#Možno nie si práve párty zviera, ale takisto sa vnútorne nestotožňuješ s ľuďmi, ktorí sa vyžívajú v samote. Čo s tým? Kto vlastne si? Odpoveď sa pokúsila ponúknuť populárna psychológia. Definovala totiž nový typ osobnosti, ktorej sa hovorí otrovert.
Práca niekoľkých desaťročí
S týmto termínom (niekedy sa uvádza aj ako ontrovert) prišiel v roku 2025 americký psychiater, doktor Rami Kaminski. Spomína ho vo svojej knihe The Gift of Not Belonging: How Outsiders Thrive in a World of Joiners (v preklade Dar nespolupatričnosti: Ako sa outsiderom darí vo svete družných ľudí). Termínom otrovert označuje osobnosť, ktorá nepociťuje náležitosť voči žiadnej skupine, ale necíti sa byť ani tradičným introvertom či extrovertom.
Čo vlastne znamená otrovert? Slovo „otro“ pochádza zo španielčiny a značí „iný/ostatný“. Slovo „vert“ je odvodené z latinského vertere („otáčať sa“).
Lekár svoju teóriu nerozvinul z jedného dňa na druhý, ale na základe pozorovania spoločných vlastností u svojich klientov, ktoré trvalo celé desaťročia. Sám si dokonca uvedomoval istý pocit „inakosti“. Chcel sa však uistiť, že nerobí fenomén iba zo zvláštneho rysu povahy, preto sa rozhodol oprieť o bioštatistiku, na základe ktorej vyvinul dotazník aj osobnostné testy.
Kto je vlastne otrovert?
Aby sme pochopili otroverta, priblížime si rozdiel medzi introvertom a extrovertom. Introvert sa sústredí na vnútro – ticho a samota ho nabíjajú energiou, zatiaľ čo sociálne interakcie môžu byť preňho psychicky vyčerpávajúce. Uprednostňuje teda menšie skupiny a hĺbavosť.
Naproti tomu extrovert svoju energiu šíri do sveta – cíti sa spokojne, keď je s inými ľuďmi. Dokáže sa angažovať vo veľkých spoločenských skupinách, rád sa prezentuje a nadväzuje kontakty.
Otrovert však vôbec nerieši, odkiaľ pochádza zdroj jeho energie. Necíti sa byť súčasťou žiadnej skupiny. Na rozdiel od introverta môže navonok pôsobiť dokonca veľmi spoločensky a sympaticky, no vnútorne sa cíti mimo akéhokoľvek spoločenstva. Môže bez problémov fungovať v kolektívoch, ale kontakt s ľuďmi preňho nie je podstatný – nie je hanblivý ani neistý, iba nepociťuje skutočnú sociálnu väzbu či identitu so skupinou.
Ako zistím, či som otrovert?
Licencovaná psychoteraputka Lorain Moorehead spomína ešte osobnosť typu ambivert, ktorá je však presnejšie definovaná ako kombinácia introverta a extroverta. „Ambivert získava energiu samostatnými aktivitami a väčšinu času si dobíja batérie sám. Nie je však vylúčené, že energiu dokáže získať aj z pobytu v malej skupine v hlbokej konverzácii,“ vysvetľuje odborníčka.
Podľa The Otherness Institute (organizácia spojená so psychológom Kaminskim) sú otroverti veční outsideri. Doktor Kaminski dokonca vytvoril špeciálny merateľný dotazník s výrokmi, tzv. Otherness Scale, ktoré merajú pocit sociálnej príslušnosti a inakosti. Respondent na tieto výroky odpovedá možnosťami „súhlasím“ alebo „nesúhlasím“, napríklad:
- Skutočne blízke vzťahy mám len s pár ľuďmi v mojom živote.
- Ak som smutný, nepotrebujem iných ľudí, aby ma potešili.
- Premýšľanie/uvažovanie považujem za aktivitu.
- Sociálne interakcie mi nevadia, ale nevyvolávajú vo mne pocit „domova“.
- Som vždy prvý, kto sa dozvie o nových a zaujímavých miestach.
- Vytváram si vlastnú filozofiu, ktorá vedie môj život, namiesto toho, aby som si osvojoval myšlienky zvonku.
- Často sa cítim „inak“, ale nevnímam to ako problém.
- Chcem, aby ma niekto chápal.
Typické znaky otroverta
Pozor, nie všetky súhlasné odpovede odkazujú na osobnosť typu otrovert. Napríklad, typický otrovert odpovie na poslednú otázku „nesúhlasím“, pretože má dostatočné povedomie o sebe samom, nepotrebuje si svoju hodnotu potvrdzovať pochopením či obdivom od iných ľudí. Kaminski zistil, že otrovertov charakterizujú aj nasledujúce znaky:
- Nepociťujú FOMO, pretože ich nezaujíma, čo robia ostatní.
- Nepotrebujú spoločenské uznanie od ľudí či väčších skupín.
- Ako outsideri sa cítia komfortne – a je jedno, či sú vo vzťahoch alebo kolektívoch.
Neoficiálny typ osobnosti
Samozrejme, termín stále zostáva v rovine populárnej psychológie, ktorá síce vychádza z vedeckých teórií, výskumov a praxe, ale nepodlieha vedeckým pravidlám. Jej hlavným cieľom je pomôcť ľuďom lepšie porozumieť sebe a vzťahom, nie je však súčasťou oficiálnej psychologickej diagnostiky.
Použitie termínu otrovert môže byť užitočné pre ľudí, ktorí sa necítia pohodlne v tradičných sociálnych kategóriách, ale stále chcú pochopiť vlastnú povahu a začlenenie do spoločnosti.
Zdieľať na