Sme vo vesmíre sami, alebo už žijú mimozemšťania medzi nami? Odpovieme ti aj na tie najšialenejšie otázky!

Mimozemšťan

Život vo vesmíre je veľká záhada (Zdroj: Uspplash.com/Stephen Leonardi)

#Otázka, ktorá snáď zaujíma každého človeka, znie – existuje mimozemský život? Odpoveď je však oveľa komplexnejšia, ako by sa mohlo zdať. Čo hovoria na túto otázku vedci, ktoré teórie sa vyjadrujú pozitívne a ktoré sú proti? Pozreli sme sa na túto problematiku s riadnym odstupom.

V článku sa dočítaš:

Čo je život?

Namiesto otázky, či život vo vesmíre existujeme, si najprv zadefinujme, čo to ten život vlastne je. „Živá hmota je hmota, ktorá vykazuje určité atribúty – reakciu, rast, metabolizmus, transformáciu energie a reprodukciu,“ píše uznávaný magazín Britannica. Podľa neho by sme si život nemali predstavovať ako podstatné meno, ale ako sloveso, pretože neurčuje stav, ale činnosť.

National Library of Medicine zasa píše nasledovné: „Život môžeme definovať rôznymi spôsobmi v závislosti od kontextu a zamerania, ktoré chceme skúmať. Existuje množstvo definícií a množstvo prístupov – napríklad termodynamické, chemické, filozofické, evolučné a tak ďalej. Často sú tieto definície skreslené výskumníkom, ktorý život skúma a ten často skúma život len z hľadiska biológie, fyziky, chémie alebo filozofie.“

Prečo je definícia dôležitá?

Zadefinovať si samotný „život“ je mimoriadne dôležité. Ak budeme brať ohľad na to, že život je akýkoľvek organizmus, ktorý sa vie rozmnožovať, rásť, transformovať energiu a podobne, môžeme zaň považovať aj jednoduché baktérie a organizmy viditeľné len mikroskopom.

V tom prípade môžeme s pokojným svedomím vyhlásiť, že život sa nachádzal (alebo určite nachádzal) na Mesiaci a na Marse. Baktérie a mikroorganizmy, ktoré prežijú aj vo vákuu, sa dostali minimálne na tieto dva vesmírne objekty, pretože ich „kontaminovalo“ samotné ľudstvo.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Kto je Maria Branyas Morero? Najstaršia žena na svete oslavuje 117 rokov

Je však toto tá forma života, ktorú hľadáme? Zrejme nie. Skúsme za život pokladať všetko – od baktérií až po vyspelé organizmy, ktoré vedia uvažovať aspoň tak dobre ako my. Ako povedal britský autor Arthur C. Clarke: „Sú len dve možnosti – buď sme vo vesmíre sami alebo nie. Obe sú rovnako desivé.“

 

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 

Príspevok, ktorý zdieľa NASA (@nasa)

Hypotéza zriedkavej Zeme

Začneme teóriou, ktorá život vo vesmíre vyvracia. Hypotéza zriedkavej Zeme je veľmi komplikovaná teória, no skúsime ti ju zhrnúť do pár viet. Hovorí o tom, že spôsob, akým sa formoval život na Zemi a dospel do štádia, v ktorom je dnes, je len vďaka kombinácii obrovského množstva faktorov a premenných. Preto je veľmi nepravdepodobné, že by sa vo vesmíre nachádzalo veľa podobných výsledkov, ak vôbec aspoň jeden podobný.

Za podporný faktor tejto teórie považujeme fakt, že drvivú väčšinu vesmíru tvorí vákuum, teda vzduchoprázdno. Ďalej ju podporuje aj pyramídový princíp – teda na vznik „druhej Zeme“ je potrebná vhodná galaxia, vhodné miesto v galaxii, vhodná sústava planét, vhodná hviezda, vhodný orbita, vhodná veľkosť a teplota planéty, tektonické zloženie, atmosféra či evolučná schéma... A je toho vážne dosť.

Mala Zem skutočne len šťastie, že počas svojho procesu boli splnené všetky potrebné atribúty, kým ostatné planéty nevyhovovali? Toto tvrdenie sa snažil vyvrátiť Kopernik.

Kopernikov princíp

Mikuláš Kopernik, ktorý žil pred 500 rokmi, už vo svojej dobre hlásal, že Zem nie je jedinou planétou svojho druhu vo vesmíre. Hovoril, že Zem je len tuctová skalnatá planéta, na ktorej nie je nič neobyčajné, a teda ich môže byť viac. Jeho princíp patrične medializovali astronómovia Carl Sagan a Frank Drake v 20. storočí.

Tieto tvrdenia nielenže vyvracali všetko, čo vtedy cirkev o planéte a o živote hlásala, no vyvracala aj celý systém chápania vesmíru. Dovtedy sa verilo v geocentrizmus – a teda, že Zem je stredom vesmíru a všetkého, čo existuje.

Kopernikova teória hovorila o heliocentrizme, podľa ktorého je stredom vesmíru Slnko. Za tieto myšlienky by si bol v 16. storočí stíhaný a popravený. A pritom ani jedna z nich nie je pravdivá. No heliocentrizmus zmenil myslenie ľudí, pretože upriamil pozornosť na možný život vo vesmíre.

 

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 

Príspevok, ktorý zdieľa NASA (@nasa)

<script>

Život v Slnečnej sústave

Komplexnejší život v našej Slnečnej sústave hľadajú vedci už dlhé roky, no zatiaľ márne. Za slovom „komplexnejší“ sa nemusí skrývať len organizmus, ktorý uvažuje ako my. Považuje sa za život, ktorý nemá svoj pôvod na Zemi, alebo o tom zatiaľ nevieme.

Predpokladá sa, že napríklad aj na Merkúre mohol byť v minulosti život, no kvôli starnutiu a zväčšovaniu Slnka jednoducho časom zanikli vhodné podmienky a teraz je z planéty len vznášajúci sa balvan. Predpokladá sa, že aj Venuša mohla kedysi hostiť život a dokonca mohla byť veľmi podobná našej Zemi. Zamerajme sa však na dnešok a aktuálne podmienky.

Planéty nie sú najväčšími favoritmi

Za najväčších adeptov na mimozemský život v našej Slnečnej sústave sa nepovažujú planéty, ale mesiace. Najhorúcejším kandidátom je Europa patriaca Jupiteru. Pod jej ľadovým plášťom sa ukrýva tekutý oceán, v ktorom by sa život skutočne mohol nachádzať. Keďže lúče Slnka na povrch dopadnú a oceán je oveľa bližšie jadru než ten náš, pravdepodobnosť naozaj existuje.

Druhým adeptom je najväčší mesiac Saturnu – Titan. Má spomedzi všetkých mesiacov najhustejšiu atmosféru a tekuté uhľovodíkové jazerá na povrchu. Ide o jediné kvapalné jazerá v našej Slnečnej sústave mimo Zeme. Vedci však dodnes nevedia potvrdiť život ani na jednom z týchto telies, pretože cesta za pás asteroidov medzi Marsom a Jupiterom je mimoriadne náročná a drahá.

Život v našej galaxii

Čo tak ale odzoomovať a zamerať sa na to, či by mohol život vzniknúť aj na inom mieste v naše galaxii? Mliečna dráha má priemer 100-tisíc svetelných rokov. Nachádza sa tu približne 100 miliárd hviezd a každá z nich má aspoň jednu planétu, čo je minimálne 100 miliárd planét (naša hviezda má planét až osem). Je možné, aby ani jedna z nich nebola podobná Zemi?

Fermiho paradox

Prečo sme ešte na týchto minimálne 100 miliardách planét ešte nenašli život? Hovorí o tom Fermiho paradox – je to rozpor medzi vysokou pravdepodobnosťou aj v prípade, že neexistuje dôkaz. Čiže aj keď je obrovská šanca, že existuje planéta podobná Zemi, stále sme ju nenašli alebo ona nenašla nás.

