NÁZOR Už nič nebude ako predtým: Životná kríza je príležitosť pre osobný rozvoj

#Prichádza bez varovania. No vy viete, že po tom blesku z jasného neba, už nič nebude ako doposiaľ. Sakramentsky to bolí, nemáte chuť postaviť sa tvárou v tvár problémom. Život sa vám zdá nefér. Avšak ak dokážete vstať ako fénix z popola, stanete sa absolútne iným človekom. A to aj vďaka kríze, ktorá vám vstúpila do života.

Nevyhne sa jej nikto z nás

Život nikdy nejde podľa našich predstav. Má totiž to s nami svoje plány. A do nich neraz zamotá krízu. Bolestivú životnú situáciu, ktorá nás dokáže posunúť rýchlosťou rakety, ak jej to dovolíme a nebudeme sa večne ľutovať. Postupom času budeme vďační za túto skúsenosť, pretože zistíme, že nás naučila oveľa viac než akákoľvek učebnica.

Môže to byť rozchod s partnerom, ktorého sme brali ako prirodzenú súčasť života, smrť blízkej osoby, či strata inej dôležitej životnej istoty. To, čo sme v živote brali ako samozrejmé, zrazu už nie je. Neostáva nám teda nič iné, než sa oprieť sami o seba. A to nás môže naučiť kvantum vecí.

Kríza je hlboká transformujúca udalosť

Vraví sa, že zo žiadnej krízy nevyjdeme rovnakí, ako sme do nej vchádzali. A je to naozaj tak. V skutočnosti máme dve možnosti. Vlastne iba jednu. Neľutovať sa a postaviť sa výzve tvárou v tvár. Otvárajú sa nám nové možnosti.

Ako Sise. V osemnástich stratila pri autonehode oboch rodičov. Aby sa nezbláznila, začala maľovať. Do obrazov prenášala všetky emócie a dnes má už za sebou zopár úspešných výstav. Tvrdí, že keby jej nezahynuli rodičia, nikdy by jej nenapadlo zobrať štetec do ruky.

Na druhej strane Kamil, ktorý časť pravej ruky nechal v cirkulári, začal zneužívať svoje znevýhodnenie. Až kým ho nenavštívil jeden známy Lukáš. „Urobíš mi kávu? Vieš, mne to ide ťažko s jednou rukou,“ snažil sa ho Kamil využiť. „Ale ľavú máš v pohode, nie?“ odpovedal otázkou. „Hej,“ zamumlal zmätene. „Tak si ju urob.“ Paradoxne Kamilovi Lukáš pomohol tým, že mu vôbec nepomohol. A Kamil si konečne začal uvedomovať, že sa nemá na čo vyhovárať. A tak sa mu otvorili nové možnosti.

Nezmeníme to, čo sa nám stalo, ale môžeme zmeniť svoj vnútorný stav

Každá traumatická udalosť v sebe ukrýva skryté nebezpečenstvo. Buď je to strata životných istôt (strata zamestnania, blízkej osoby, statusu, majetku), či psychické alebo fyzické násilie. To, čo sa stalo, bolo bolestivé. Nemôžeme zmeniť to, čo sa stalo, môžeme však zmeniť náš postoj k tomu. Možno osobný či duchovný rast by sme inak robili roky, ale práve traumatická udalosť nám dáva možnosť urobiť ho oveľa rýchlejšie.

Podľa ukrajinskej psychologičky Tatiany Zurčenko je najdôležitejšie počas krízy pozerať sa na celú situáciu z nadhľadu. Ten nám pomôže prepnúť zúžené vnímanie na širokospektrálne. Samozrejme, nejde to hneď. Ak by ste sa niekomu, koho pred pár minútami nechal frajer, snažili vysvetliť, že to je tá najlepšia vec, ktorá ho postretla, asi by vás poslať do bližšie nešpecifického telesného otvoru.

Ak sa však chcete z krízy dostať čo najskôr, skúste prehodnotiť danú skúsenosť.  Štúdie poukázali na to, že cez krízy prechádzajú oveľa skôr ľudia, ktorí pomáhajú ostatným. Týka sa to napríklad aj obetí prírodných katastrof. Tí ľudia, čo sa neľutovali napriek obrovským stratám, ale snažili sa pomôcť tým, ktorí to potrebovali, mali oveľa menej posttraumatických porúch.

Ako si poradiť s negatívnymi emóciami?

Emócie sú fajn. Pomáhajú nám poriadne sa vyventilovať, ale i s nimi by sme mali zaobchádzať opatrne. Každá emócia v tele trvá približne 3 minúty. Môže ta to hormonálna reakcia. Ak však emóciu opätovne oživujeme a kŕmime ju svojou pozornosťou, nebude to mať pre nás práve najpozitívnejší vplyv. Budeme sa cítiť vyčerpaní, pôjdeme ešte do väčšej depresie… Konieckoncov, túto situáciu pozná určite každý z nás.

No len na nás záleží, ako sa vyrovnáme s krízou. Ak to však dovolíme, môžu sa nám aj skrz ňu otvoriť nové možnosti. Neraz také, o akých sa vám doposiaľ ani len nesnívalo.