#Autobiografické príbehy majú čosi do seba. Nielenže nesú v sebe kus osobnej výpovede autora, ale v mnohých prípadoch ponúknu čitateľovi aj akési zosobnenie sa s hlavnou postavou. To je prípad aj tejto knihy, od ktorej sa nebudeš vedieť odtrhnúť.
Autorov život
Príbeh, ktorý doslova napísal sám život. Kniha Všetko smutné je nepravdivé, s podtitulom „pravdivý príbeh“, ktorú napísal Daniel Nayeri, ukrýva veľkú časť jeho života. Ten nebol príliš lákavý, no Daniel, teda, vlastne Chusrau, sa s ním statočne popasoval.
Autor v diele opisuje svoje príbehy z blízkej a vzdialenej minulosti, ktoré sú krásne a desivé zároveň. Historky prinášajú pohľad na jeho detstvo a inakosť, s ktorou sa musel stretať už ako malý chlapec. Dejová línia je doslova nabitá zážitkami, ktoré nie sú vždy až tak šťastné.
Inakosť (nie) je in
Daniel vo svojej knihe opisuje chvíle, kedy so svojou matkou a sestrou utekal z Iránu uprostred noci a chvíle, ktoré na úteku prežili. Rozprávanie prepletá o pozitívne zážitky zo školy, jázd školským autobusom či sladké spomienky na cukrovinky, ktoré so sestrou jedli.
Zároveň však odkrýva aj odvrátenú stránku svojho detstva. Okrem úteku z rodnej zemi museli čeliť aj šikane od spolužiakov, ktorí nedokázali prehrýzť jeho inakosť. Smiali sa mu za vzhľad a tmavšiu pleť, za jeho meno Chusrau, ktoré si napokon zmenil na obyčajnejšie. Ako dopadne príbeh malého krehkého chlapca, ktorý chce dosiahnuť právo na pravdu?
Ak ťa kniha zaujala, zakúpiť si ju môžeš TU!
Z recenzií čitateľov vyberáme
„Veľmi zaujímavo spracovaná autobiografia iránskeho utečenca, podaná z pohľadu kedy mal 12 rokov. Opisuje svoj domov, Ishafán, mesto, v ktorom vyrastal, svoju rodinu, iránsku mentalitu, prerozpráva niektoré ich mýty a legendy. Útek z Iránu, obdobie kedy čakali na možnosť imigrácie do Ameriky a pokusy o začlenenie sa do kolektívu, života. Vďaka vtipnej miernej infantilnosti sa príbeh čítal ľahko, netlačilo sa umelo na city čitateľa. Pochopíte medzi riadkami. Ak nie ste bezcitný, pocit vďaky a pokory za to kde žijete, príde aj sám od seba. Aj pocit hanby, za to ako často súdime…“ (Dominika Körmendi, zákazníčka Martinus.sk)
Zdieľať na