#Bol júlový podvečer, keď sa malebnou obcou Kaplna v Seneckom okrese ozvala ohlušujúca rana. To 28-ročný narkoman Henrich Masár práve v plnej rýchlosti narazil autom do otáčajúceho sa prívesu kamióna. Ako zázrakom sa mu nič nestalo. Vedomý si toho, že mu je polícia v pätách, vybehol z vozidla a namieril si to do najbližšieho rodinného domu. V tom momente sa začala odvíjať rukojemnícka dráma, akú Slovensko nezažilo.
Začalo to drogami
Masárov príbeh sa však začal oveľa skôr. Svoju kapitolu s názvom „ľudská troska“ začal Henrich písať v okamihu, keď po prvý raz okúsil tvrdý drogu. Užívanie pervitínu a heroínu z neho v priebehu desaťročia urobilo monštrum. Ťažko závislý muž bol schopný vykonať čokoľvek, len aby dostal svoju dávku. Abstinenčné príznaky začal pociťovať aj 9. júla 2003. Túlal sa ulicami Trnavy a rozmýšľal, kde by narýchlo zohnal peniaze. Rozhodol sa lúpiť.
Vyhliadol si rodinný dom, preskočil plot a ukryl sa v drevenej kôlni, odkiaľ dobre videl na vchodové dvere. V dome bývala 75-ročná dôchodkyňa Mária. Keď si Masár overil, že je sama, začal konať. V záhrade našiel drevené porisko a vtrhol do domu. Najskôr si chcel od starenky požičať hotovosť, no keď ho vyľakaná žena poslala preč, začal ju udierať, kým sa porisko nezlomilo. Potom v kuchyni schytil nôž a svojej obeti zasadil 28 bodných rán. Brutálne dopichaná žena na mieste skonala. Vrah však v dome žiadne peniaze ani cennosti nenašiel. Zobral teda aspoň televízor, ktorý krátko po čine predal. Za utŕžené peniaze si zaobstaral drogy.
Bez zábran a výčitiek
Prešli len tri dni a scenár ako z filmu sa zopakoval. Masár prišiel do Hlohovca za dílerom a v dome si všimol dôchodkyňu Margitu, ktorá zametala schody. Keďže díler nebol doma, Masár dlho nepremýšľal a zaklopal na dvere bezbrannej vdovy. Len čo mu otvorila, vrútil sa dnu a ženu začal mlátiť železnou tyčou do hlavy, kým naposledy nevydýchla. Ani tentoraz nemal šťastie, hoci prehľadal celý byt, žiadne peniaze nenašiel.
Jedinou trofejou preňho znovu zostal televízor, ktorý zabalil do deky a ešte v ten istý deň predal. Zhodou okolností hneď v susednom byte bývala dcéra starenky so svojou rodinou. Keď vnuk prišiel zavolať babičku na obed, našiel byt otvorený a už z chodby videl rozhádzané veci. Zľakol sa a utekal po otca, ktorý objavil bezvládne Margitino telo. Odcudzený prijímač a deka políciu priviedli na stopu zabijaka, ten však zatiaľ spravodlivosti stále unikal.
Nasledujúce dva dni sa skrýval pri železničnej stanici v Trnave. Za peniaze z predaja televízora si kúpil drogy, no sotva prešlo 48 hodín, už potreboval ďalšiu dávku. 14. júla teda vyrazil do akcie. Z povaly neobývaného domu pozoroval vedľajší rodinný dom a keď si bol istý, že je prázdny, vytlačil vchodové dvere. Tentoraz mal väčšie šťastie. V zásuvke našiel zlaté šperky, a okrem nich aj pištoľ s plným zásobníkom.
Smrť za volantom
Masár už vedel, že ho hľadá polícia, preto sa taxíkom odviezol do hlavného mesta. Nasledujúce hodiny strávil v drogovom opojení. Keď sa 16. júla popoludní ocitol na parkovisku pri bratislavskom nákupnom centre, bol už bez peňazí. Zatúžil ísť do Trnavy, no keďže na taxík nemal, musel situáciu vyriešiť inak. V tej chvíli neďaleko neho zastalo služobné auto, v ktorom sedel 48-ročný inžinier Peter zo Senca.
