#Ráno som sa letmo pozrela na mobil. Vybil sa. Nabíjačku som naposledy videla pripevnenú ku Jakubkovej tatrovke. Určite ju na niečo potreboval. Vôbec som nemala chuť zapínať si telefón. Mamu poznám oveľa viac ako ona mňa. Nepotrebovala som si dvíhať tlak. Bola som vedľa toho, koho milujem a nechcelo sa mi plytvať energiou na žabomyšie vojny, ktoré nikdy nemajú víťaza.
Čo sa to len so mnou deje?
Kým Radúz spal, vbehla som do sprchy, pretože aj v zaláskovanom stave som vedela pomerne triezvo zhodnotiť, že smrdím ako kôň. Keď som vyšla, po Radúzovi neostala v byte ani stopa. Chytila ma panika: „Určite sa na mňa hnevá. Radšej zmizol, akoby sa mal na mňa pozerať…“ Z mojich negatívnych myšlienok priam sršalo podkopané sebavedomie. „Nenechám to tak! Pôjdem sama. Nebudem čakať, kým ma niekto vyhodí,“ rozhodla som sa. Rýchlo som si zbalila tašku, prepotené tričko som hodila na posteľ a zapla notebook, aby som si mohla pozrieť, kedy mi ide bus do rodnej dediny.
Radúz nemal žiadne prihlasovacie heslo. Keď som sa pozrela na pozadie obrazovky, skoro som spadla z postele. „Som ja ale ťava,“ zašomrala som. Radúz bol do mňa ako Jakub do Granka. Na pozadí mal moju fotografiu, ktorú stiahol z Facebooku.
„Hľadáš niečo?“ započula som za sebou jeho mäkký, upokojujúci hlas. Obzrela som sa. V rukách držal vrecúško s čerstvým pečivom. Išiel na nákup a ja som si myslela, že ma ide nechať. Rozplakala som sa ako dážď. Čo sa to len so mnou deje?
Raz musíš ísť s pravdou von
Úplne som sa zosypala. Radúzovi, ktorého som prvýkrát naživo stretla len pred dvoma týždňami, som povedala všetko, čo ma trápilo. O mojom detstve, o tom, že strácam pevnú pôdu pod nohami, a že absolútne netuším, ako sa má správať frajerka. Bála som sa, že sa zmením na Majku. Videla som, čo s ňou urobil autor jej budúceho dieťaťa. To, čo sa medzi nimi dialo, malo od skutočnej lásky poriadne ďaleko. Nechcela som tak dopadnúť.
Radúz ma počúval. „Chápem ťa,“ povedal po chvíli, ktorá mi pripadala ako večnosť. „Aj pre mňa to je nová skúsenosť, Nikdy som nemal vzťah. No verím, že máme šancu vytvoriť medzi sebou niečo krásne. Stačí, keď budeš sama sebou a nebudeš sa na nič hrať. O to isté sa budem snažiť aj ja. A poď papať, lebo nám to vychladne.“ Dodal, vidiac, že sa naňho dívam ako na čerstvo vyoranú myš. Má pravdu. Videla som už veľa dievčat, ktoré vo vzťahu prestali byť samé sebou. Možno to bola tá osudová chyba. Usmiala som sa na Radúza a pustila do jedenia. Bola som hladná ako vlk.
Som zvedavá, ako to s nami bude ďalej. K rodičom sa nechcem vrátiť, internát otvoria až v septembri. Bude to veľmi drzé, keď sa spýtam Radúza, či môžem u neho zostať?
Kika
Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.
Zdieľať na