ale aj s tým, že som nikomu nemusela platiť za dizajn loga, prípravu dokumentov na tlač nálepiek či dizajn vizitiek. Inšpirácie na fotografovanie produktov občas čerpám na Instagrame alebo zo stránky Pinterest, ktorá je dobre známa všetkým tvorcom. Väčšinou sa ale zameriavam na to, aby pozadie bolo na všetkých produktoch podobné a neutrálne, aby keramika krásne vynikla.
Je podľa teba v dnešnej dobe náročné privyrábať si keramikou či akýmkoľvek ručným remeslom? Čo by si odporúčala všetkým, ktorí si chcú svoj remeselný sen splniť?
Remeslo u nás na Slovensku bohužiaľ kleslo veľmi nízko a ľudia si prestali vážiť ručnú prácu a podporovať malé podniky. Je to pre nich drahé, produkty sa im zdajú krivé a nevedia ich nakúpiť vo veľkom množstve. Veľmi často sa stáva, že za tým nevidia nielen mesiace strávené pri jednom výrobku, ale aj roky praxe a skúseností.
Myslia si, že taký hrnček by si vedeli vyrobiť tiež, v čom ich samozrejme podporím. Nech si to vyskúšajú (úsmev). Nie je to ale pravidlom a stále sa nájdu milovníci ručnej práce, ktorí ocenia, že na produkte vidia ľudskú stopu; že nie je úplne dokonalý, akoby ho robil stroj. Takých je, žiaľ, na remeslom trhu veľmi málo.
Keramiku som ale nikdy nevnímala ako niečo, čím si chcem zarobiť. Až po dvoch rokoch prezentovania sa na sociálnych sieťach a po 6 rokoch venovaných samotnej keramike sa mi podarilo dostať sa na remeselné trhy na Hlavnej ulici v Košiciach, čo beriem ako jeden z mojich najväčších úspechov. Hlavné je sa nevzdávať. Keď vás to baví, vycíti to aj okolie a úspech príde za vami sám. Ja ešte stále čakám, kým sa mi podarí našetriť si na vlastnú keramickú pec (úsmev).
Ak sa ti výtvory šikovnej Petry páčili a chceš podporiť vzácne a veľmi prácne remeslo. Krásnu keramiku si môžeš zakúpiť priamo TU!
Buď s nami aj na Instagrame a dozvieš sa o každom novom článku ako prvý!
Zdieľať na
Zdieľaní