#Bola to krásna žena s nevädzovomodrými očami. Tak na Irenu Čubírkovú spomínali jej príbuzní a známi. História si ju však pamätá inak. Ako chladnokrvnú vrahyňu, ktorá brutálnym spôsobom zniesla zo sveta hneď dvoch svojich partnerov.
Hrôzostrašný nález vo vlaku
Príbeh ako vystrihnutý z hororov od Alfreda Hitchcocka sa začal odohrávať 9. decembra 1964. V osobnom vlaku z Trnavy do Bratislavy išiel sprievodca počas zastávky v Pezinku na toaletu. Tu uvidel otrasný výjav. Pod umývadlom bola pohodená odseknutá hlava neznámeho muža. Šokujúci objav okamžite nahlásili Verejnej bezpečnosti, ktorá vlak aj s 287 cestujúcimi odstavila na hlavnej stanici v Bratislave.
Žiaden z cestujúcich si však nevšimol nijaké podozrivé osoby alebo okolnosti, ktoré by mohli súvisieť s odrezanou hlavou. Polícia rozbehla veľké vyšetrovanie. V ten istý deň boli objavené aj zakrvavené montérky v nákladnom vlaku z Bratislavy do Budapešti. Chýr o ohavnom náleze sa rýchlo rozšíril po celom Československu a prípad sa stal aj napriek vtedajšej dobe ostro sledovaným.
Jeden z policajtov počas vyhotovovania fotografie odrezanej hlavy na súdnom lekárstve spoznal svojho známeho, istého Ambróza Ščepku z Bolerázu. To, že je nezvestný nahlásila ešte v deň nálezu hlavy na oddelení vtedajšieho MNV v Trnave jeho družka Irena Čubírková. Mali spolu 3 deti a vychovávali ďalšie 4 z Ireninho prvého manželstva. Spolu žili na majeri zvanom Políčko.
Neistá družka
Počas výsluchu a následnej prehliadky domu bola ružolíca Čubírková značne nervózna, akoby niečo tajila. V kuchyni policajti nenašli nič podozrivé, ale na váľande v spálni objavili kostičku, ktorá nebola zvieracieho pôvodu. V ďalšej miestnosti sa vyšetrovateľ dotkol pece na pečenie chleba. Tá bola teplá, ale syn pani domácej kriminalistom povedal, že v peci dávno chlieb nepiekli. Vzniklo podozrenie, že v peci bolo spálené telo úbohého Ambróza.
Vyšetrovatelia podrobili Čubírkovú krížovému výsluchu. Irena sa zamotala vo svojich tvrdeniach. Následne si vypýtala pohár vody a spontánne sa priznala k vražde svojho druha. Priebeh skutku podrobne opísala.
Krvavé meniny
Vraždu Irena Čubírková spáchala dva dni pred nálezom hlavy vo vlaku. 7. decembra 1964, teda na sviatok Ambróza, popíjal Irenin druh od skorého rána. Večer sa aj s Irenou zastavili u susedov, kde ďalej pil. Keď sa okolo pol desiatej vrátili domov, sľuboval podnapitý Ambróz svojej družke lepší život. V kuchyni spadol zo stoličky a zostal nehybne ležať.
Irena sa rozhodla konať a skoncovať so svojím druhom – alkoholikom a neustálymi hádkami. Najskôr Ambróza dvakrát udrela poriskom sekery do hlavy. Potom vzala sekáčik na mäso a zaťala Ambrózovi do krku. Keďže sa jej hlavu týmto spôsobom nepodarilo oddeliť od tela, pokračovala v hroznom skutku sekerou a nožom.
Chladnokrvne
Po oddelení hlavy od tela natlačila trup do pece a založila oheň, pričom telo spaľovala dubovými polenami 35 hodín. Počas toho dôkladne umývala všetky krvavé stopy po vražde. Po spálení trupu popol z pece preosiala cez sito. Väčšie kusy kostí zahrabala v chlieve a zvyšok vysypala okolo domu a na záhradu.
Odrezanú hlavu Ambróza Ščepku 9. decembra zabalila do jeho zakrvavených montérok, vložila do nákupnej tašky, ktorú si požičala od susedov a ešte ju prikryla špinavou bielizňou.
Následne sa vybrala do Smoleníc, kde si zakúpila lístok na vlak do Trnavy. Keďže cestovala s viacerými známymi, nenaskytla sa jej vhodná príležitosť na odloženie hlavy. Chladnokrvne tak urobila až v Trnave, kde aj ohlásila nezvestnosť svojho druha, ktorý vraj pred dvoma dňami odišiel opitý z domu. V Trnave ešte deťom kúpila cukríky a vrátila sa akoby nič domov.
Na otázku vyšetrovateľov prečo nespálili aj hlavu svojho druha Čubírková hrdo hovorila, ako sa jej manžel často vyhrážal, že jej odreže hlavu a hodí ju do záchoda.
