NÁZOR: Prečo by sa umenie povedať NIE malo dostať do školských osnov

Photo by Aditya Saxena on Unsplash

#Ty si také dobré dievčatko. Neodvrávaš, na slovo poslúchaš a robíš všetko, či ti kážu rodičia. To sú vety, ktoré sa zapíšu do podvedomia každého malého dievčaťa. Pritom je úplne jedno, či som to zažila na vlastnej koži ja, alebo je to skúsenosť niekoho z okolia. Pretože s vysokou pravdepodobnosťou sme si tým prešli všetci. „Musíš byť poslušný/á! Nesmieš odvrávať.“ Tieto vety sa nám hlboko vryli do podvedomia a ja vám dnes prezradím, prečo si myslím, že by to nemalo byť tak.

Bojíme sa odmietnutia

Photo by Jon Tyson on Unsplash

Asertivita, teda umenie povedať „nie,“ by sa malo dostať do školských osnov. Pretože ak sa to nenaučíme v detskom veku, v dospelosti s tým budeme mať čoraz väčší problém. V detstve nás chválili, keď sme počúvali a robili milión vecí, i keď sme to vnútorne cítili inak. Išli na prázdniny k babke, ktorú sme nemuseli, nechali sa štípať do líc od uja, ktorý večne smrdel od tabaku a lacného alkoholu, či púšťali sa do aktivít, ktoré nám boli vyslovene protivné.

A rodičia mali z nás radosť. Nikto nečakal, že by sme na rôzne prosby, požiadavky a príkazy odpovedali inak než kladným spôsobom. Možno sme ani len netušili, že sa to dá inak.

Photo by Erriko Boccia on Unsplash

Osobne som sa s umením asertivity stretla až na vysokej. Mala som spolubývajúcu Kamilu, ktorej som potajme závidela slobodu. Fakt si robila čo chcela, pričom sa jej akýmsi zázrakom podarilo neprekračovať určité hranice morálnych princípov.

„Pôjdeš so mnou do knižnice?“ poprosila som ju, pretože bola predsa len o ročník vyššie ako ja, ktorá som sa cítila stratená v novom meste. „Nie. Nejdem,“ povedala mi úprimne, zjavne bez akýchkoľvek výčitiek svedomia. V prvom rade som to vyhodnotila ako drzosť najhrubšieho zrna. „Ako to môže? Veď si musíme pomáhať,“ v duchu som sa zlostila. Ale potom som pochopila, o koľko slobodnejšie sa žije, keď viete povedať nie. (A do tej knižnice som nakoniec trafila aj sama, pretože mi nič iné neostávalo).

Asertivita neznamená drzosť

Photo by rawpixel on Unsplash

Bohužiaľ mnohí si asertivitu mýlia s drzosťou. Ale odmietnutie je však spojené so slušnosťou. Asertivita neznamená, že si nikdy nebudete dávať pred ústa servítku. Dôležité je však naučiť sa povedať nie. Ak ste vyčerpaní a niečo sa vám vyslovene prieči, nemusíte s tým súhlasiť len preto, že to od vás vyžaduje okolie. Zároveň je asertivita skvelou zbraňou v boji proti citovým vydieračom. Pretože ak je vaše rozhodnutie pevné a vy to myslíte vážne, nenecháte sa viac nikým zlomiť. A citový vydierač sa môže i na hlavu postaviť. Vy si však budete trvať na svojom.

Ako na to

Photo by Isaiah Rustad on Unsplash

Možno aj vás trápi, že neviete, ako slušne odmietnuť už milióntu požiadavku vašej kamarátky/susedy/mamy či iných ľudí, ktorých máte v zozname. Nechajte si na rozmyslenie aspoň pár sekúnd. Nie ste povinní rozhodovať sa na počkanie. Potom slušne povedzte „nie,“ no v žiadnom prípade sa neospravedlňujete za vaše rozhodnutie. Môžete sa pokúsiť navrhnúť náhradné riešenie, avšak nemusí to byť nutnosťou. A ešte jedna rada na koniec. Ak si osvojíte toto zložité umenie asertivity, nezabudnite, že ani s „nie“ to netreba preháňať. Veď tak sa zbytočne ochudobníte o rôzne zážitky, a to by bola škoda, však?

Odporúčame