#Už si sa niekedy pohoršoval, aké senzačné a zavádzajúce titulky píšu v novinách? Kto normálny im na to ešte môže naletieť a kliknúť?
Dnes sa konečne dozvieš pravdu o tom, prečo to tak je, a prečo sa tak skoro nič nezmení. Len upozorňujem, že sa ti to poznanie možno nebude páčiť. Ďalej preto čítaj len na vlastné nebezpečie.
V prvom rade si povedzme, kto vlastne vymyslel tieto tzv. clickbait titulky?
Nebudeš tomu veriť, ale Joseph Pulitzer, autor tej slávnej Pulitzerovej ceny, ktorá sa každý rok udeľuje za tú najkvalitnejšiu žurnalistiku! Pulitzer ešte na konci 19. storočia, pred 130+ rokmi súperil o čitateľov svojich novín s konkurenčným titulom od Hearsta, zakladateľom dnes tiež obrovského a prestížneho mediálneho domu.
Obaja zistili, že čím jednoduchšie, senzačnejšie titulky, tým sa noviny lepšie predávali. Najlepšie boli také, ktoré vzbudili pozornosť, zvedavosť čitateľa, ale už nedali odpoveď. Keďže naše mozgy aj dnes aj vtedy neznášali nedokončené veci, potrebovali sme ten príbeh dokončiť. A tak sme si tie noviny kúpili.
(Mimochodom, v kurze Neuromarketing v praxi tomu venujeme dokonca hneď prvú kapitolu, taká veľká vec to je).
To pasovalo do konceptu aj preto, že noviny predávali kameloti = malí chlapci na ulici. Tí nerozumeli zložitým témam a logicky by teda serióznej žurnalistike zhoršovali konverzný pomer rovnako, ako keby v obchode pre kulturistov predávala proteíny 70-ročná babka.
Tie deti potrebovali vykrikovať po ulici bombastické správy, ktoré ľuďom robili chúťky ako pomyslenie na dobrý steak pred obedom. Moderní pokrokoví obchodníci z nich boli.
Druhá dôležitá vec sú témy, ktoré leteli. Už vtedy to boli pikošky, nevery, kauzy, smrť a nešťastia… Tie opäť vyplývajú z ľudskej nátury. Aj keď sa svet zlepšuje, životná úroveň a komfort rastú, dožívame sa dlhšieho veku, máme viac možností ako kedykoľvek predtým, necítime to tak. A to len preto, lebo to rastie všetkým naokolo.
Preto, keď prídeme domov zmordovaní po celom dni, šéf v práci na nás kričal, nejaký blb za volantom vytrúbil, deti vytočili do nepríčetna… Skôr nás poteší, že niekto iný to má ešte horšie.
A to ma privádza k tretiemu, poslednému bodu. Pracoval som dlhé roky v Zozname, top slovenskom médiu, ktoré má pod sebou aj Topky. Bolo mojou úlohou, aby mali Topky čo najviac videní, lebo čím viac impresií, tým viac reklamy, tým viac peňazí, tým lepšie podnikanie.
Dostal som raz nepríjemnú otázku, kto vymýšľa tie hlúpe titulky. Nuž vedzte, že keď sme napísali článok o chudých černoškoch s veľkými bruškami v africkej dedine, ktorým postavili školu a mali nádej na lepšiu budúcnosť – mal 150 klikov.
A keď sme napísali článok o Angeline Jolie, že jej vykukla bradavka, mal 150 000 klikov.
Holt, dopyt vždy vygeneruje ponuku. Sladené vody, fastfoody, stávkovanie, tabak, alkohol… Nič z toho neprispieva k zdravej spoločnosti. Ale kde je dopyt, čo nezakazuje zákon, tam bude vždy ponuka.
Aj v médiách robia vydavatelia to, čo ich návštevníci chcú, klikajú, čítajú. Ak budú chcieť viac serióznejších správ a článkov o lepšom svete, médiá sa budú predbiehať, kto ich doručí prvé.
Ale to by sme my, ľudia, museli zmeniť naše správanie. A to je minimálne tých posledných 130+ rokov rovnaké.
Zdieľať na