#Oliver Murcko aktuálne študuje na prestížnom Harvarde a popri náročnom štúdiu sa intenzívne venuje aj atletike. Počas prvých pretekov v harvardskom drese sa mu podarilo prekonať školský (a dokonca aj slovenský) rekord v behu na 300 metrov.
Koľko stojí rok študentského života v Bostone, ako vyzerá jeho všedný deň v Amerike a čo si myslí o univerzitných bratstvách, ti prezradí v rozhovore.
Pochádzaš zo športovej rodiny?
Áno, môj otec tiež robil atletiku, staršia sestra bola krasokorčuliarka, brat zase hrá futbal.
Ako vyzerali tvoje začiatky v atletike?
Skúšal som viac športov, až som napokon skončil pri atletike. Robil som gymnastiku, džudo a chvíľku som hrával futbal. Atletiku som si chcel vyskúšať, pretože som bol rýchly. Chcel som zároveň privoňať k športu, ktorý robil aj môj otec. Nakoniec sa mi atletika zapáčila a začal som sa venovať len jej.
Prezraď nám, prečo by si odporučil atletiku slovenským školákom.
V tomto športe si určite nájdeš disciplínu, ktorá sa ti bude páčiť, pretože ich je naozaj dosť. Zároveň si nájdeš kamošov. Je to síce individuálna športová disciplína, ale práve preto je medzi nami menej zábran. Taktiež, keď cestuješ na jednotlivé preteky, spoznáš miesta, na ktoré by si sa pri inej príležitosti nedostal.
Od septembra 2021 pôsobíš v Amerike, vďaka vášni k šprintu si získal štipendium na prestížnom Harvarde. Ako sa ti podaril takýto husársky kúsok?
Bol to náročný a zdĺhavý proces. Na Harvarde totiž štipendiá nefungujú tak ako na iných školách. Najprv sa musíš dostať na školu cez regulárny prijímací proces, ktorý je rovnaký pre športovcov aj nešportovcov. Až vtedy, keď ťa prijmú, môžeš riešiť štipendium. Ani tie však nie sú klasické, pretože Harvard nedáva ani športové, ani prospechové či akademické štipendiá. Keď sa škola rozhoduje, koľko peňazí študent dostane, najprv preveruje, či si to jeho rodina môže dovoliť – štipendium udeľuje podľa toho, aký má rodina študenta majetok, či koľko zarábajú jeho rodičia.
Aký drahý je vlastne život harvardského študenta?
Jeden rok na Harvarde stojí približne 80-tisíc dolárov.
Čo vlastne na Harvarde študuješ a ako dlho tu budeš pôsobiť?
Študujem Mechanical Engineering, teda strojné inžinierstvo a budem tu štyri roky. Vlastne už len tri (smiech).
Ako vyzerá tvoj život v USA a tvoj tréning?
Doobeda som väčšinou na prednáškach a popoludní na tréningu. Nemám veľa času na iné veci, pretože trénujem oveľa dlhšie, ako som bol zvyknutý na Slovensku. Večer si zase robím veci do školy a občas vyjdem s kamarátmi do ulíc.
Športuješ aj cez víkendy?
Áno, tréningy na jeseň máme aj cez víkend. Ak sa podarí a mám nejaký čas, rád chodím na zápasy Boston Celtics. Ale som vďačný aj za to, že nemusím nič robiť (smiech). Na jar cez víkendy pretekáme, väčšinou teda lietame niekam na juh – na Floridu, do Texasu či Južnej Karolíny a podobne. Vďaka súťažiam spoznávam viac miest ako len Boston, hoci ide len o krátke víkendové výlety.
Snom azda každého športovca je účasť na olympiáde. Čo by bolo vrcholom športovej kariéry pre teba?
Aj môj sen je bežať na olympiáde, ale zatiaľ sa chcem krok za krokom zlepšovať a nič neuponáhlať. Hlavne sa vyhýbať zraneniam. Prišiel som do prostredia, kde sa trénuje naozaj tvrdo, takže som na dobrej ceste.
Americké univerzity sú známe aj svojimi bratstvami. Aký máš na to názor?
Je to zaujímavý koncept, na ktorý som si popravde ešte celkom neutvoril názor. Nejaké pozvánky som síce už dostal, ale neviem, či do niektorého vstúpim. Určite je výhoda spoznávať nových ľudí a vytvárať si priateľstvá, ale neviem, či sa mi to oplatí. Občas sa mi zdá, akoby si členovia iba platili za to, aby mali kamarátov.
Čo všetko ťa na krajine za veľkou mlákou prekvapilo?
Prehnaný patriotizmus, povaha ľudí, ale tiež obrovský záujem o šport.
Zdieľať na
Zdieľaní