#Fyzika asi odjakživa naháňa väčšine študentov husiu kožu a takmer všetci sa nakoniec tešíme, keď sa jej nakoniec nadobro zbavíme. Je proste príliš zložitá, komplikovaná a na papieri vyzerá všetko úplne abstraktne. Keď sa na ňu však začneme pozerať očami odborníkov, prídeme na to, že sa nachádza úplne vo všade, a práve v nej tkvie krása celého života.
Ak ťa niekedy trápilo, ako niektorí ľudia dokážu nemožné, priam by sa dalo povedať, že ukazujú svetu zázraky, môžeš sa upokojiť. Veľa z nich, využívalo práve zákonitosti fyziky. Možno, keby sme všetci v škole dávali o niečo väčší pozor a pozreli sa do kníh aj doma, ohurovali by sme svojich známych denne. Nič však nie je stratené a aj s touto kvapkou nových vedomostí rozhodne urobíš dojem.
Lietať môže aj človek
Ak si myslíš, že ti ideme predstavovať prvé náčrty Leonarda Da Vinciho, mýliš sa. Ide to totiž aj bez strojov. Práve vďaka fyzike je to skutočne možné. Stačí si nafúkať héliom 5 tisíc klasických balónov, poprípade 145 balónov, ktoré by ale museli mať priemer približne jeden meter. Na uskutočnenie takéhoto letu by bolo potrebných 58 000 litrov hélia.
Aby si si ale nemyslel, že sme si tieto čísla vymysleli, dovoľ aby sme ti predstavili famózny experiment Toma Morgana, ktorý sa udial v roku 2011. Tomovi sa v Johannesburgu podarilo preletieť neuveriteľných 24 kilometrov, a to vo výške dva a pol metra. Celý let trval dve hodiny. Keď však vystúpil do skutočne vysokej výšky, kde začala stúpať teplota, Tom musel postupne odrezávať balóny, aby bezpečne pristál, bez ujmy na zdraví.
Dá sa uvariť jedlo s použitím fénu? Čekuj zaujímavý experiment slovenskej youtuberky
Rovnako sa však nenechal zahanbiť ani tím National Geographic, ktorý sa inšpiroval rozprávkou Hore (Up). Skonštruovali totiž odľahčený dom, ku ktorému bolo pripevnených vyše 300 balónov s veľkosťou dva metre. Dom aj s posádkou vystúpil do výšky troch kilometrov a letel približne hodinu.
Lyžica oleja upokojí rozvírenú hladinu
Akokoľvek neuveriteľne to môže znieť, toto tvrdenie je skutočne pravdivé. Stačí len polievková lyžica a vodná plocha ostane bez pohybu. Dôvodom je rozmiestnenie molekúl oleja. Tie sa nezoskupujú na jednom mieste, ale roztiahnu sa na čo najväčšiu plochu. Následne sa tieto molekuly otočia svojou nepolárnou časťou smerom k vode a polárnou zase od nej. V podstate je možné si to predstaviť, ako magnety, ktorých póly sa vzájomne priťahujú. Takáto vrstva vytvorí na vode akýsi film, ktorý bráni vetru, aby narúšal povrchové napätie vody a vytváral vlny.
V minulosti túto vedomosť s obľubou využíval Benjamin Franklin, ktorý svoje obecenstvo rád presviedčal o tom, že je kúzelník a dokáže dotykom upokojiť rozčerenú vodu. V skutočnosti však len v rukáve ukrýval flakón s kúskom oleja. Okrem vtipov tento jav využívali najmä námorníci, ktorí mali na palube zásoby obyčajného oleja. V prípade, že prišla búrka a oceán sa rozbúril, jednoducho ho vylievali do vody, aby čo najviac znížili vznikajúce vlny.
Väčšie teplo v čiernej
Asi sme už všetci na vlastnej koži zistili, že čierne oblečenie v lete nie je tým najlepším nápadom. Jednoducho je v ňom viac teplo, ako vo svetlých farbách. Avšak vôbec to nie je kvôli tomu, že by čierna farba pohlcovala viac tepla, ako sa na prvý pohľad môže zdať. V skutočnosti všetky farby absorbujú rovnaké množstvo svetla, no svetlé odtiene ho odrážajú späť do prostredia, zatiaľ čo tie tmavé nie.
Skutočná farba zrkadla
Keď je reč o odraze, zamýšľal si sa niekedy nad tým, akú farbu má zrkadlo? Ak áno, alebo si s tým začal len v tejto chvíli, máme pre teba prekvapivú odpoveď. Je zelené! V roku 2004 na to prišli dvaja vedci Raymond L. Lee, Jr. a Javier Hernández-Andrés, ktorí uskutočnili pokus v zrkadlových miestnostiach, v ktorých sú zrkadlá postavené oproti sebe. Ak sa v takejto miestnosti aspoň 50 krát rýchlo postavíš pred zrkadlo a zase odídeš, začne sa ukazovať jeho skutočná podoba, pretože uvidíš odrazené svetlo s vlnovou dĺžkou, ktorú ľudské oko vníma ako zelenú.
Pierko a bowlingová guľa sú si rovné
Hoci zdravý rozum nás všetkých presviedča, že ťažké predmety sú k zemi priťahované rýchlejšie, nie je to tak celkom pravda. V skutočnosti totiž gravitácia pôsobí na všetky predmety rovnakou silou. To, že pierko padá k zemi pomalšie spôsobuje odpor vzduchu. Ak by sa preto experiment, v ktorom z rovnakej výšky zhodíme bowlingovú guľu a pierko vykonal na Mesiaci, kde je vákuum, dopadli by v rovnakom čase.
Podobný princíp by platil aj pri vážení sa na Mesiaci. Hmotnosť totiž nie je objektívnym meradlom toho, koľko hmoty sa nachádza v danom objekte, ale to, ako veľmi pociťuje silu gravitácie. Z toho logicky vyplýva, že keď sa od Zeme vzdialime do priestoru, kde gravitácia nie je, naša hmotnosť klesá. Veríme, že to poteší každého, kto ešte aj v dnešných dňoch pracuje na letnej postave.
Pocit, aký prežívajú astronauti
Snom každého dieťaťa bolo vyletieť, medzi všetky hviezdy, ktoré v noci svietili na oblohe. Aj napriek tomu, že sa do NASA dostaneme len ako turisti, asi sme si nikdy neuvedomili, že v živote sme aj my boli malými astronautmi. Minimálne sme s nimi zdieľali rovnaké pocity.
Tento moment totiž nastáva v zábavných parkoch. Kľúčom je preťaženie, alebo silové pôsobenie na teleso, ktoré vzniká pri zvýšenej rýchlosti a označuje sa písmenom g. Niektoré horské dráhy dosahujú hodnotu štyri až šesť g. Pre porovnanie, pri štarte rakety prežívajú astronauti preťaženie s hodnou okolo tri. Myslíš, že by si zvládol let do vesmíru?
Zdieľať na