#V dnešnej dobe je už rozhodne veľmi ťažké rozoznať, ktorej fotky na sociálnych sieťach sa dotkla šikovná ruka photoshopu a ktorá je jednoducho prirodzene krásna. História nám však ukázala, že nie sme jediní, ktorí máme takýto problém.
Vílam sa podarilo ošialiť aj nesmierne nadaného a inteligentného autora nezabudnuteľných príbehov, detektíva v károvanej čapici, sira Arthura Conana Doyla. Kto teda zmieňované víly z Cottingley sú a kto za jednou z najslávnejších fotomontáži stojí?
Nevinná hra pri potoku
Všetko to začalo v roku 1917, kedy sesternice Elsie Wrightová a Frances Griffithsová trávili leto hraním sa pri potoku. Ich rodičia určite neboli nadšení, že chodia na také nebezpečné miesto, a preto sa ich často pýtali, čo ich na potoku tak láka. Dievčatá vždy oduševnene odpovedali opisom víl, ktoré sa tam s nimi chodia hrať. Samozrejme, rodičia fantasy príbehom neverili a preto sa 16 ročná Elsie rozhodla požičať si otcov fotoaparát a všetko zdokumentovať.
Majster Photoshopu: Umelec spája celebrity s ich starším ja, aha ako sa zmenil Jackson
Napočudovanie všetkých dospelákov, dievčatá sa skutočne vrátili s filmom, na ktorých mali byť tancujúce víly. Keďže otec Elsie bol vášnivý amatérsky fotograf, vo svojom sídle mali aj súkromnú temnú komoru, v ktorej mohli rovno fotografie vyvolať. Prekvapením bola realistická séria desiatich fotografií, ktoré zobrazovali tancujúce víly v rôznych polohách.
Fotografie boli verejnosti predstavené na vedeckej konferencii Theosofickej spoločnosti v roku 1918, kde ich svetu ukázala Elsiena matka. Ona ako jediná totiž nepochybovala o autentickosti záberov a chcela to dokázať aj skeptickému manželovi. Snímky u vedcov zožali skutočný úspech a záznamy dievčat boli nakoniec premietané aj na ďalšej vedeckej konferencii v Harrogate.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Originalita bola nespochybniteľná
Edward Gardner, jeden z vedcov prednášajúcich na konferencii v Harrogate, rozposlal vyvolané snímky spolu s originálnymi negatívami analytikovi, Haroldovi Snelligovi, ktorý mal overiť ich autenticitu. Ten vôbec nezapochyboval a vydal vyjadrenie, v ktorom tvrdí, že na fotografiách nie je viditeľná žiadna manipulácia v štúdiu ani práca s maketami či inými rekvizitami.
Autenticita bola overovaná aj v známej spoločnosti Kodak, tá však vydala vyhlásenie, že aj napriek nepreukázateľnej manipulácii, fotografie jednoducho nemôžu byť pravé. Snímky sa tak v roku 1920 dostali aj do verejnej tlače, kde sa k nim po prvýkrát dostal Sir Arthur Conan Doyle. Zábermi bol tak fascinovaný, že ich použil ako inšpiráciu vo svojom článku o vianočnom príbehu, ktorý približoval víly ako magické až anjelské bytosti, publikovanom v časopise The Strand Magazine.
Autor Sherlocka Holmesa rešpektoval autorské práva, a tak dievčatám napísal list, v ktorom žiadal povolenie na publikovanie fotografií. Otec Elsie bol dojatý záujmom slávneho autora a okrem udeleného povolenia v spätnom liste povedal, že odmieta akúkoľvek odmenu za snímky, pretože ich originalita by nemala byť poškvrnená peniazmi.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Rozuzlenie záhady
Ako čas postupoval záujem o záhadné víly postupne klesal a sesternice už netrávili prázdniny v Cottingley. Obe dievčatá vyrástli do dospelosti, vydali sa a usadili v zahraničí. V roku 1966 Elsie navštívil novinár, ktorý mal v pláne urobiť reportáž o slávnych vílach.
Až po viac než 40 rokoch, dospelá Elsie naznačila, že drobné tancujúce bytosti mohli byť len výplod detskej fantázie. Aj keď by sa to mohlo zdať, dospelá žena stále tvrdila, že aj napriek tomuto tvrdeniu sú fotografie skutočné a jednoducho sa im ako deťom podarilo zachytiť vlastné myšlienky.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Tohto nonsensu sa ale chytil investigatívny seriál BBC Nationwide, ktorý vyšetroval prípad v roku 1971. Serióznu analýzu uskutočnil po 7 rokoch natáčania relácie vedecký skeptik James Randi z Výboru pre vedecké vyšetrovanie paranormálnych javov. Spolu so svojim tímom skúmali fotografie rôznymi počítačovými úpravami a zistili, že víly visia na akýchsi povrázkoch a sú niečím podopreté. Skeptici tiež poznamenali, že víly sa podozrivo podobajú na postavičky z kníh pre deti o tradičných príbehoch o vílach, dokonca boli aj v identických polohách ako v knihe, tak aj na záberoch dievčat.
Porážku bolo ťažké priznať
Pravdou teda bolo, že dievčatá víly jednoducho obkreslili z knihy a špendlíkmi si ich pripevnili na odev. Po zhotovení fotografii vystrihnuté makety nahádzali do potoka,ktorý zmyl dôkazy z povrchu zemského. K tomuto priznaniu došlo v roku 1983, čiže keď mala Elsie 82 rokov. Dôvodom držania pravdy v tajnosti tak dlhý čas bol vraj pocit zahanbenia, ktorý pociťovali odkedy zistili, že ich žart voči dospelým napálil skvelého sira Doyla.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Zdieľať na