#Osobne sa veľmi rád vraciam do obdobia medzi rokmi 2013-2015, keďže túto éru vnímam v rámci formovania domácej scény ako kľúčovú. Na rapovej mape sa objavilo niekoľko talentovaných raperov, no značný progres zaznamenali aj niektoré stálice, ako napríklad Otis z H16.
Člen známej legendárnej crew bol fanúšikom samozrejme veľmi dobre známy a medzi domácimi rapermi už zastával istú pozíciu. Tá však vyplývala najmä z úspešného ťaženia skupiny a výraznejší sólový úspech Otecko na konte nemal. Prvý sólový projekt vydal v roku 2011, no nedá sa hovoriť o zásadnom počine. Ťažko povedať, či sa na neho v tieni výraznejších albumov pozabudlo (Rytmus, no najmä kolega Majk Spirit s megaúspešným Novým Človekom), alebo môžeme dôvody hľadať inde. Dôležité bolo sa pozerať dopredu a po štyroch rokoch sa Otis rozhodol, že nastal čas na druhé sólo.
To prišlo v podobe albumu O.T.I.S. – Opisujem Tu Iba Skutočnosť. Štrnásť skladieb, traja raperi, vtedajší kráľ refrénov a jedna speváčka. No a aby som nezabudol, Otis v životnej forme. Prečo? To si priblížime v nasledujúcich riadkoch.
Autor zvolil jednoduchý a na pohľad temný cover, ktorý mohol predznačiť atmosféru a obsah. V princípe sa jedná o osobnejší, no najmä vyzretejší projekt. Ako som už predznačil, Otis stavil na svoju osobu, nevolal si silene veľa hostí, čo oceňujem. Pri sólovom projekte je dôležitým faktom to, či ho ťahá samotný autor a nie je to len kompilát trackov, ktoré musia držať hostia.
Už titulná skladba je stelesnením toho, ako vyzerá Otisov hudobný progres a aj to, čo chcel albumom povedať. Konečne sme tu autora počuli aj v zaujímavejších a melodickejších polohách – nebál sa experimentovať a mám pocit, že sa v tomto štýle veľmi našiel. Naplno sa vyhral aj so svojimi legendárnymi punchlineami, ktoré neraz trafili do čierneho, ale aj pobavili.
Pred albumom som dúfal, že sa bude autor viac venovať osobným a spoločenským témam, pričom do úzadia pôjdu typické reprezent veci, ktorých sme v istom bode už asi mali dosť. Jednou takou vecou bol otvorený celý album, no v princípe mi toto podanie až tak nevadilo a na rozbeh som to poňal úplne v pohode. Jednašestka je gigantickou súčasťou Otisovho života a aj keď tieto veci nepatria medzi moje obľúbené, neviem si bez nich predstaviť podobné albumy. A ocenili to určite aj skalní fanúšikovia.
Po očakávanej záležitosti album dokonale rozbehli silné single Úprimný a Ten Život, kde sme Otisa počuli v spevavejších polohách a extrémne ma to baví. Otis tieto veci robiť vie a jeho refrény sú skutočne chytľavé. Práca s hlasom, melodické linky, silné refrény – toto obdobie naplno presadzovalo tieto atribúty a u Otisa všetko zafungovalo ideálne.
Okrem hudobného posunu sa interpret výrazne posunul aj na životnej ceste. Bol vyzretejší a skúsenejší, čo pretavil do textov na tomto projekte a bolo to cítiť. Aj keď paradoxne v tej dobe veľa ľudí tvrdilo, že tento rap sa robí pre deti, ja mám v tomto prípade úplne odlišný názor. O.T.I.S. je jeden z najosobnejších, najvyzretejších a v niektorých momentoch najtemnejší projekt z dielne H16 a jeho cieľovka určite nebola medzi teenagermi.
