Odborník na kryptomeny sa snaží edukovať Slovákov: Máme šikovných ľudí, ale stále zaostávame, hovorí

David Stancel (zdroj: archív David Stancel)

#Na Slovensku sa o kryptomenách ešte stále máme čo učiť. No aj vďaka ľuďom, akým je Dávid Stancel sa veci pomaly začínajú hýbať dopredu. Čerstvý CTO slovenskej krypto-investičnej firmy Fumbi o kryptomenách prednáša na slovenských univerzitách, ale aj medzinárodných konferenciách. Založil tiež edukačný portál o CoinStory.tech a je spoluzakladateľom Blockchain Slovakia. O tom, aká bola jeho cesta ku kryptomenám a aké majú digitálne meny budúcnosť hovorí v rozhovore.

Kedy ste sa prvýkrát dozvedeli o kryptomenách?

Kryptomeny som začal vnímať ako študent ekonómie v roku 2012 ako alternatívny platobný systém, o ktorom sa začalo hovoriť v niektorých kruhoch, primárne medzi fanúšikmi rakúskej ekonomickej školy. Najprv som im nevenoval veľkú pozornosť, ale postupne som o nich začal počúvať z viacerých strán, a tak som ich začal brať vážnejšie. Začiatkom roku 2013 sme s kamarátmi založili študentský spolok, ktorý sa venoval osvete a edukácii v ekonómii a náš prvý event sme zorganizovali na tému Bitcoin, kam sme pozvali dve veľké osobnosti slovenskej krypto scény – Paľa Luptáka a Jura Bednára.

David Stancel (zdroj: archív David Stancel)

Vtedy ste sa začali venovať kryptomenám naplno?

Tento event bol pre mňa určitým míľnikom. Prekvapilo ma, aký obrovský záujem bol o túto tému, keďže nám tam prišlo 120 ľudí. Vtedy som začal študovať kryptomeny do hĺbky a rozhodol sa, že ich budem skúmať aj v rámci mojej bakalárskej práce. Vtedy začal kolobeh organizácie a navštevovania ďalších eventov, konferencií a práce na projektoch súvisiacimi s kryptomenami. Popritom som pokračoval v štúdiu Master programu na Univerzite v Nikózii, ktorý bol zameraný čisto na digitálne meny a blockchain technológie. Kryptomenám som sa venoval už vtedy pracovne naplno.

Prekvapilo ma, že o kryptomenách učíte aj na vysokých školách, konkrétne na Slovenskej technickej univerzite a tiež Ekonomickej univerzite. Bolo zložité dostať na slovenské univerzity predmety z tejto pomerne neprebádanej oblasti?

Nakoľko o kryptomenách prednášam už pár rokov aj s kolegami z neziskovej organizácie Blockchain Slovakia, rozhodli sme sa, že by bolo fajn posunúť to na vyšší level. Dal som dokopy curriculum predmetu a začali sme komunikovať s niektorými univerzitami. Záujem o predmet je dosť veľký aj zo strany vedenia univerzít, ako aj študentov, takže to nebolo také ťažké.

Minulý rok sme predmet spustili aj na Žilinskej univerzite, a v tomto akademickom roku sa vyučuje už aj na STU FIIT a EUBA FHI, kde tak robíme v spolupráci s naším
partnerom – poradenskou spoločnosťou EY.


Lákajú ťa kryptomeny? Investuj do nich s Fumbi


Čo je náplňou predmetov. Je to hlavne technický pohľad na kryptomeny alebo ju beriete aj z pohľadu ekonomiky a trhov?

Kryptomeny sú pomerne interdisciplinárnou témou. V tom najširšom kontexte spájajú niekoľko IT tém ako kryptografiu, distribuované siete či softvérový a hardvérový vývoj, ako aj niekoľko ekonomických tém, ako behaviorálna ekonómia, teória hier, makroekońomia a podobne. Silne zasahujú tiež do účtovníctva či práva. Na tomto základe sa snažím postaviť aj ten predmet.

Veľký dôraz sa kladie na vysvetlenie kľúčových technologických konceptov, ale aj ich zasadenie do kontextu ekonómie a biznisu. Pomerne do hĺbky sa rozoberá fungovanie Bitcoinu ako protokolu, ale aj technologické rozdiely medzi ním a inými kryptomenami, ako aj ich ekonomické a právne implikácie. Z časti sa snažím predmet prispôsobiť aj fakulte na ktorej sa učí. Na EUBA je to viac konceptuálne a teoretické, na STU sa viac programuje. Sylabus, z ktorého vychádzam pri tvorbe predmetu je dostupný online a postupne tam pridávam všetky materiály a prezentácie.

Opýtam sa z pohľadu úplného laika. Sú kryptomeny na medzinárodnej finančnej scéne brané vážne? Alebo ide stále o akýchsi „exotov“?

