#Čína bola prvou veľkou svetovou ekonomikou, ktorá začala ešte v roku 2014 experimentovať s digitálnou menou. Digitálny juan si na ostré a celoštátne spustenie ešte chvíľu počká, domáci v 15 z 23 provincií však menu už aktívne používajú.
Na rozdiel od kryptomien, ako bitcoin či ethereum, ktoré nie sú centrálne kontrolované, digitálny juan spadá priamo pod autoritu Čínskej ľudovej banky. Tá už stihla distribuovať digitálny juan, nazývaný aj eCNY, do väčšiny čínskych provincií.
Do 15 rokov v celej Číne
V systéme sa dodnes „premlelo“ 250 miliónov transakcií v celkovej hodnote takmer 14 miliárd dolárov. Na konci roka 2021 mala oficiálna aplikácia 261 miliónov používateľov. Vláda tiež digitálny juan v hodnote miliónov dolárov doslova rozdala prostredníctvom lotérií a ďalších aktivít. Centrálna banka teraz buduje infraštruktúru na to, aby sa eCNY stal do 15 rokov predvoleným platobným systémom Číny.
Predpoklady na to má. Hoci začiatkom milénia nebol čínsky bankový sektor bohvieako rozvinutý, už v roku 2010 Číňania vo veľkých mestách prešli z používania hotovosti na služby ako Alipay či WeChat Pay. Podľa prieskumu používalo v roku 2021 až 64 % Číňanov mobilné platobné systémy, u obyvateľov miest to bolo až 80 %.
Digitálny juan má rovnakú hodnotu ako jeho analógový ekvivalent, zážitok z používania sa nijako nelíši od akéhokoľvek platobného systému či bankomatovej karty. Rozdiel je v tom, že samotné platby „preskakujú“ z jednej elektronickej peňaženky do druhej bez toho, aby sa museli „preliať“ cez banku.
Čína efektivitu nového systému predviedla už na minuloročných zimných olympijských hrách, keď si zahraniční návštevníci mohli po naskenovaní pasu vymeniť svoju menu za eCNY, ktoré im boli pripísané na kartu alebo do mobilnej aplikácie. Prostredníctvom nich si mohli v olympijskej dedine zakúpiť čokoľvek.
Jeden platobný systém, ktorý vládne všetkým
Čínska vláda teraz vyzýva občanov, aby sa na oficiálnu digitálnu menu adaptovali. Dôvod? Snaha získať väčšiu kontrolu nad ekonomikou. Od prechodu na digitálne peniaze si sľubuje väčšiu efektivitu pri výbere daní či inovácie vo finančných službách, ale aj lepší dohľad nad menou a väčšiu sociálnu kontrolu.
Kritici varujú, že krajina takto získa silný nástroj dohľadu nad tým, ako Číňania uskutočňujú platby. Technologické firmy prevádzkujúce platobné systémy celé roky vytvárali a účinne regulovali veľké časti finančného priemyslu. Od občanov nazbierali množstvo neanonymných údajov, čo nakoniec viedlo k odporu verejnosti a kontrole zo strany regulátorov.
Kritici digitálneho juanu sa obávajú, že štátny platobný systém s dominantným postavením na trhu sa stane prostriedkom vlády na boj proti nepohodlným občanom a domácim aj zahraničným firmám.
Čína je tak na poli digitálnych mien svetelné roky vzdialená zvyšku sveta. Zatiaľ čo na západe sa o digitálnych peniazoch ešte len diskutuje, v Číne je už doslova realitou. Ambíciu predstaviť digitálnu menu ohlásilo už 105 krajín z celého sveta, zatiaľ však iba 26 z nich spustilo pilotné programy. Európska centrálna banka skúma, či by sa oplatilo zaviesť digitálne euro a podobné aktivity s dolárom vyvíja aj americký Kongres.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na