#Omrzela ťa už dovolenková klasika a so záverom zimy začínaš uvažovať, kam v lete vycestuješ, aby si si z dovolenky priniesol viac, ako len do bronzova opečenú pokožku? Menorka, menšia sestra väčšej Malorky, s druhým najväčším prírodným prístavom na svete a unikátnou vegetáciou, známa aj ako raj botanikov, ťa môže prekvapiť až takmer mysterióznymi zážitkami. Do výšky viac ako päť metrov sa tu týčia obrovské kamenné veže, ktoré dali podnet vzniku miestnej legendy.
Megalitické stavby neustále priťahujú pozornosť
V súostroví Baleáry je španielsky ostrov Menorka druhým najväčším, hneď po slávnejšej Malorke. Je známy aj jednou z najvyšších koncentrácií prehistorických lokalít na svete, pričom pri niektorých z nich sa tento rok uvažuje aj o zápise do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. S priemerom 50 kilometrov v jeho najširšom bode sa ti tento relatívne malý skalný ostrov môže javiť len ako škvrna v šírom Stredozemnom mori. Napriek tomu, vďaka 35 záhadným kamenným megalitickým stavbám, neustále priťahuje pozornosť nielen mnohých archeológov. Po celom ostrove roztrúsené megality, známe ako „taulas“ sa nápadne podobajú na slávny anglický Stonehenge alebo na najstarší chrám na svete – turecký Göbekli Tepe.
Sú obrovské kamenné veže základom mystickej legendy?
A sú to práve obrovské kamenné veže v tvare T, ktoré na Menorke dali podnet k vzniku legendy, podľa ktorej ich pred 2 500 rokmi postavili obri. Cristina Bravo a Irene Riudavets sú archeologičky a spoluzakladateľky spoločnosti Nurarq, ktorej cieľom je propagovať kultúrne dedičstvo Menorky. Obe teraz delia svoj čas medzi archeologický výskum a sprievodcovské prehliadky. Podľa nich tauly, nachádzajúce sa iba na Menorke, boli postavené záhadnou talayotskou civilizáciou – prehistorickými ľuďmi, ktorí sa na ostrove usadili ešte v dobe bronzovej.
„Nikto v minulosti nedokázal pochopiť, kto mohol postaviť tauly, pretože sa to zdá ako nemožné,“ hovorí Cristina Bravo a dodáva „preto máme o tom legendy, že tauly sú stoly pre obrov.“ Vysvetľuje tiež, že každý z dvoch balvanov, ktoré tvoria tauly, môže byť vysoký až 5 metrov a vážiť môže až 13 ton.
Ako vertikálnu základňu využívajú veľkú dosku a cez ňu je vyvážený druhý „hlavný kameň“, ktorý tvorí vrch „stola“. Hovorí sa tiež, že tauly mohli slúžiť ako posvätné oltáre alebo možno stredové piliere budov alebo dokonca, že sa využívali počas záhadných rituálov.
Na prepravu obrovských kameňov údajne Talayoti používali kmene stromov a pomocou špeciálne vytvoreného hlineného lešenia ich dvíhali na určené miesto. Maltou alebo iným spojovacím materiálom sa nezapodievali, namiesto toho používali niečo, čo sa nazýva „kyklopská technika“, čo v podstate znamenalo skladanie suchých kameňov dohromady.
Jedinečné archeologické dedičstvo
Napriek tomu, že na tomto malom ostrove boli Talayoti obklopení aj inými stredomorskými kultúrami, zachovali si svoju vlastnú identitu a dokázali tvoriť aj úplné nové formy budov, ktoré sú monumentálne a jedinečné. Zaujímavosťou je, že ľudia talayotskej kultúry obsadili len dva z Baleárskych ostrovov (Menorka a Malorka) a zdanlivo sa nezaujímali o expanziu v čase, keď Gréci a Kartáginci usilovne kolonizovali všetko, čo mohli, vrátane neďalekej Ibizy.
„Zachovali si svojráznosť, pretože napriek tomu, že žili tak blízko pri mori, nejedli ryby“ upresňuje archeologička Cristina Bravo. A napriek tomu, že zo stretnutí s inými kultúrami vedeli o hrnčiarskom kruhu, ktorý bol v tom čase značne využívaný stredomorskými kultúrami, oni ho neprijali a namiesto toho sa rozhodli pokračovať v ručnej výrobe keramiky. Stavali aj staroveké „mrakodrapy“ – kupolovité strážne veže nazývané „talayots“. Tie dosahovali výšku až 12 metrov a tvorili pohrebné komory s výhľadom na more. Veľa toho sa o nich nevie, preto aj tieto stavby zostávajú doposiaľ záhadou. Keďže Talayoti nezanechali žiadne písomné záznamy, aj to je jedným z dôvodov, prečo sa o nich vie tak málo. A preto tento ostrov určite stojí za to podrobne ho preskúmať.
Zdieľať na
Zdieľaní