Denník stratenej vysokoškoláčky #29: Keď manželka a milenka kopú za ten istý tím

Foto: Freepik

#Prešlo päť minút, desať, potom pätnásť. Po dvadsiatich minútach, kedy mi už začínali zamŕzať chlpy v nose, sa konečne otvorili vchodové dvere, z ktorých vyšla naša uplakaná tehuľka. So ženou sa objali a ja som si všimla, že plakali obe. „To akože fakt?“ preblesklo mi hlavou. Manželka a milenka sa objímajú? Nemali by si trhať vlasy, nadávať si do hovädzieho dobytka či čo ja viem čo ešte? Majka sa rozlúčila a poprosila nás, nech zavoláme taxík. Na dnes toho už mala dosť. Nepotrebuje ďalšiu fyzickú námahu.

Mlčí ako hrob

Tentoraz Majka mlčala ako partizán a my sme išli puknúť od zvedavosti. Na otázky neodpovedala. Len nás postavila pred hotovú vec. „Zajtra idem za rodičmi. Pridáte sa?“ To sa nás pýtať nemusela. Vlaky idú zadarmo. Zo školy môžeme blicnúť a Majku podporíme. Ktovie, možno nám počas niekoľkohodinovej cesty povie, čo sa vlastne stalo. A mali sme pravdu.

Zdroj: Life of Pix from Pexels

Nedá sa sedieť na viacerých stoličkách

„Baby, nevyzerám až príliš tehotne? Nechcem, aby to naši zistili už vo dverách,“ znepokojovala sa Majka, sediaca pri okne prázdneho kupé. „Nie. Vyzeráš ako po prehýrenej noci,“ zamrmlala Savannah. Treba povedať, že nebola ďaleko od pravdy. Väčšinu cesty sme mlčali. Každá z nás rozmýšľala o svojich veciach. Ľudmilka sa zasnene pozerala von z okna, Savannah si upravovala mejkap a ja som sa tešila z pekného zimného dňa.

„Tak fajn,“ Majka sa rozhodla rozhovoriť až za Popradom. „Poviem vám, čo viem. Možnože mi pomôžete vytvoriť znesiteľnú verziu, ktorá by uspokojila mojich rodičov.“

„Tóno má perfektnú ženu. Fakt. Volá sa Katka. Aj čaj mi urobila. Keď som jej povedala, že čakám dieťa, nevytrhala mi vlasy. Povedala, že ma chápe. Pretože všetky ženy sme z jedného cesta. Pred necelými dvoma rokmi zbalila Tóna na diskotéke. Alebo on ju? Už si nepamätám,“ zmätene mávla rukou.

„Tiež pomerne skoro otehotnela. Tónovi sa len chystala povedať tú novinu, keď ho stretla v obchode, ako sa premáva s inou ženou. Ruka v ruke, ako dve hrdličky. Bola to jeho manželka. Žena, o ktorej existencii dovtedy ani len netušila. Nechala ho, rozviedla sa s ním a Tóno začal chodiť za Katkou. Nemal kde bývať, tak sa mu hodila žena, ktorá má svoj dom. I keď starý, zdedený po babke. Vždy lepšie, akoby mal Tóno spať pod mostom. Chvíľu sekal dobrotu. Tak sa zobrali. Onedlho sa im narodili dve deti. Peter a Lucia. Keď Katka zistila, že Tóno akosi pričasto chodí na pracovné cesty, tušila, že je zle. A ja som bola podľa jej slov len dôsledok jej tušenia,“ Majka sa opäť rozplakala. Za chvíľku sa stanem alergická na to jej skučanie.

Zdroj: Photo by Leah Kelley from Pexels

Čo si si navarila, to si aj zjedz!

„Preboha,“ ozvala sa Ľudmilka, ktorú Majkina spoveď vytrhla zo snívania. „Veď to!“ vzdychla si Majka. „Katka sa už dozvedela, že Tóno bude opäť otcom. Veľké mesto je malé. Okamžite vymenila zámok a nechala otca svojich detí na ulici.  Zavolala Tónovmu kamarátovi do Holandska. Aspoň ten sa ukázal, ako charakter. Ihneď kontaktoval Tóna, ktorému prikázal hodiť kľúče od bytu, kde si vodil milenky, do schránky. Vedel, že zlo netreba podporovať. To je všetko, čo viem,“ dodala Majka. Vraj Katka ešte podnikne nejaké kroky, aby Tóno viac nemohol naivným ženám ubližovať. No Majka si svoju kašu musí zjesť sama. Bála sa otca, i mamy. Preto sa jej zišla naša podpora. Keď nás uvideli pred dverami jej rodiča, tušili, že Majka niečo spackala. Poviem vám, že by som nechcela byť v jej koži.

Kika

Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.

Zdroj: hashtag.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *