#Siem Reap v Kambodži. 9. februára 2020. Nebol som si istý, či to bude fungovať. Ale po niekoľkých minútach bola všetka naša batožina uložená na prednom sedadle remorqueu. Toto zvláštne vozidlo predstavovalo starú motorku s prívesom, v ktorom boli dve kožené sedadlá a zdobený prístrešok.
Usmievavý kmérsky vodič naštartoval motor a pomaly sme sa začali kotúľať po zaprášených uliciach mesta Siem Reap. Zapadajúce slnko sfarbilo budovy do oranžova. Táto farba sa prelínala s červeným pieskom.
Na recepcii nás privítali majitelia – asi 40-ročný Sýrčan a jeho tehotná kmérska manželka. Prvá vec, ktorú mi ukázal, bola vytlačená tabuľka na papieri: Zákaz vstupu čínskych turistov. „Vidíte, sme tu v bezpečí!“ povedal zároveň vzrušene aj nervózne. Stlačil som Irininu dlaň, aby som zabránil jej vášnivému monológu o rasizme. Našťastie, nedávala pozor a tabuľku si nevšimla.
Netušil som, že o mesiac nám podobné tabuľky zabránia nájsť si ubytovanie, zobrať si tuk-tuk alebo dokonca dobiť kredit na telefóne. V ten večer moje myšlienky boli ďaleko v minulosti. Nemohol som sa dočkať, keď uvidím skutočný zázrak – Angkor.
O blondínke, ktorá predpovedala dážď v období sucha
Siem Riep. 10. Február 2020. Ak chcete navštíviť Kambodžu, február patrí k tým lepším mesiacom pre návštevu Kambodže. Sezóna dažďov je ešte ďaleko a v noci sa vzduch dokáže schladiť na príjemných 28 stupňov. Cez deň však teploty stúpnu nad 40 °C. Preto sme si privstali, aby sme si užili výlet do starobylého mesta skôr, než slnko začne zúriť.
Do svitania ostávala ešte hodina, ale v malej hotelovej jedálni už sedeli ľudia. Rodinka Nemcov s troma dcérami si pochutnávala na tradičnej vyprážanej ryži. Vedľa nich si krásna staršia žena popíjala kmérsku kávu, ktorá chutí, akoby bola zmiešaná s kakaom.
Elegantná blondínka s krátkymi vlasmi, zvlnenými od tropického vzduchu, oblečená v dlhých vzorovaných šatách, sa otočila k susednému stolu. „Dnes bude pršať, cítim to v kĺboch!” presviedčala starší pár Francúzov v slamených klobúkoch a tí súhlasne prikyvovali. V duchu som sa usmial – pršať v období sucha?
Moje skúsenosti života v Ázii hovorili, že to nie je možné. Jej kĺby boli zmätené tropickým podnebím. Mal som pravdu a najbližší dážď prišiel tak o tri mesiace.
Celodenná debata pod mangovníkom
Posadili sme sa za stôl na dvore pod veľkým mangovníkom a usmievavý čašník nám priniesol vyprážanú ryžu. Zarozprávali sme sa a keď začal gestikulovať, mal som pocit, že predo mnou stojí Han Lee zo seriálu 2 Socky. Došiel ďalší pár – mladí Nemci v širokých gatiach so slonmi – a náš Han sa ponáhľal do kuchyne pre raňajkovú ryžu.
Pár minút nato začal po záhrade pobehovať majiteľ hotela a nariekať. Stretli sme sa pohľadmi, čo si Sýrčan vysvetlil ako ponuku a bez opýtania si prisadol za náš stôl. „Len sa pozrite! Prečo by to niekto robil?” zahlásil rozrušene a strčil medzi mňa a tanier špinavý uterák. Niekto z hostí ho hodil v kúpeľni na zem, čo absolútne nešlo do hlavy nášmu neskúsenému hotelierovi.
Prikývol som a Irina pomaly vytiahla svoju kávu spod špinavého uteráka. Naša reakcia asi nebola dostatočne súcitná, a tak sa Sýrčan poobzeral a presadol si k stolu k elegantnej blondínke. Začala sa vášnivá debata, ktorá musela pokračovať celý deň. Keď sme sa večer vrátili do hotela, tí dvaja sa stále zhovárali, len sa presunuli na hojdačku pod mangovníkom. Žena rozprávala o pyramídach a mimozemských civilizáciách a Sýrčan sa na ňu pozeral so široko otvorenými očami, v ktorých sa javil hlboký obdiv.
Rozsvietil sa mi displej na mobile. V tom oranžovom šere pred východom slnka nepôsobilo umelé svetlo ako príliš silné. Až som musel prižmúriť, aby som skontroloval správu. Bola od nášho sprievodcu Henga. Odporučila nám ho Irinina instagramová kamoška, travel blogerka, a tak som sa naňho veľmi tešil. Irina do seba kopla posledný dúšok kávy a tvár sa jej skrivila – zabudla totiž na piesok. Na nariekanie už nebol čas, ponáhľali sme sa na stretnutie s Hengom a návštevu najkrajšieho 12. storočia na svete – mesta Angkor Thom.
Zdieľať na
Zdieľaní