#Ži a nechaj žiť, hovorí sa. No udalosti uplynulých dní, nás akosi nechávajú v neistote. Nie je jednoduché zabudnúť. Nie je jednoduché privrieť oči. Hoci mnohí z nás si myslia, že so zatvorenými očami sa žije lepšie. Nie je to pravda. V tme cítime iba ďalšiu tmu a nevidíme na horizont, zvaný rešpekt. Dovoľujem si zaň dosadiť aj lásku, ale takú tú ozajstnú, bez podmienok, kde je všetkými možnými spôsobmi otvorené naše srdce.
Dnes som zistila, že sme na chvoste rebríčka tolerancie voči LGBT+ … Je mi z toho smutno. Veľmi.
Niekto kričí, búcha do pŕs, že toto nie je normálne a toto zasa je, niekto je taký, onaký, makový. Svoju nenávisť presadzuje čoraz radikálnejšie, až sa stane obrovská tragédia.
Povedzte mi však, čo je normálne a čo nie? Nie sme si náhodou všetci rovní? My, ľudia, čo dokážeme však závidieť aj pekné počasie na pohrebe sme akýsi rozdelení do skupiniek, namiesto toho, aby sme držali spolu a rešpektovali sa.
Niekde som započula, že ľudia nie sú zlí, len tých zlých je najviac počuť. Prehlušia lásku, pokoru a vzájomný rešpekt.
Nikdy by som si nedovolila súdiť. Viem si predstaviť, akou tmou musí prechádzať každý, kto sa hľadá. Naša orientácia, nech je akákoľvek, neurčuje predsa to, akí sme ľudia. Prečo sa musia ľudia s inou orientáciou doslova schovávať? Prečo necítia pocit bezpečia?
Naše, úprimne povedané, hlúpe tradície nás totiž zároveň doslova uväznili a niektorí z nás súdia a štítia sa týchto ľudí. Prečo?
Takto uvažujú ľudia v 21. storočí? Nie je skôr hanba, že ako cvičené opice kopírujeme zaužívané, než aby sme sa zastavili, zamysleli a otvorili konečne svoje srdce?
Osobne nevidím nič zlé na tom, keď muž bozkáva muža, alebo žena bozkáva ženu, či keď niekto zistí, že jeho pohlavie mu akosi prestáva dávať zmysel… Pre týchto ľudí musí byť určite na začiatku veľmi ťažké pochopiť samých seba, je to cesta plná tmy, prebdených nocí a hľadania odpovedí, frustrácie, vnútorných konfliktov… Potrebujú pochopenie, uistenie, že je všetko v poriadku a môžu mať istotu v tom, že majú aj oni svoje miesto na zemi.
Zoberme si takého Freddieho Mercuryho. Ľudia ho milovali kvôli úžasnej hudbe a legendárnemu hlasu, neriešili, že je gay. Mrzí ma, že bol na všetko sám, ako sám povedal za života v jednom dokumente. Nemal podporu v nikom, iba v jedinej osobe, svojej bývalej manželke. Boľavý fakt, ktorý nepozná dobu je samota. Nedovoľme, aby sa ľudia z LGBT+ komunity cítili sami! Nedovoľme, aby sa vôbec niekto cítil sám!
Naša krajina je plná predsudkov a nenávisti. Inakosť sa neodpúšťa. Na všetko pozeráme akoby cez sieťku a z bezpečnej vzdialenosti. Nie sme súdržní a už vôbec nie tolerantní. Veľká chyba, pretože nikto z nás nepreskočil, nikto z nás nevie, čo ho čaká, či jeho blízky nebude v rovnakej situácii a jediné, čo bude potrebovať, je podpora a uistenie?
Vy, všetci tí, ktorí máte problém s gejmi, lesbami, bisexuálmi…, odkiaľ beriete istotu, že sa to nemôže stať vašim deťom? To mi chcete povedať, že keď sa vám syn alebo dcéra prizná, akú majú orientáciu, vezmete do rúk zbraň a zastrelíte ich?
Naša krajina nám ukázala, že bezpečie je akýsi relatívny pojem, niečo, čo nejde uchopiť, v čo len akosi dúfame, že existuje. Zahalili sme sa do tmy, celá naša spoločnosť sa ukázala v plnej „kráse“. Sme jednoducho nepoučiteľní a veta „Držíme spolu“ u nás funguje len naoko. Nebudem nás chváliť ako národ, keď na to bohužiaľ nemám dôvod. Veľmi chceme žiť na úrovni, na sociálnych sieťach si na svojich profiloch robíme vlastné bubliny, pritom naše zmýšľanie je niekde pozadu.
Sociálne siete, ďalšia kapitola, o ktorej by sa dalo rozprávať. Umožňujú ľuďom prezliekať kabáty jedna radosť a prestávame sa skutočne rozprávať. Tak naozaj, do špiku kosti, aby sme cítili prítomnosť toho druhého. Je mi veľmi ľúto, ako ďaleko to zašlo, ako sme ako spoločnosť hlboko klesli.
One Bad Night, spieva speváčka Hayley Kiyoko vo svojej piesni s rovnakým názvom, kde vo videoklipe zbije partia hulvátov trans ženu. Zachráni ju mladý chlapec, idú sa spolu najesť, poviete si, nič valné, no verte mi, nie je nič krajšie, než keď cítite, že niekto pri vás stojí.
Jedna zlá noc, ako spieva. Niekedy stačí naozaj jedna zlá noc na to, aby došlo k nešťastiu, ale aj k záchrane. Verím, že sa odteraz budeme viac chrániť, a to najmä navzájom.
Stojím pri vás, pri vás všetkých, ktorí sa chcú priznať a žiť v láske s kýmkoľvek. Stojím pri každom, koho sa to akýmkoľvek spôsobom dotýka. Nech v kľude kráčame ulicami, nech nemáme problém povedať, kto naozaj sme a koho ľúbime.
Mier a láska, iba to nás môže zachrániť.
Zdieľať na
Zdieľaní