#Nemala som kam ísť. Vypla som si telefón, pretože som nemala chuť vstupovať do nezmyselných virtuálnych debát s mojím frajerom. Chcela som len tak chvíľku sedieť a byť sama so sebou. Urobiť naozaj zrelé rozhodnutie na prahu dospelosti, ktoré nikto nemôže ovplyvniť. Keď zašlo slnko, začalo mi byť zima. Netušila som, kde ísť. Preto som sa rozhodla, že trávim noc v parku. Čo ťa nezabije, to ťa posilní!
Len odvahu!
Večer sa to ešte dalo vydržať, no s postupujúcim časom klesal aj počet návštevníkov parku. Ako prvé sa vytratili rodiny. Sledovala som mamy naháňajúce svoje deti, snažiac sa ich nalákať na horúce kakavko. Občas sa v parku mihli zamilované páry, ktoré hľadali trošku súkromia. Nakoniec zostali len popíjajúce partičky, ktorým som sa snažila vyhnúť oblúkom. Sadla som si k starej vŕbe a oprela o ňu hlavu.
Lomcovala mnou zima, asi začínam byť chorá. Vydržala som. Prinútila som sa rozmýšľať nad tým, ako začať nanovo. Asi si budem musieť zohnať ešte jednu prácu, pretože brigádou v kníhkupectve si nezarobím na podnájom. S Radúzom nechcem bývať. Mala som pocit, že ho predsa len potrebujem spoznať o niečo lepšie. Spoločné bývanie a prvé milovanie si chcem nechať na neskôr.
Spriaznenú dušu môžeš nájsť kdekoľvek
Snažila som sa zaspať, ale raz-dva som prišla na to, aká som rozmaznaná. Spať na tvrdej zemi je dokonca horšie, než spať na vyležaných internátnych matracoch. Zrazu som zbadala, ako sa ku mne priblížila staršia žena, vlečúca niekoľko plných igelitiek. Tipovala som, že v nich má celý svoj majetok. Placho sa na mňa usmiala a spýtala sa ma: „Môžem si prisadnúť?“ Len som unavene prikývla hlavou.
„Čo ťa trápi, srdiečko?“ spýtala sa, akoby vedela čítať myšlienky. „Hm, frajer nie je spokojný s mojím rozhodnutím. Asi ani rodičia nebudú nadšení,“ priznala som sa. „A ty čo cítiš? Za svoj život budeš zodpovedať len ty sama. Preto si ho postav na pevných základoch,“ poradila mi.
Čudujem sa, že mi to vravela práve žena, ktorá sa očividne trošku v živote stratila. Už na prvý pohľad bolo jasné, že nemá domov. „Viem, čo si o mne myslíš. Celý život som robila to, čo chceli rodičia. Aj som sa vydala za toho, koho mi vybrala rodina. Trpela som facky, no nakoniec som odišla. Všetko, čo mám, je v týchto taškách. Snažím sa postaviť na vlastné nohy a verím, že sa mi to podarí.“
Ja to dokážem!
Objala som ju, pretože som si uvedomila, že žena, ktorá sa predstavila ako Eva, sa nachádza ešte v horších podmienkach ako ja a predsa nestráca guráž. Keď to dokázala ona, ja nemôžem byť výnimkou. Rozprávali sme sa až do svitania. Napriek tomu, že som bola nevyspatá a uzimená, cítila som, že toto stretnutie mi dalo veľa. Viem, čo urobím! Vybrala som sa smerom k Radúzovmu bytu a zazvonila pri dverách. Som zvedavá, či mi otvorí.
Kika
Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.
Zdieľať na