#Písal sa rok 1970, keď sa mladý Švéd Björn Andrésen objavil vo filme Death in Venice od režiséra Luchina Viscontiho. Snímka podľa rovnomennej knihy Thomasa Manna spred prvej svetovej vojny zaujala masy a predstavila mladý herecký talent. To, čo nasledovalo potom, poznačilo celú jeho kariéru.
Odpočítavanie začalo: Prvá ukážka na Oppenheimera je doslova tikajúcou atómovou bombou
Klamlivé zvesti a útek z krajiny
V čase, keď Björn Andrésen nakrúcal snímku Smrť v Benátkach, mal len 14 rokov. Zahral si tu mladého Tadzia po boku hudobného skladateľa Gustava von Aschenbacha. Film vyhral mnohé tohoročné festivaly a získal aj nomináciu na Oscara. Napriek tomu poznačil hercovi kariéru.
Úloha Tadzia vo filme totiž pôsobí homosexuálne – mladý chlapec hľadí na iných mužov a dokonca príde aj na dotyky. Začiatkom 70. rokov boli tieto gestá aj vo filme mimoriadne zarážajúce a v niektorých krajinách dokonca trestné. Andrésena média začali vnímať ako homosexuála, čo však viackrát poprel. Neskôr vyplynulo, že kvôli úlohe ho režisér nútil navštevovať gay bar, kde mal priťahovať pozornosť najmä starších mužov. Pripomíname, že mal len 14 rokov.
Kvôli fámam sa odvtedy vyhýbal podobným postavám. Nebral dokonca ani úlohy, v ktorých mal hrať krásneho mladého muža. Jedného dňa dokonca použila jeho fotografiu na obálku svojej knihy feministická autorka Germaine Greerová. Autorské práva získala od nemenovaného fotografa, nie od herca samého. Krátko po tom strávil Andrésen dlhší čas v Japonsku, kde začal hrávať v televíznych reklamách a ovplyvnil aj mnohých umelcov anime.
Návrat na strieborné plátno
Švéd sa napokon vrátil k herectvu v rodnej krajine, ale až v 80. rokoch. Strieborného plátna sa stránil a tak nakrútil len pár filmov. Objavoval sa skôr v seriáloch a krátkych snímkach. Naposledy si ho mal možnosť vidieť ako Dana vo filme Midsommar. Mnohí tento návrat vítali s otvorenou náručou.
„Film Smrť v Benátkach mi zničil život,“ vyhlásil Björn Andrésen pre The Guardian. „Luchino bol druh kultúrneho predátora, ktorý by obetoval čokoľvek alebo kohokoľvek pre vlastnú prácu. Dosť mi to pokazilo život. Všetko, čo kedy urobím, budeme spojené s týmto filmom.“
Aj príbeh Andrésena je príkladom, aké praktiky prebiehajú vo filmovom priemysle, ale aj v umení ako takom. Cena za slávu je veľká. Herec sa však o tom nebojí hovoriť, čoho príkladom je aj nový film The Most Beautiful Boy in the World. Dokument zachytáva najmä Björnovo detstvo, ale aj jeho následky. Čo je sláva? Akú má cenu? A čo si pre ňu schopný obetovať? Film premiéroval minulý rok na americkom festivale Sundance a získal nejedno ocenenie.
Zdieľať na
Zdieľaní