#Dňa 21. apríla 2025 sme sa dozvedeli smutnú správu, cirkev totiž stratila svoju hlavu. Pápež František, muž, ktorý do Vatikánu priniesol ľudskosť, pokoru a nový pohľad na kresťanstvo, nás vo veku 88 rokov navždy opustil. Bol to človek, ktorého si obľúbili aj tí, čo inak o náboženstvo ani nezakopnú. Poďme si teda pripomenúť 7 zaujímavostí o tomto výnimočnom mužovi, ktoré hovoria viac než tisíc oficiálnych prejavov.
#1 Prvý pápež z Latinskej Ameriky
Jorge Mario Bergoglio sa narodil v Buenos Aires, hlavnom meste Argentíny. Už samotný výber človeka spoza oceánu na pápežský stolec v roku 2013 bol historický – nikdy predtým nemala cirkev pápeža z Latinskej Ameriky a dokonca ani jezuitu. Jeho voľba predstavovala obrovský symbol toho, že cirkev sa mení a otvára svetu. Jezuiti sú známi svojím dôrazom na vzdelanie, službu druhým a skromnosť, čo sa odrazilo aj v jeho štýle vedenia.
#2 Luxus mu nič nehovoril
František bol známy tým, že sa dištancoval od vatikánskeho pozlátka. Namiesto pápežského paláca si vybral jednoduchý apartmán v dome Santa Marta. Nenosil honosné rúcha ani pozlátené kríže, jeho kríž bol totiž železný. Odmietol nosiť aj červené topánky, ktoré boli dovtedy pre pápežov typické. A namiesto limuzíny jazdil v obyčajnom Fiate. Aj týmto dával najavo, že cirkev by mala stáť pri obyčajných ľuďoch, nie nad nimi.
#3 Vyhadzovač, chemik, kazateľ
Kým sa stal kňazom, František stihol byť aj chemikom a dokonca vyhadzovačom v nočnom podniku. Znie to ako z filmu, no práve tieto skúsenosti mu poskytli veľký kontakt s realitou. Vedel, čo je bežný život, čo je práca, čo je strach o budúcnosť. Preslávil sa dokonca aj príjemným humorom. Aj preto sa jeho príhovory dotýkali sŕdc. Pretože hovoril ako človek, nie ako nedostupná autorita.
#4 Výjazdy za bezdomovcami
Nie je to len legenda, pápež František bol známy tým, že v noci v civile tajne opúšťal Vatikán, aby navštívil ľudí bez domova. Nepotreboval kamery, nepotreboval potlesk. Len chcel byť tam, kde bol potrebný. Tento skutok nebol preňho žiadnou výnimkou, ale prirodzenou súčasťou života.
#5 Sedem jazykov? Žiadny problém
František ovládal okrem španielčiny aj taliančinu, nemčinu, francúzštinu, angličtinu, portugalčinu a latinčinu. Vďaka tomu dokázal komunikovať s ľuďmi na všetkých kontinentoch priamo, bez nutnosti tlmočníkov. Ale čo bolo ešte silnejšie než jeho slová, bol spôsob, akým ich hovoril. Pokojne, s úctou a ľudskosťou.
#6 Pápež, ktorý sa nebál tŕnistých tém
František otvorene hovoril o klimatickej kríze, migrantoch, chudobe, aj o právach LGBTQ+ komunity. Jeho legendárna veta „Kto som ja, aby som súdil?“ zaznela ako výbuch v konzervatívnych kruhoch, ale pre mnohých znamenala nádej. Ukázal, že viera a súcit nie sú v protiklade, ale môžu ísť ruka v ruke.
#7 Slová, ktoré zostanú
František zanechal aj množstvo citátov, ktoré sa zapísali do pamäti. Napríklad tieto:
„Spovednica nemá byť mučiareň, ale miesto milosrdenstva.“
„Aj kvapka súcitu zmení svet na menej chladný a viac spravodlivý.“
Jeho slová boli jednoduché, ale hlboké. Nepotreboval zložité teologické konštrukcie – hovoril jazykom srdca. Pápež František nebol dokonalý a ani sa tak netváril. Ukázal ale svetu, že viera môže byť láskavá, že cirkev môže byť otvorená a že pokora nie je slabosť. Zostane v našich spomienkach ako pápež, ktorý nezabudol na ľudí. Ako muž, ktorý radšej podával ruku, než dvíhal prst. Nech odpočíva v pokoji a nech jeho myšlienky v nás žijú ďalej.
Zdieľať na
Zdieľaní