Enrico Fermi si raz položil otázku „Kde sú všetci?“ a podľa toho vznikol paradox, o ktorom teraz čítaš. Prečo sme teda ešte nenašli mimozemšťanov? Toto je len pár najpravdepodobnejších dôvodov:

  • Nedokážeme sledovať všetky planéty.
  • Využívame technológie (napríklad rádiové vlny), ktoré oni nepoužívajú.
  • Dosah nášho signálu je veľmi slabý.
  • Ak ho zachytili, nevedia do dešifrovať.

A tak ďalej. Fermiho paradox sa rozhodol vyriešiť vedec Stephen Webb, ktorý načrtol tri možné odpovede pre Fermiho:

  • Mimozemský život neexistuje a sme vo vesmíre sami.
  • Mimozemský život existuje, ale nekomunikujeme s ním.
  • Zástupcovia mimozemského života sú už na Zemi.

Jedna z odpovedí musí byť pravdivá.

Teória veľkého filtra

Na Fermiho paradox odpovedá aj teória takzvaného Veľkého filtra. Tá hovorí o akejsi neviditeľnej bariére, ktorá bráni inteligentnému životu, aby nadviazal komunikáciu s iným inteligentným životom. Tento pojem zaviedol Robin Hanson a približuje teóriu o tom, že žiadna forma života si nemôže podmaniť vesmír.

Filter má zabrániť tomu, aby bola jedna civilizácia schopná ničiť ostatné a pretvárať vesmír k svojmu obrazu. V určitom evolučnom štádiu bráni organizmom ďalej sa rozvíjať. Taktiež uvažuješ nad tým, v akom štádiu tejto teórie sa aktuálne nachádza ľudstvo?

Rozloha vesmíru verzus jeho vek

Odzoomujme naposledy. Odhaduje sa, že v pozorovateľnom vesmíre by sa mohlo nachádzať 100 až 200 miliárd galaxií. Skús vynásobiť toto číslo počtom hviezd a planét v jednej galaxii a dostaneš výsledok, ktorý ani nebudeš vedieť prečítať. Sme teda vo vesmíre sami? Zdá sa, že je viac ako pravdepodobné, že nie.

Vedci predpokladajú, že vesmír má 13,8 miliárd rokov (plus-mínus nejaké drobné) a jeho rozloha je taká veľká, že si ju nevieš ani predstaviť (vážne nevieš). Už nejedenkrát sa však vedci v týchto výpočtoch mýlili, keď najprv hovorili, že vesmír má 200-tisíc rokov, potom miliardu a podobne. Možno ani toto číslo nie je úplne správne. A ani pozorovateľný vesmír nie je všetko, čo existuje, ale len to, čo „vidíme“ a dokážeme pozorovať.

Sme len nedočkaví?

Áno, sme nedočkaví. Za pár desiatok rokov chceme odpovede na všetko. Vesmír tu bol dávno pred nami a bude aj dávno po nás. Naše technológie nie sú ani zďaleka dostatočné na to, aby sme mohli preskúmať každý kút pozorovateľného vesmíru a už vôbec nie toho, čo sa skrýva za ním. Iné organizmy možno vôbec nemusia dýchať kyslík a potrebovať na svoj život vodu...

Skús ale predpokladať, že by sme tieto technológie mali. Naozaj si myslíš, že v tak veľkom priestore, ktorý sa formoval tak neuveriteľne dlho a obsahuje množstvo úkazov, je ľudstvo jediná inteligentná forma organického života? Každý, kto aspoň trochu rozumie matematike, fyzike a chémii, musí poznať odpoveď. Podľa matematickej pravdepodobnosti nie je možné, aby bolo ľudstvo v tomto priestore osamotené.

Myslíš, že niekde vo vesmíre existuje okrem nás inteligentný život?

Sleduj náš Instagram

Zdroj: hashtag.sk, britannica.com, nih.gov, nasa.gov, futurism.com
Odporúčame