Kto bol Amedeo Modigliani? Nedocenený vizionár, ktorého diela sa dražia za závratné sumy

Kto bol maliar Amedeo Modigliani

Kto bol maliar Amedeo Modigliani? (Zdroj: Flickr/ Mauro Cateb)

#Jeho život poznačila chudoba, údery osudu, drogové excesy i ťažká choroba. Pohyboval sa v kruhu výnimočných maliarov a sochárov, stále však sám, verný svojej jedinečnej ceste. Neveľmi úspešný počas života, kedy vymieňal svoje portréty za obed, slávny po smrti, kedy sa jeho diela začali predávať za státisíce miliónov eur (jeho umelecký ženský akt Nu couché sa v roku 2018 predal za 157 miliónov dolárov). Bohém, ale aj maliar ľudu, talentovaný sochár, nepochopený portrétista, milovník žien aj života, ktorého si veľa neužil. Amedeo Modigliani zomrel v roku 1920 iba vo veku 35 rokov. O dva dni neskôr jeho snúbenica Jeanne Hébuterne v ôsmom mesiaci tehotenstva vyskočila z okna na piatom poschodí.

Ťažký život od detstva

Podlhovasté tváre, dlhé elegantné krky pripomínajúce stĺpy a mandľové oči, takmer vždy slepé, bez zreničiek, ktoré nevidia nič viditeľné, sú však o to viac prítomné. Takto vyzerajú charakteristické črty diel avantgardného umelca Amedea Modiglianiho, ktorý sa v Paríži stretával s géniami svojej doby ako Pablo Picasso, Diego Rivera, Chagall, Leger, Chaim Soutine či Constantin Brancusi. Narodil sa 12. júla 1884 v prístavnom meste Livorno, ako štvrté dieťa do bohatej rodiny, ktorá presne v tom čase zažila krutý bankrot.

Amedeo trpel na ťažký zápal pohrudnice, vzhľadom na jeho pokrivkávajúce zdravie ho jeho matka radšej vzdelávala doma. Ako 11-ročný sa vrátil do školy, no už o tri roky neskôr ochorel na týfus – vtedy smrteľnú chorobu.

kto bol Amedeo Modigliani
Amedeo Modigliani sa väčšieho uznania dočkal až posmrtne

Niekoľko týždňov sa zmietal v ťažkých horúčkach a takmer mesiac bol v delíriu, blúzniaci a dezorientovaný. Práve v tomto stave vyhlásil, že chce študovať maľbu a jeho zúfalá matka mu sľúbila, že keď sa vylieči, nájde mu učiteľa. Svoj sľub dodržala. Amedeo začal navštevovať štúdio livornského maliara Gugliema Micheliho a prvýkrát si pričuchol k bohémskemu životu, no nanešťastie aj k tuberkulóze.

Lekári si mysleli, že je prekliaty, matka ho však zbalila a rok spolu cestovali po talianskych múzeách a galériách. Neskôr Modigliani cestoval sám – do Florencie, Ríma aj Benátok, kde navštevoval múzeá a študoval maľbu, v Carrare aj sochárstvo, až kým ako 22-ročný nenasadol na vlak do Paríža.

V metropole umeleckých experimentov

V rodiacej sa mekke moderného umenia sa Modigliani usídlil v Le Bateau-Lavoir, rozpadnutej budove na Montmartre, ktorá združovala ateliéry chudobných umelcov vrátane Picassa, G. Apollinaira, H. Matissa či A. Deraina. V roku 1907 sa ho ujal zberateľ Paul Alexandre a poskytol mu štúdio, v ktorom stretol aj rumunského sochára C. Brancusiho (mimochodom, ten prišiel zo svojej domoviny do Paríža pešo). Práve v tom čase sa zrodil Modiglianiho záujem o africké, egyptské a grécke archaické umenie.

