#Asi každý z nás zažil v detstve momenty, kedy súperil s kamošmi o tom, kto sa prekope na druhú stranu planéty. S pribúdajúcim vekom je takýto čin väčšinou čoraz viac bizarnejší a nereálnejší, teda aspoň po technickej stránke. Moderný svet však prináša nekonečné možnosti, ktoré teraz prišli s unikátnym spôsobom ako odhaliť túto dilemu. Zisti, kde by si skončil, keby si začal kopať tesne vedľa svojho domu!
Cool vychytávka
Ako sme už spomenuli, rozhodne nie je fyzicky a technicky možné, aby si sa prekopal naprieč zemskou kôrou cez viaceré štruktúry planéty, takže žiadne dobrodružstvo sa konať nebude. Teda, aspoň nie to fyzické – virtuálne sa totiž môžeš vybrať na parádnu jazdu.
Online svet obehla cool vychytávka v podobe virtuálnej mapy s názvom Antipodesmap, ktorá je schopná odhaliť tajomstvá ukryté pod povrchom planéty. Pomocou doposiaľ vykonaných pokusov sa odhalilo, že väčšina obývaných miest má svoju „protinožnú“ stranu smerovanú do oceánu.
Cesta naprieč svetom
Ako Slovák, ktorý by sa do niečoho takéhoto pustil, by si skončil cca tisíc kilometrov od pobrežia Nového Zélandu, doslova uprostred ničoho. Aj napriek tomu, že Slováci by sa na pevninu neprekopali, existuje mnoho miest na planéte, kde by sa to obyvateľom mohlo podariť. Ide napríklad o Auckland na Novom Zélande so Sevillou a Malagou v Španielsku či Šanghaj v Číne s hlavným mestom Argentíny Buenos Aires.
Putovanie naprieč kontinentmi ani zďaleka nekončí – ak by si začal kopať v centre Pekingu, dostaneš sa do Rio Negra v Argentíne, pri výkopoch v chladnom Ulan Ude (Rusko) poputuješ do horúceho čilského Puerto Natales.
If I live on Wilmington Island, GA, USA, on the other side of the world is the ocean./ http://www.antipodesmap pic.twitter.com/1ehRJB1kSy
— Brian (@3option) June 12, 2016
Čo na to veda?
Ako sme už spomínali, v mnohých miestach sveta je to priam nereálne, ale pre tú srandu si to môžeš skúsiť aspoň virtuálne. Ak by si sa o to, čisto teoreticky, pokúšal v reálnom živote, prevŕtal by si len bezvýznamnú dieru do zeme, ktorej pád by ti trval okolo 38 minút.
Teda, aspoň podľa výpočtov Alexandra Klotza, postgraduálneho študenta fyziky na McGill University v Montreale v Kanade, ktorý sa o svoje poznatky podelil so svetom.
Zdieľať na