#Zdá sa, že svet technológií napreduje čoraz bizarnejším spôsobom. Tento raz prichádza s niečím, čo pripomína scénu z futuristického filmu. Elektronika, ktorá je vyrobená z húb nie je len fantasy – vyzerá to tak, že vedci to myslia smrteľne vážne…
Unikátny objav
Technologický svet prichádza čoraz častejšie s bizarnosťami. Tento raz prišli vedci s novinkou, ktorá poteší všetkých hubárov. Práve klasické huby im pomohli s vývojom niečoho, čo doposiaľ verejnosť nevidela.
Ide o takzvané mycélium, teda jemnú sieť podhubia, ktorá má štruktúru pripomínajúcu nervové spojenia v ľudskom mozgu. Práve táto podobnosť inšpirovala tím vedcov, aby z neho vytvorili takzvané memristory, teda elektronické súčiastky, ktoré si pamätajú svoje predchádzajúce stavy. O tejto novinke informoval portál Science Alert.
Od húb k počítačom
Bežné mikročipy v elektronike sa vyrábajú zo silikónu alebo oxidu titaničitého, no vedci tentoraz siahli po niečom úplne inom. Využili shitake huby, z ktorých vypestovali malé porcie mycélia v Petriho miskách. To nechali rozrásť do sieťovej štruktúry a následne ich vysušili na slnku. Výsledkom experimentu bol materiál, ktorý sa dal zapojiť do elektrického obvodu.
A hoci to celé znie ako kuchynský pokus, výsledky sú viac než seriózne. Mushristor, teda memristor z húb, dokázal podľa informácií z portálu Vice pracovať s frekvenciou 5 850 hertzov a presnosťou až 90 percent, čo znamená, že sa správal podobne ako základné pamäťové čipy v lacnejších počítačoch.
Ekologická alternatíva
Podľa odborníkov má táto eko alternatíva potenciál. Ak by sa ju podarilo rozvinúť, mohla by zmeniť spôsob, akým súčasný trh premýšľa o výrobe elektroniky. Mycélium je lacné, obnoviteľné a biologicky rozložiteľné, čo hrá v prospech dnešnej doby, kedy sa snaží byť väčšina odvetví ekologická a ponúkať aj recyklovateľné možnosti, ktoré neobsahujú toxické odpady či žiadne ťažké kovy. Po skončení životnosti by sa takýto čip mohol jednoducho rozložiť v komposte.
Vedúci výskumu vysvetľuje, že takéto mikročipy by mohli byť nielen ekologické, ale aj energeticky efektívne. „Čipy, ktoré napodobňujú nervovú aktivitu, nevyžadujú veľa energie, ani keď sú v pohotovostnom režime, čo by mohlo predstavovať obrovskú výhodu – nielen pre počítače, ale aj pre celý technologický priemysel,“ vysvetľuje.
Je to na dobrej ceste
Žiaľ, takéto čipy zatiaľ nedokážu konkurovať výkonným procesorom v notebookoch či mobiloch, pretože výskumníci zistili, že vyššie napätie znižuje výkon mycélia. Riešením je podľa nich zapojenie viacerých húb do väčšej siete, čím by sa zvýšila kapacita. Zatiaľ však ide len o experiment z laboratória, no výsledky ukazujú, že organická elektronika nemusí byť vzdialenou budúcnosťou. Tím vedcov verí, že podobné komponenty by sa mohli uplatniť napríklad v malých zariadeniach a rôznych senzoroch.
Zdieľať na