Kryptomeny sú jednoznačne čím ďalej, tým viac vnímané vážne aj veľkými hráčmi a inštitúciami, akými sú vlády, banky, investičné či hedžové fondy. Od tohto roku môžu napríklad už aj banky v USA či Nemecku držať kryptomeny pre svojich klientov. PayPal spúšťa možnosť nákupu kryptomien, Facebook dokonca chystá vlastnú digitálnu menu a centrálne banky taktiež pracujú na konceptoch digitálnych mien.

Ako teda vidíte budúcnosť Bitcoinu v priebehu najbližších rokov? Z pohľadu nadchádzajúcej finančnej krízy, ale tiež z pohľadu zvyšujúceho sa počtu užívateľov.

Bitcoin si čím ďalej tým viac získava status inštrumentu na dlhodobé uchovávanie hodnoty aj medzi inštitucionálnymi investormi. Jeho deflačné vlastnosti sa dostávajú do popredia práve teraz, v období, keď centrálne banky masívne tlačia nové, ničím nekryté peniaze, a začína byť vnímaný aj ako inštrument na ochranu proti inflácii. Samotný Bitcoin protokol sa stále vyvíja ďalej a integruje rôzne technologické vylepšenia, ktoré zvyšujú jeho využiteľnosť a má skutočne potenciál stať sa natívnym internetovým protokolom na prenos hodnoty. Na základe toho si myslím, že budúcnosť Bitcoinu, ale aj ďalších kryptomien je veľmi svetlá a počet investorov, ako aj užívateľov, bude v nasledujúcich rokoch výrazne rásť.

Myslíte teda, že počet investujúcich ľudí môže len rásť a nenachádzame sa niekde pri vrchole možností?

Áno, určite mnohonásobne. A teda nielen počet ľudí, ktorí do neho investujú, ale aj počet ľudí, ktorí ho využívajú na platby. Napríklad len z množiny medzi-kontinentálnych platieb, ktoré označujeme aj pojmom remitencie, a ktoré podľa údajov Svetovej banky dosahujú ročne hodnotu vo výške 600 miliárd dolárov, Bitcoin pokrýva len približne 10 %. Priestor na rast je teda stále obrovský. Ak k tomu pridáme potenciálne rozšírenie retailových platieb či ďaľších technológií nad Bitcoinom, ako aj adopciu viac než 1 a pol miliardy ľudí, ktorí nemajú bankové účty, tak tieto faktory môžu následne pritiahnuť aj ďalších pasívnych investorov. Bitcoin je skutočne len na začiatku.

David Stancel (zdroj: archív David Stancel)

Nedávno ste sa stali CTO slovenskej kryptofirmy Fumbi. V čom Vás táto značka zaujala, oproti konkurencii na trhu?

Má za cieľ priniesť kryptomeny širokým masám a ako jediná v regióne strednej a východnej Európy ponúka možnosť skutočne jednoduchého, ale hlavne bezpečného investovania do kryptomien. Tá bezpečnosť sa skladá jednak z technického hľadiska, ale aj ekonomického. Technické riziká sú zmiernené technológiou Ledger Vault, ktorá je najbezpečnejším riešením dostupným na trhu pre inštitucionálnych investorov. Ekonomické riziká sú zmiernené práve hlavným produktom – Fumbi Indexom. Vďaka nemu môžu klienti investovať do širokého portfólia kryptomien, ktoré sú vybrané na základe rôznych kritérií tak, aby spĺňali určité štandardy, a ktoré Fumbi algoritmus rebalansuje. Jedná sa tak o unikátny mix pomerne konzervatívnej investičnej stratégie pri investovaní, do pomerne menlivých a potenciálne vysoko rastových aktív.

Má sa Slovensko o kryptomenách ešte čo učiť, alebo sme na tom podobne ako iné krajiny EÚ?

Na jednej strane je na Slovensku mnoho šikovných ľudí a firiem, ktorí sa venujú kryptomenám a majú zaujímavé aktivity, na druhej strane náš regulačný rámec zaostáva. Miera zdanenia kryptomien je na Slovensku neporovnateľne vyššia, než v iných krajinách a keďže sa napríklad musia zdaňovať aj transakcie za tovar zakúpený kryptomenami, výrazne to brzdí adopciu kryptomien, ako platobného nástroja. Slovensko sa v tomto smere teda ešte určite má čo učiť a zlepšovať, aby mohlo konkurovať iným európskym krajinám, akými sú Portugalsko, Francúzsko a ďalšie. Tie sa snažia nastaviť regulačný rámec tak, aby podporili rozvoj inovatívnych technológií a firiem.


Chceš investovať do kryptomien? Vyskúšaj to s Fumbi!


Advertoriál pripravený v spolupráci so spoločnosťou Fumbi.

Odporúčame