Čierna vdova
Pri skúmaní predošlého života Ireny Čubírkovej sa vyšetrovateľovi Žáčikovi nepozdávali okolnosti smrti jej manžela z roku 1951, teda 14 rokov pred vraždou Ambróza Ščepku. Bola nariadená exhumácia telesných pozostatkov. Následná opätovná pitva potvrdila, že smrteľné zranenia a zlomeniny na lebke boli Jánovi Čubírkovi spôsobené druhou osobou.
Irena s Jánom Čubírkom žila od roku 1945 v českom meste Trutnov v peknom rodinnom dome, kde mu porodila štyri deti. S manželom sa zoznámila vo fabrike na výrobu konzerv, kde obaja pracovali. Žili si dobre, Irena chodila cvičiť do Sokola a k deťom si najímali opatrovateľku. Bola pôvabná žena a ľahko sa stalo, že si našla milenca. Tým bol sused Čubírkovcov, Václav Bernart, ktorý bol tiež ženatý.
Motív pre vraždu
Ján však tušil, že ho Irena podvádza a čoskoro získal aj dôkaz. Keď sa jedného dňa vrátil skôr z práce vzal Irenine nohavičky k miestnemu lekárovi, ktorý mu potvrdil, že sa na nich nachádza mužské semeno. Irena sa Václavovi sťažovala, že je muž na ňu hrubý. Ján dokonca zariadil, aby Václava preradili na nižšiu pozíciu na železnici, kde pracoval. Spoločne sa rozhodli, že ho znesú zo sveta.
Vražedné plány
S Jánom to však rozhodne nemali jednoduché. Najskôr sa ho Irena pokúsila otráviť liekom na ženské problémy, ktorý mu vo veľkom množstve rozpustila do nápoja. Liek zohnal Bernart. Jánovi bolo poriadne zle, ale otravu prežil.
Druhý pokus bol tiež poriadne diabolský. Tu už milenci zmanipulovali dokonca aj Václavovu manželku Leopoldu s tým, že Čubírka je grobian a celú neveru si na ňu vymyslel. Všetci traja sa dohodli na tom, že Irena vyláka svojho muža na prechádzku do lesa, kde by ho na určenom mieste zozadu ovalil palicou Bernart a spoločne by zinscenovali jeho samovraždu obesením. Lano na obesenie zabezpečila Bernartová. Aj tento plán však stroskotal, pretože Čubírka prechádzku do lesa odmietol.
Osudné výročie
Vražda Jána Čubírku tak vyšla až na tretí pokus. 10. októbra 1951 bol Ján doma a chcel natierať nábytok. Aby farba rýchlejšie schla, plánoval zniesť z povaly kachle, čo neskôr Čubírkovej pomohlo pri alibi. V ten deň bolo tiež 6. výročie ich svadby a tak sa to chystali osláviť. Bernart zabezpečil silné lieky na spanie a Čubírková alkohol. Lieky nasypali do fľaše becherovky.
Čubírková naliala v kuchyni štamperlík s otráveným alkoholom a Ján sa Ireny spýtal, čo dostane, ak vypije celú fľašku. Irena chladnokrvne odpovedala, že ho vybozkáva. Keď na manžela prišli mdloby, uložila ho Čubírková do postele v detskej izbe. Z kôlne priniesla palicu, prikryla Jánovi tvár obliečkou a niekoľkokrát ho silno uderila do tváre.
Teaser filmu Čubírková, ktorý sa nakoniec nikdy nenatočil:
Hrôzostrašné divadlo
Následne prišla k Bernartovcom povedať, že Čubírka je mŕtvy. Spolu s vystrašenou Leopoldou sa vrátili na miesto činu a nebohého Jána spoločne preniesli pod schody na povalu. Irena následne zbalila kachle zo strmých schodov. Po nejakom čase poprosila Irena svoju 9-ročnú dcéru, aby išla zavolať otca. Chuderka objavila Jána Čubírku zavaleného kachľami. Cynická Čubírková zahrala pred policajtmi srdcervúcu scénu. Hoci už vtedy existovalo podozrenie, že nešlo o nešťastnú náhodu, vďaka lenivosti miestnych vyšetrovateľov mohla vrahyňa svoj diabolský plán zopakovať aj po 14 rokoch v Bolerázi.
Ostro sledovaný proces
Proces s čiernou vdovou trval na Krajskom súde v Bratislave tri dni. Na konci mája ho sledovala celá československá verejnosť. Irenu Čubírkovú odsúdili na trest smrti obesením. Václav Bernart dostal 15-ročný trest odňatia slobody. Leopolda Bernartová bola zbavená obžaloby.
Po vyhlásení rozsudku sa so svojou mamou rozlúčilo všetkých sedem Čubírkovej detí. Do pojednávacej miestnosti vošli v čiernom oblečení a s červenými ružami v rukách. Ako na pohreb. Irena sa rozplakala, ale jej osud bol spečatený.
Nepomohla jej ani žiadosť o milosť prezidentovi. Rozsudok nad bezcitnou vrahyňou bol vykonaný 28. septembra 1966 v Prahe na Pankráci.
Zdieľať na