Masár vo vrecku nahmatal pištoľ a to ho posmelilo. Nasadol do cudzieho auta, na vodiča namieril zbraň a prikázal mu, aby ho odviezol na požadované miesto. Vodičovi prisľúbil, že mu pred Trnavou umožní vystúpiť s tým, že on auto nechá na niektorej čerpacej stanici. Od Petra si vypýtal mobil aj všetky peniaze, ktoré mal u seba. Z neznámych príčin sa však auto ocitlo v obci Váhovce v okrese Galanta. Keď prechádzalo popri hrádzi Váhu, vodič sa mal odrazu nahnúť smerom k Masárovi. Ten podľa vlastnej výpovede spanikáril a strelil ho do hlavy. Otec dvoch dospievajúcich detí bol na mieste mŕtvy.
Päť hodín rukojemníkmi
Čo sa skutočne vo vozidle odohralo, už pravdepodobne nikto nezistí. Výstrel však počul náhodný svedok, ktorý zazrel aj to, ako vrah telo vodiča vyhodil z auta a pokračoval v ceste. Okamžite zavolal políciu. Masár si po príchode do Trnavy za peniaze zavraždeného kúpil a pichol heroín. Potom sa vybral hľadať bývalú družku Andreu. V tej chvíli ho zbadala policajná hliadka a začala sa naháňačka.
Hoci bol Masár pod vplyvom drog, podarilo sa mu ujsť až do obce Kaplna v okrese Senec. Tam okolo sedemnástej hodiny narazil do otáčajúceho sa kamióna. Rýchlo sa pozviechal a vbehol do najbližšieho domu. Jeho majiteľ Štefan v tej chvíli vyprevádzal z návštevy susedu. Keď videl, že mu do domu vošiel cudzí muž, ponáhľal sa za ním. Na to, čo uvidel v kuchyni, nikdy nezabudne.
Neznámy držal v ruke pištoľ a mieril na jeho 17-ročného syna Marcela, synovu priateľku Alenu a jej sestru. Štefan sa ho snažil upokojiť a presvedčiť, aby deti pustil a nechal si len jeho. Nevítaný návštevník však nesúhlasil. Vypýtal si pivo, cigarety a niečo na jedenie. Rukojemníkom sľuboval, že sa nemajú čoho báť, nijako im neublíži. Začalo sa aj vyjednávanie s políciou. Masár žiadal, aby mu muži zákona zaobstarali drogy a priviedli priateľku Andreu. V tej chvíli rukojemníci ani len netušili, že chlap s pištoľou v ruke, ktorý sa z ničoho nič objavil pod ich strechou, je v skutočnosti nielen narkoman, ale aj trojnásobný vrah.
Profesionálny zásah kukláčov
Okolo ôsmej večer sa Masár konečne dočkal. Policajti mu priniesli striekačku. Namiešali však do nej rohypnol a Masárovi dávka akosi nevoňala. Znervóznel a začal sa vyhrážať, že rukojemníkov zabije. Upokojil sa až vtedy, keď mu polícia priviedla Andreu a tá mu pripravila pervitín. Masár postupne prepustil troch rukojemníkov, v dome si nechal len 17-ročného Marcela.
Keď mu spoločnosť prišla robiť bývalá družka, prepustil aj toho. Hneď si pichol dávku, ktorú mu Andrea priniesla, no ani tentoraz sa mu droga nepozdávala. Mal pocit, že vôbec neúčinkuje, začal preto hroziť, že priateľke ublíži. Polícia už nemala na čo čakať. Krátko po desiatej večer sa ozval ohlušujúci výbuch granátu, a pri bleskurýchlom zásahu kukláčov jeden z členov komanda presným výstrelom vraha spacifikoval.
Rukojemnícka dráma v Kaplnej sa tak skončila bez ďalších nevinných obetí. Hlavný aktér Henrich Masár sa zo zranenia zotavil a v roku 2006 si vypočul verdikt súdu. Ten trojnásobného vraha poslal do väzenia na doživotie. Obhajoba obžalovaného sa to síce snažila uhrať na nepríčetnosť, psychologické posudky však zneli jednoznačne. Masár je chladnokrvný, nemá cit a empatiu, nezáleží mu na životoch ostatných, a pre spoločnosť je nebezpečný. Henrich sa vo vyšetrovacej väzbe pokúsil obesiť, zabránili mu v tom väzenskí dozorcovia.
Zdieľať na