Na artefaktoch z prehistorických a mimoeurópskych kultúr, ktoré sa neskôr začali označovať ako primitivizmus, obdivoval jednoduchosť a expresívnosť. Elegantné krky, slepé oči a ďalšie štylistické prvky majú svoje korene práve tu. Do života mu tiež vstúpila poetka Anna Achmatova, ktorá do Paríža prišla na svadobnú cestu, čoskoro však pózovala Modiglianimu ako egyptská tanečnica. Keď Modiglianiho prvé dve skupinové výstavy obrazov nevzbudili žiadnu pozornosť, obrátil sa naplno k sochárstvu.

socha
Počas svojho života vytvoril asi 20 sôch

Sochár s prázdnymi vreckami

Modigliani bol na tom finančne tak zle, že kameň na svoje sochy kradol z parížskych stavenísk. Keďže v tom čase nemal svoje štúdio, a dokonca ani poriadne nástroje, svoje sochy otesával priamo na stavbách, kde mu potrebné veci požičali stavbári. Jeho snom bolo vytvoriť Temple de la Volupte – chrám podopieraný karyatídami – obrovskými sochami žien, ktoré nahrádzali piliere.

Za päť rokov sochárskej kariéry (1909-1914) vytvoril len okolo 20 sôch – dôvodom bol nedostatok peňazí, materiálu a najmä jeho choroba – prostredie plné prachu bolo pre jeho choré pľúca a diagnostikovanú turberkulózu ako gilotína. Umelec sa vrhol na drogy a alkohol – mnohí historici sa však domnievajú, že išlo o spôsob, ako držať na uzde bolesť a zamaskovať svoju chorobu pred ostatnými umelcami.

Portréty za večeru

Modigliani sa vrátil k maľovaniu – často len na kartón, keďže drahé plátna si nemohol dovoliť. Obklopoval sa ľuďmi z École de Paris okolo Chaima Soutina. Portrétoval najmä svojich známych, zanechal po sebe výnimočné portréty Constantina Brancusiho, Diega Riveru a dva portréty Picassa – jediné známe, pri ktorých zakladateľ kubizmu poslušne pózoval, takmer vôbec však nezarábal. Portréty vymieňal za jedlo a prespával v lacných moteloch, vo vlakových čakárňach aj v opustených budovách.

Aj napriek tomu sa mu podarilo zachovať si elegantný vzhľad, ktorý priťahoval mnoho žien. V tom čase stretol Beatrice Hastings – britskú novinárku a bystrú intelektuálku, ktorá svojimi stĺpčekmi prispievala do viacerých novín. V roku 1916 mu život preťal aj nový predajca umenia – Poliak Leopold Zborowski, ktorý ho presvedčil, aby sa pustil do maľby aktov. Zaplatil Modiglianimu ateliér, modelky a zasponzoroval celú výstavu, ktorá nasledovala. To, čo nasledovalo, však nikto nečakal.

Modiglianiho portréty zľava Beatrice Hastings, Pablo Picasso a Jeanne Hébuterne

Prehľad galérií a múzeí po celom Slovensku: Ktoré z nich by si mal navštíviť?


Škandalózna výstava

Pri maľovaní aktov Modigliani nebol úplne vo svojej koži, napriek tomu zaujal unikátny postoj – telá nahých žien zvláštne „odsekol“, čím vytvoril dojem akéhosi voyeristického okna do obrazu. Jediná jeho sólo výstava, ktorá sa konala v roku 1917, vyvolala škandál – Modigliani totiž dva obrazy vystavil priamo do okna galérie, ktorá stála pri policajnej stanici. Policajný komisár mu pohrozil, že výstavu zakáže, a tak akty z okna odstránil.

Návštevníci však boli pohoršení, z 20 obrazov nepredal ani jediný. Sú to pritom práve tie diela, ktoré v súčasnosti vzbudzujú na aukčnom trhu najväčší rozruch a lámu rekordy. Modiglianiho však nepríjemná skúsenosť poznačila, ponížený a sklamaný opäť zmenil smer a do konca života vytvoril už len pár poloaktov, ktoré sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Viac ho inšpirovalo ranokresťanské a renesančné umenie, ktorému však dodal moderný ráz – tak vznikla jeho séria „modrých malieb“. Jednu si do svojej zbierky zakúpil aj sám Picasso. Z obrazov vyžaroval pokoj, mali dodávať nádej vo vojnových časoch.

