NÁZOR Jágr neodchádza na vrchole, je však fenomén: Človek bez dátumu spotreby

#Som prvák na základke a v mojom živote existuje len pár skutočne dôležitých vecí. Jednou z nich je hokej. Nikdy som ho nevedel skutočne hrať, na sídlisku a v škole som sa však utopil vo fenoméne hokejových kartičiek či sledovania víkendového magazínu NHL na niektorej z televízii.

Bola to doba pred internetom, no už vtedy bol Jágr legendou. Veď začal hrať v NHL len pár mesiacov potom, čo som sa ja a moji rovesníci narodili. Nebol môj najobľúbenejší, oveľa viac som v tom čase obdivoval Gretzkého, Lemieuxa alebo Bondru, no v priebehu rokov som si k Jardovi našiel cestu. Čím bol starší, tým bol pre mňa zaujímavejší. A je jedno, či som si práve prežíval obdobia hokejového nadšenia, alebo úplnej ignorancie.

V pätnástich som na hokej zabudol. Prestal som ho takmer úplne sledovať, zvíťazila u mňa hudba. Jágr však ešte stále hrá a ten sa ignorovať nedá. Začínam študovať na vysokej, Jágr stále hrá. Odchádza do Ruska. Nastupujem do svojej prvej práce. Jágr ešte stále hrá a je späť v NHL. Postupne starnem a on stále strieľa góly. Rok 2017. Kým jeho spoluhráči z ranných 90. rokov, keď dvakrát s Pittsburghom dobyl NHL, majú bruchá a dôchodcovské starosti, Jágr sa ešte stále preháňa po ľade. Pomalšie, ako za mlada, ruky však fungujú profesorsky.

Dlho to vyzeralo tak, že tento človek jednoducho nemá dátum spotreby. Nakoniec ho telo začalo v nasadení NHL limitovať. No to, že to ešte vie, bude môcť ukázať  v druhej českej lige, kde nastúpi za rodné Kladno. Mimochodom, naposledy si nižšiu súťaž zahral v polovici 90. rokov počas výpadku NHL. Nastúpil na jediný zápas za nemecký Gelsenkirchen v tretej lige. Počas 60 minút strelil jeden gól. A na desať ich prihral.

Jágr je jednoducho fenomén, ktorý prepája generácie a presahuje ľadovú plochu. Môže pôsobiť prostácky, nikdy mu však nechýbal humor a srdce oddané športu. Na sklonku kariéry možno nedobehol všetky rekordy NHL, je však legendou. Nie je to koniec, aký sme si predstavovali, vzbudzuje však rešpekt.

Je rok 2018. Na hokej chodím asi tak dvakrát do roka, sledujem ho jedným okom. Napriek tomu hľadám lístky na českú druhú ligu, chcel by som si ešte pozrieť posledného mohykána generácie, keď som bol prvák na ZŠ. Všade je vypredané. Tomu sa hovorí fenomén.

Odporúčame