#Moja babka nám z času na čas nezabudla pripomenúť múdrosť, ktorá nám ako pubertiakom patrične liezla na nervy: „Prikrývaj sa takou perinou, na akú máš.“ Nikdy sa to nezaobišlo bez patričného prevracania očí. Veď kto by chcel počúvať nevyžiadané rady? Avšak po čase som si predsa len uvedomila, že babča mala pravdu. Najmä keď sledujem, čo sa deje.
Hlavné je zdanie
Prvýkrát mi babkina múdrosť zišla na um na vysokej škole, keď som počas prázdnin brigádovala v Čechách. Bolo to v obrovskom závode, kde som si uvedomila, že fyzická práca je fakt drina. V pote tváre som pracovala za pásom, za mizernú mzdu, uvažujúc, čo si kúpim z prvej výplaty. Chcela som toho veľa. Originálny obraz nejakého súčasného slovenského maliara (v snahe podporiť našich umelcov), nový fotoaparát, kabát na ktorý som si brúsila zuby už zopár mesiacov a nejaké drobnosti. Hádajte, čo z toho som si kúpila. Dokopy nič. Až na pár sladkostí, ktorými som si chcela osladiť mizerný život brigádnika.
Avšak zaujímavé bolo pozorovať, ako k tomu pristupujú ostatní. Napríklad Tomáš, 19-ročný chalan, ktorý celú výplatu vrazil do zlatých značkových tenisiek. Vyzerali gýčovo, no veľmi ich chcel. Nevadilo mu, že nasledujúci mesiac žil na dlh a prežíval len na troch bielych rožkoch a litri nízkotučného mlieka. Tie tenisky mu rozhodne stáli za to. Nebol však sám, kto chcel pôsobiť „in“ a štýlovo za každú cenu. Tento neduh sa rozrástol ako huby po daždi. Stačí sa len popozerať navôkol a určite aj ty nájdeš dostatočne veľa príkladov.
Luxusné bavoráky a bývanie v MAMAhoteli
Pseudoboháčov nájdeš na každom kroku. V kaviarni naďabíš na dievčatá, okato prezentujúce kabelky za niekoľko stoviek eur, ako spoločne sŕkajú jednu kofolu. Nie je problém ani nájsť rôzne luxusné autá, ktoré parkujú zásadne v zákaze, aby tak podtrhli svoju jedinečnosť. Z nich vystupujú hustí chlapci, ktorí majú na sebe navešané reťaze, značkové hodinky či okuliare. Všetko však len pre zdanie, pričom na väčšinu vecí si nezarobili sami. Naivne si myslia, že ak budú pôsobiť bohato, luxus k sebe pritiahnu ako mávnutím čarovného prútika. Ale tak to nefunguje.
Dlh ich skôr či neskôr dobehne. Poznám niekoľko prípadov takýchto pekných chlapcov, ktorí museli nakoniec predať svojho milovaného tátoša, pretože nestačili platiť privysoký lízing. A to ani vtedy, keď bývali u mamy, ktorá im nielenže zadarmo varila a prala, ale ktorej na domácnosť neprispeli ani cent. Pretože nič nebolo dôležitejšie než zdanie luxusu.
Dá sa to aj inak
Pozrime sa na to však aj z druhej strany. Mnohí z tých, ktorí to dotiahli skutočne ďaleko, sa okato nechvália svojím bohatstvom. Na prvý pohľad sa ničím nelíšili od bežných smrteľníkov a do práce bežne chodia v rifliach a mikine. Napríklad Mark Zuckerberg, zakladateľ Facebooku, napriek tomu, že jeho majetok presahuje 43 miliárd dolárov, jazdí na „obyčajnom“ Golfe. A tu je. Ďalším príkladom môže byť Ingvar Kamprad, zakladateľ IKEA, ktorý výlučne cestoval ekonomickou triedou. Možno stojí za to naučiť sa od nich trošku skromnosti.
Zabudni na to, že luxus je to najdôležitejšie na svete. Žiadna značka z teba neurobí lepšieho človeka. Mať peniaze a veci, po ktorých snívaš, je fajn, no ak sa naučíš nebyť ich otrokom, dosiahneš to najlepšie víťazstvo.
Zdieľať na