#Zbojníctvo má na našom území bohatú históriu. Takmer každý pozná legendy o tých, ktorí bohatým brali a chudobným dávali. Táto činnosť nesie v sebe na prvý pohľad vysokú dávku odvahy a sily postaviť sa proti ponižovaniu a vykorisťovaniu stredovekými autoritami, no pravda je tak trochu niekde uprostred. Nie všetci zbojníci patrili k postavám, ktoré autori zidealizovali vo svojich dielach. Vo väčšine prípadov išlo o poddaných z rôznych sociálnych vrstiev, ktorí už nechceli naďalej znášať nátlak zo strany panovníkov. Jedným z nich bol aj zbojník Fedor Hlavatý.
Vizitka:
Meno: Fedor Hlavatý
Dátum narodenia: Neznámy
Miesto narodenia: Ruská Volová
Charakteristika: vodca zbojníckej družiny
Aj bohatí panovníci mali rešpekt
Prvé známe písomné svedectvo o zbojníctve na Zemplíne pochádza z 15. storočia, avšak predpokladá sa, že tam prekvitalo oveľa skôr. Na východnom Slovensku, v malej obci Ruská Volová sa narodila jedna z najvýraznejších postáv dejín tohto regiónu, zbojník Fedor Hlavatý. Ten neskôr stál za zrodom protifeudálnej zbojníckej družiny na slovensko-poľskom pohraničí.
Fedor Hlavatý počas života uvážene viedol vyše päťdesiatčlennú družinu po boku svojich bratov Danka a Vaska. So svojou skupinou stihol olúpiť nielen väčšinu zemepánov z okolitých panstiev, ale aj vysokých cirkevných predstaviteľov či dokonca bohatších mešťanov. Zloženie skupiny bolo rôznorodé, hoci väčšina členov, podobne ako Hlavatý a jeho bratia, pochádzala z obcí na severovýchode Slovenska. Našli sa tam aj takí, ktorí pochádzali z územia dnešného Poľska či Ukrajiny. Bežní sedliaci a roľníci silno podporovali aktivity tejto skupiny.
Družina bola prvýkrát spomenutá v marci 1492, keď olúpila istého Štefana Rozgáňa a spôsobila mu nemalú škodu na svidníckom panstve. Neskôr sa títo banditi pustili do sofistikovanejších a premyslenejších lúpežných prepadnutí, ktoré im postupne vytvorili obávané meno aj za hranicami nášho územia. Zemepáni sa ich báli a nevedeli si s nimi dať rady. Organizovali proti nim rôzne ozbrojené ťaženia a posielali na nich desiatky žoldnierov. Všetky snahy boli neúspešné, pretože členovia družiny ušli do Poľska, kde sa istý čas ukrývali.
Pomsta za popravených
Pri jednej z mnohých podobných lúpeží chytili pandúri štyroch členov z Hlavatého skupiny, ktorých následne popravili v Bardejove. Hlavatý sa nekompromisne rozhodol, že svojich druhov pomstí. Dňa 25. júla 1493, na deň svätého Jakuba, napísala družina mestu Bardejov výhražný list. V liste žiadali o vyplatenie štyristo zlatých mincí. Malo ísť o bolestné za životy padlých príslušníkov družiny. Chceli, aby bolo výkupné vyplatené do troch týždňov v jednom z kláštorov neďaleko Krakova, prípadne v Červenom Kláštore n Spiši.
K listu pripojili rôzne symboly, napríklad šabľu, metlu, oheň a ručnicu, ktoré predznamenávali pomstu, straty na životoch či poškodenie majetku. Do listu vypálili šesť dier a dokreslili šibenicu s obesencami a sťatým človekom. Namiesto pečate pripojili prútiky na znak svornosti. Všetko podpísali slovnými spojeniami, pri ktorých je najcharakteristickejšie práve „krv nevinná“.
Jazykovedci sa po preskúmaní tohto prameňa zhodli, že na vtedajšie dobové pomery ho musel napísať vysoko vzdelaný pisár. Listina je dodnes uložená v Šarišskom múzeu v Bardejove. Skupina výpalníkov napokon po vyhrážkach a nesplnených podmienkach, ktoré mestu položila, naozaj prepadla Bardejov. Obyvateľov okradli o majetky a mesto vypálili.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Zanechali nevídané bohatstvo
O nasledovnom pôsobení tejto družiny sa však nezachovali žiadne ďalšie pramene. Skupina sa pravdepodobne začala rozpadávať na menšie časti a naďalej nedokázala odolávať postupnému tlaku panských vojsk. Nakoniec chytili aj jej slávneho kapitána, ktorý bol podľa historických prameňov popravený v Trebišove. Hlavatý tak prišiel o život podobne ako jeho bratia, nasledovníci či nástupcovia. Aj napriek tomu sa o ňom dochovalo množstvo legiend.
V Nastaze, jednom z masívov Bukovských vrchov, sa na vrchu zvanom Kopyto nachádza balvan s vyrytými hieroglyfmi, ktoré vedú k pokladu patriacemu práve Hlavatému a jeho družine. Ku kameňu sa možno dostať po náročnom turistickom chodníku. Dodnes sa hieroglyfy nikomu nepodarilo rozlúštiť a nikto zatiaľ nedokázal prísť na to, čo vlastne znamenajú. Legendy dokonca hovoria, že je tento poklad prekliaty.
Zdieľať na