Aj keď, samozrejme si to našlo poslucháčov aj v tejto vrstve, no ruku na srdce, väčšina z nás sa s rapom zoznámila vo veľmi mladom veku. Jednoznačne najväčším bangrom albumu a prakticky takmer aj celého roka sa stal videosingel s Pil C-im. Legendárna skladba atakuje na YouTube hranicu 9,5 miliónov zhliadnutí a dodnes si živo pamätám na moment, keď som ju počul prvýkrát.
Cit pre výber hostí bol dôležitým faktorom a asi netreba hovoriť, že najviac vyčnieval práve Pil C. Lukáš bol v tej dobe na raketovom vzostupe a agresívne kombo s Otisom ovládlo okrem rebríčkov aj živé vystúpenia, na ktorých fungovalo extrémne. Zároveň to bol kontrast aj v rámci celého konceptu, ktorý bol strategicky umiestnený do stredu a nakopol nás k ďalšiemu počúvaniu.
Po vydarenom bangri však prichádza temný track Démoni, ktorý symbolizuje úskalia životného štýlu. Až mrazivo úprimná výpoveď len dokazuje moje predošlé slová. Otis je osobnostne vyzretý a uvedomuje si aj to, že jeho životný štýl spojený s rôznymi “démonmi” ho vedú do záhuby, no zároveň to sám úplne nevie ovládať.
Ak by som si pred releasom albumu mal tipnúť jedno meno hosťa, ktorý sa podľa mňa na projekte určite objaví, bol by to Majk Spirit. Dôvody sú pochopiteľné a zrejmé. Spoločne s Elpem hosťovali na tracku Maratón, ktorý ma kvôli všednosti baví menej, no potešil Elpe vo výbornej forme.
Jedna z najzásadnejších udalostí v Otisovom živote, je určite narodenie jeho dcéry Zary. Otcovstvo chlapa zmení a takpovediac ho núti správať sa dospelejšie a vyzretejšie. Vnímam to aj pri Otisovi, pričom výnimočnému životnému okamihu venoval celý track. Skladba pomenovaná po jeho dcére v spolupráci s Mambou je ďalším príjemným albumovým kontrastom. V svete plnom špiny je Zara Otisovým svetlom a bolo skvelé počuť autora aj v takejto pozícii.
Ako zásadný vnímam aj track, ktorý celé dielo uzatvára. Tlak na produkcii s Dalybom je symbolom Otisovho progresu a po Pil C-im sa tak na albume objavil aj ďalší z priekopníkov nového zvuku. Na záver sa opäť vraciame ku temnému moodu a myslím si, že to Otis takto zakončil schválne. Vlastne si neviem predstaviť lepšie zakončenie jeho osobnej výpovede v podobe tohto albumu.
V nadpise som naznačil, že sa mohlo jednať o najlepšie obdobie Otisovej kariéry. A podľa môjho názoru to aj najlepšie obdobie bolo. Možno to je môj subjektívny pohľad a vnímanie no viem, že na tom takto nie som sám. Otis priniesol album, ktorý bol stelesnením vtedajšieho progresu. Spolupracoval na ňom s priekopníkmi nového zvuku, do ktorého sa aj sám dokázal dostať. Vo viacerých aspektoch sa Otecko vymanil zo “škatuľky” a okrem toho, že sa vyhral s melódiou, refrénmi a barmi, sa na albume otvoril a fanúšikom priblížil aj temnú stránku svojho života. O skvelých punchlineoch asi písať nemusím. Rapovým prejavom sa dostal do pozície, ktorá mu veľmi sedela a navyše naplno preukázal svoj potenciál, ktorý presiahol zaužívané hranice a dostal ho z pomyselného Spiritovho tieňa (aj keď to ja takto vôbec nevnímam a skôr mám pocit, že sa chalani v kariére ťahali vzájomne).
O.T.I.S. dokázal zaujať aj ľudí, ktorí dovtedy neboli fanúšikmi H16 a v jeho diskografii sa podľa môjho názoru ide o najzásadnejší a najprogresívnejší projekt.
Zdieľať na