#Prácu v kníhkupectve som si naozaj užívala. Prekvapivo sa mi podarilo predsa len urobiť všetky skúšky v termíne, a teda si zatiaľ nič nemusím prenášať do ďalšieho ročníka. Uvidíme, aké prekvapenia prinesie druhý semester. Jedno nenechalo na seba dlho čakať. A prišla s ním naša spolubývajúca Majka. Poctivé dievčatko z neveľkej dediny na východe Slovenska sa rozhodlo seknúť so školu už v prvom ročníku. A malo na to objektívny dôvod…
Tónko sem, Tónko tam
Nikdy som neverila, že sa človek môže za pár mesiacov zmeniť na nepoznanie. Zatiaľ čo Ľudmilka ostávala nemennou konštantou, ktorá sa stále úspešne vyhýbala pobytu v kúpeľni (dokonca sme ju tam raz aj na silu zavreli, no ani tak nepustila sprchu), z Majky sa stala iná žena. Raz-dva v Tónkovej náruči zabudla na to, že sa chce stať učiteľkou. Zrazu, po príchode olizovača Tónka, ktorého zbalila na diskotéke, jej život dostal inú výhybku:
„Čaute baby! Mám pre vás novinku,“ natešená vtrielila do izby, v ktorej sa neukázala pomaly celý týždeň. A keď sa náhodu mihla, zobrala si len parfum či nejakú maličkosť. Vôbec nám to nevadilo. Aj so Savannah, aj s Ľudmilkou sme sa tešili, že v malej izbe máme trošku viac priestoru. Bez tak sa v nej dýchalo ťažko, a nemohla za to len Ľudmilkina vrodená nechuť k čistote.
„No čo, počúvame,“ Savannah sa chytila slova.
Majka vie prekvapiť
„S Tónkom, mojím mackom, čakáme bábätko!“ Pri tých slovách som nechtiac vdýchla čaj nosom, a tak sa rozprskol po celom okolí. Pár kvapiek pristálo aj na líci nádejnej mamičky, no tej to vôbec nevadilo.
„Ty si ale koza,“ Savannah sa rozhodla neklamať. Povedala to, na čo sme všetky tri, s výnimkou Majky, mysleli.
„Ty mi závidíš! Som si myslela, že sa budete tešiť z našej radosti.“ Začala teatrálne fňukať, neuvedomujúc si, že týmto životným rozhodnutím si môže totálne spackať budúcnosť. Ja som miesto toho v duchu počítala. Začali spolu spávať, teda chodiť, ani nie pred dvoma mesiacmi. To znamená, že sa naozaj s rozhodnutým rozšíriť sa o jeden kus naozaj poponáhľali.
„Nie, nikto ti nezávidí. Len dieťa, to je záväzok na celý život. Nemôžeš ho vrátiť, neviaže sa naňho dvojročná záručná lehota,“ snažila som sa to obrátiť na žart, čo však vyznelo trápne.
„Ale ja mám deti rada, a ak sa Tónko bude správať k nemu tak pekne, ako ku mne, celý svet nám bude závidieť.“ Majka očividne nechcela zostúpiť z ružového oblaku.
„A Tónko o tom vie?“ spýtala sa Ľudmila, ktorá sa na Majku doposiaľ len prekvapene dívala.
„Nie, o dva týždne má narodeniny. Upečiem mu tortu, chcem ho prekvapiť.“ Prečo som však mala takého tušáka, že Majka budúceho tatina síce prekvapí, ale nepôjde o príjemné prekvapenie?
Kika
Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.
Zdieľať na