Jeho jediná samostatná výstava vyvolala škandál
Jeho jediná samostatná výstava vyvolala škandál

Láska života

V roku 1917 umelcovi do života vstúpila francúzska maliarka Jeanne Hébuterne, ktorá mala v tom čase len 19 rokov. Keď sa jej bohatí rodičia dozvedeli, s kým trávi čas, odmietli ju. Jeanne však zostala po boku Modiglianiho. Po čase sa im narodila dcéra a Jeanne otehotnela aj druhý raz. Pre chýbajúce dokumenty si ju maliar najprv nemohol vziať sa ženu, neskôr však podpísal certifikát, kde potvrdil ich zväzok. V tom čase Amedeo maľoval najmä svoju Jeanne. K najimpozantnejším dielam patrí veľmi jemný akt tehotnej spiacej snúbenice. V roku 1918 pár odišiel do Nice. Paríž bol zbombardovaný a vzrastali tu prípady španielskej chrípky, ktorá by pre chorľavého umelca mohla mať fatálne následky.

Portrét Modiglianiho lásky Jeanne Hébuterne
Portrét Modiglianiho lásky Jeanne Hébuterne

Umelec tu navštívil aj Renoira a do jeho tvorby postupne prenikli pastelové farby a portréty detí a jeho najbližších, pokračoval však aj v maľbe neznámych ľudí, najmä pracujúcej triedy, preto si vyslúžil prezývku maliar chudobných. Na sklonku roka 1919 sa umelcovi začalo dariť a na výstave v Londýne, kde zaradili jeho deväť malieb a vyše 50 kresieb sa začalo jeho meno spomínať hlasnejšie.

Bolo však už prineskoro. V januári 1920 maliar zomrel na tuberkulózu. Hoci svoju smrť očakával celý život, prišla náhle – dosvedčujú to aj plány, ktoré si robil na nasledujúce mesiace. O dva dni neskôr Jeanne, ktorá bola v ôsmom mesiaci tehotenstva, nezniesla stratu svojej lásky a v deň pohrebu vyskočila z okna bytu svojich rodičov. Jej 14-mesačnú dcéru Jeanne si adoptovala a vychovala Modiglianova sestra.

Môj štýl? Modigliani!

Mnohí historici sa domnievajú, že práve tento čin konečne pritiahol pozornosť na talent umelca, ktorý si vždy kráčal svojou cestou. Nikdy sa nestal súčasťou žiadnej skupiny či umeleckého smeru. Hoci patril k parížskej bohéme, bol z nich asi najviac umiernený a hoci bol súčasť avantgardy, nebol nikdy gýčový. Rebel? Určite, ale v trochu inom zmysle. Vždy bol samotárom a outsiderom verným osobitnému štýlu balansujúcemu na pomedzí primitivizmu a talianskej renesancie.

Jeho diela predstavujú dodnes fenomenálny a absolútne ojedinelý príspevok v dejinách umenia. Charles Beadle, anglický novinár, ktorý umelca stretol v Paríži v roku 1913 povedal: „Keď som sa ho raz spýtal, ako sa volá jeho štýl, povedal: Modigliani! Keď sa umelec musí utiekať k nálepke, je stratený!“ Modigliani stratený nebol. Pracoval do posledného dychu. Galérie po jeho smrti okamžite zdesaťnásobili ceny jeho obrazov, kupci ich ešte viac navýšili a falzifikáty zaplavili trh. Akoby všetci zrazu pochopili, že Modigliani je len jeden a jedinečný.

Modiglianiho diela akutálne vystavuje viedenská galéria Albertina
Modiglianiho diela akutálne vystavuje viedenská galéria Albertina
Kto bol maliar Amedeo Modigliani
Kto bol maliar Amedeo Modigliani? (Zdroj: Flickr/ Mauro Cateb)

 

Náš tip: Viedenská galéria Albertina si uctila Amedea Modiglianiho pri príležitosti 100. výročia jeho smrti pozoruhodnou retrospektívou, ktorá zahŕňa jeho hlavné diela z najrenomovanejších múzeí a súkromných zbierok z troch kontinentov. Výstavu, ktorá bola pôvodne plánovaná na jubilejný rok 2020, museli presunúť kvôli pandémii. Diela neobyčajného umelca si na výstave Modigliani – Revolúcia privitimizmu môžeš pozrieť do 9. januára 2022.

Zdroj: Hashtag.sk
Odporúčame