#Je to zvláštny pocit, že veľkí králi Richard Levie srdce a Jayavarman VII panovali v tom istom čase a navzájom ani len netušili o existencii toho druhého. V čase, keď prvý menovaný viedol krížovú výpravu, ten druhý už stihol odraziť inváziu Chamov z územia súčasného Vietnamu a potlačiť rebéliu vazalského kráľovstva Malyang.
S Irinou sme sedeli oproti bráne mesta Angkor Thom a snívali, ako to tu mohlo vyzerať pred 800 rokmi. Už v tej dobe tu boli cestovatelia vítaní. Jayavarman VII postavil nielen chrámy a hradby, ale aj 121 hostincov popri ceste k svojmu majestátnemu mestu Angkor Thom.
Záhada s nevysloviteľným menom
Krkolomné meno Jayavarman VII som sa naučil veľmi rýchlo ešte pri prvej návšteve Angkoru, náš sprievodca Heng ho totiž spomínal v každej druhej vete. Zároveň relatívne často používal pre mňa neznámy pojem „Ringa ding“. Najprv som sa snažil pochopiť, či ide o nejaký špeciálny druh kruhovej stavby typický pre obdobie kmérskej ríše. Avšak všetko, čo sme videli, boli zrezané pyramídy a špicaté kupoly.
Potom mi napadlo, že možno ide o kanály. Predsa, Angkor je známy vďaka sofistikovanému irigačnému systému. Vďaka tomu sa Kméri dokázali adaptovať na komplikované podnebie, v ktorom existujú len dve ročné obdobia – obdobie dažďov spojené s častými záplavami a obdobie úplného sucha. Ale znovu som bol mimo, Heng spomenul záhadný Ringa ding v úplne inom kontexte.
Meno panovníka to tiež nemohlo byť, tam panovalo veľa Jayavarmanov, od druhého, ktorý údajne založil Angkor v roku 802. A keď Heng začal rozprávať o ďalšom panovníkovi, ktorý sa volal Suryavarman II, vydedukoval som, že dôležitou súčasťou mena je to „man“ na konci.
Ako strasiete opicu z chrbta?
Záhadné Ringa ding sa objavilo aj v Hengovom rozprávaní o objavení Angkoru. Predstava portugalských misionárov a kupcov v 16.storočí, ktorí navštevujú tajomné „mŕtve mesto“ uprostred džungle, mi vyrazila dych. A potom francúzski kolonizátori a vedci 19. storočia, ktorí začali s dokumentovaním Angkoru. Na jednej strane som im strašne závidel, na druhej som bol rád, že vidím toto čarovné miesto a nehrozí mi smrť na exotickú chorobu.
Ringa ding zaznelo znovu, keď nás Heng varoval pred bandou opíc. Jedna skočila na hlavu nemeckej študentky, schmatla jej slnečné okuliare a utekala na vedľajší strom, hlasno oznamujúc svoje víťazstvo. Opice sa združovali hlavne na parkovisku pred chrámom Bayon a značne znepríjemňovali život turistom.
Heng prezradil, že pokiaľ na vás skočí opica, najlepšie sa jej zbavíte tak, že sa začnete rýchlo točiť na mieste a potom prudko zastavíte. Tak máte šancu, že chlpatý votrelec sa neudrží a odletí. Samozrejme, v žiadnom prípade sa nesnažíme opicu chytiť rukou alebo ju mávaním odohnať od seba. Tak si človek iba koleduje o uhryznutie a očkovanie proti besnote.
Chrám pre budhistov aj hinduistov
Keď sme sa presunuli k ruinám chrámového komplexu a nechali opičiakov za sebou, Heng nám porozprával, že práve ruiny Angkoru inšpirovali Rudyarda Kiplinga napísať román o Mauglim. Bol som prekvapený, vždy som si myslel, že vymyslené kráľovstvo banderlogov a opustené mesto je skôr narážkou na Indiu.
Na druhej strane som si predtým neuvedomoval, nakoľko rozšírený bol hinduizmus, ako v podstate zaplavil celú juhovýchodnú Áziu a bol jej hlavným náboženstvom až do príchodu budhizmu. Chrám Bayon bol nádhernou ilustráciou obdobia, keď sa už spomínaný Jayavarman VII snažil zmierniť náboženské rozpory medzi budhistami a hinduistami a postavil chrám zasvätený obidvom náboženstvám.
Záhada vyriešená
Okrem notoricky známych tvárí pozerajúcich na štyri strany sveta Bayon zdobil aj nezvyčajný basreliéf. Zobrazoval dennodenný život Kmérov – ako lovia ryby, obchodujú, varia, bijú sa a oddychujú. Toto som mal vždy najradšej, mať možnosť študovať život tých, o ktorých sa neskladali oslavné básne.
Heng ma zavolal a začal rozprávať o časti basreliéfu, kde bola zobrazená scéna obchodovania na trhu. „Ringa ding the…,“ začal vysvetľovanie a už som nevydržal. „Prepáč, Heng, ale musím sa spýtať. Stále neviem prísť na to, čo alebo kto je to Ringa Ding, ktoré tak často spomínaš.“
Heng ostal prekvapene stáť a potom vybuchol smiechom. „My friend, žiadna záhada v tom nie je. Asi to len zle vyslovujem, ale celý čas som hovoril re-gar-ding (čo sa týka)…”
Zdieľať na
Zdieľaní