#Dlho sa do programu slovenských kín nedostal fínsky vojnový počin plný krvi, odhodlania a denacifikácie. Hlavného hrdinu príbehu od Jalmariho Helandera sa stal muž s prezývkou Sisu. Ide o fínsky pojem pre „armádu jedného muža“. Dožije sa konca svojej cesty?
Nebojácny a nesmrteľný
Na sklonku druhej svetovej vojny nájde osamelý zlatokop v divočine Laponska na severe Fínska bohatú zlatú žilu. Keď sa s nájdenou korisťou vydá na cestu do najbližšieho mesta, narazí na oddiel nacistických vojakov pod vedením brutálneho dôstojníka SS, ktorý chce zlato zhabať pre svoj oddiel.
Veľmi rýchlo však zistia, že sa nestretli len s obyčajným zlatokopom, ale s bývalým elitným zabijakom, ktorý stelesňuje všetko, čo Sisu predstavuje. Dostávame sa teda do roku 1944, keď armády nacistov odchádzajú z Fínska, aby išli brániť Nemeckú ríšu v strede Európy.
Príbeh je rozdelený na viaceré kapitoly, pričom čím ďalej sa dej posúva, tým sú kapitoly dlhšie. Predstavujú akoby prerod nášho hlavného hrdinu Aatamiho. Oponentom v tomto boji je mu Bruno, ktorého hrá výborný Aksel Hennie.
Hra je vyrovnaná herecky aj scenáristicky. Raz má navrch jeden, raz druhý. Ide akoby o lov mačky na myš. Aatami však pozná prostredie, vie sa lepšie orientovať a využívať ho na vlastné účely. Aj to z neho robí sebaistého pri vlastných rozhodovaniach.
Jeden z kola von…
Sisu má len slabšiu hodinu a pol a príbeh odsýpa pomerne rýchlo. Zo začiatku sa kamera sústredí najmä na prostredie, západy slnka, prázdne pastviny a putovanie. Neskôr prechádza k detailom špinavých a krvavých tvárí.
Je nutné priznať, že trailer neodhalil viac, ako bolo nutné. V podstate je zväčša len mapovaním prvej tretiny filmu. Ak sa ti teda zdalo, že si kvôli ukážke videl celý film, tak ti garantujem, že nevidel.
Najviac nás zrejme bavila kapitola o mínovom poli, no práve počas nej sa akoby začínala dramatická stránka vytrácať. Snímka sa sprvu hrá na pesničku o desiatich vojačikoch, ktorý jeden po druhom zomierajú. V polovici ale zabíjanie dopĺňajú aj vtipy na adresu esesákov. Vo väčšine prípadov našťastie nie sú podané ústne, ale vizuálne.
Esesáci sú vykreslení ako blbci, ktorí by si nevedeli uviazať ani šnúrky na topánkach. Napriek tomu sú v značnej presile. Aatami má len koňa, psa a svoj um. Proti nemu stojí čata približne desiatich vojakov s tankom a automobilmi. Šťastena na počas vypätých scén aj tak prikláňa osamotenému Fínovi.
Brutalita v podaní severských filmárov
Aby sme jeho cestu nezjednodušovali, nebude to mať jednoduché. Film je plný krvavých scény, kde sa prebodávajú hlavy, lietajú končatiny a vybuchujú telá. Tieto scény vyzerajú vo filme veľmi dobre a autenticky.
Zvuková stránka ale mierne zaostáva. Mix zvuku, teda prekladanie zvukových vrstiev v produkcii, nie je dobre vyvážené a často sa do popredia dostanú ruchy, ktoré by si v daných situáciách nemal šancu začuť. Nekazí to celkový dojem z filmu, no občas nás to vytrhlo z diania.
Záverečný akt je už kompletná fantazmagória. Ženské hrdinky sú úplne v poriadku a sme radi, že Fíni sú hrdí na svoje ženy, ktoré museli (nielen) vo Fínsku zaujať miesto domobrany. No záverečná scéna s lietadlom je totálne pritiahnutá za hlavu.
Filmári sa počas 70 minút snažili využívať praktické efekty a v posledných 10 minútach vytasia do oči bijúce CGI, ktoré celkový dojem zráža. Snímka končí na jednej strane dobre a štýlovo, no nikdy by takto v realite neskončila. Ak máš rád vo vojnových snímkach zraniteľnosť hlavnej postavy, budeš tu jasať a škrípať zubami zároveň.
Pokus o „umelečno“
Sisu sa snaží a vo väčšine prípadov v dobrom. Režisér aj kameraman mali jasnú víziu v tom, čo chcú príbehom povedať a ako chcú príbeh vyrozprávať. To sa im podarilo, no ich vízia má nielen ďaleko od reality, ale aj pojmu umelecký film.
Ide o veľmi špecifický projekt, ktorý sa ti bude páčiť, len ak si chceš užiť zabíjanie odtrhnuté od reality. Tank aj desať vojakov bude strieľať na hlavného hrdinu a ako obranu použije rozpadajúce sa telo mŕtvoly, z ktorej postupne odlietajú kúsky mäsa. To je Sisu. A buď sa ti to bude páčiť, alebo budeš sklamaný.
Od nás si tento fínsky zárez odnáša tri body z piatich a aj keď by sme pokojne mohli dať aj plný počet, nezdá sa nám to férové. Zážitok z neho budeš mať, ale dobrý pocit asi nie. Sisu je film na jedno pozretie, ktorý je priamočiary, predvídateľný a má superhrdinský záver. Na 90 minút ale kvalitne zabaví.
Hodnotenie: #####
Zdieľať na