#Škótsky lekár Andrew Ure sa v negatívnom zmysle preslávil skutočne zvláštnymi pokusmi. Jeho šialený výskum dokonca inšpiroval autorku Mary Shelley k napísaniu svetoznámeho románu Frankenstein. Lekár robil pokusy na mŕtvom vrahovi Mattheovi Clydesdalovi, ktorého popravili obesením. Pomocou jednoduchej batérie sa pokúsil oživiť mŕtvolu. Ako to dopadlo?
Šikovný chemik
Vyrastal v bohatej rodine, jeho otec sa živil ako obchodník. Vďaka tomu sa mu dostalo vzdelania, o akom mnohé chudobnejšie deti len snívali. Začal medicínou na Univerzite v Glasgowe, neskôr pokračoval na Univerzite v Edinburghu.
Po štúdiách vyučoval chémiu a prírodnú filozofiu na Anderson College v Kanade. Študenti jeho prednášky zbožňovali, patrili medzi najnavštevovanejšie hodiny na celej univerzite. Na svoje vyučovanie dokázal prilákať až 500 poslucháčov denne.
Andrew Ure sa oženil s Catherine Monteathovou z Greenocku. Pár mal dcéru a dvoch synov, pričom jeden z nich sa stal londýnskym chirurgom. V roku 1808 sa Andrew stal riaditeľom observatória Garnet Hill, ktoré vedie Glasgowská spoločnosť na podporu astronomických pozorovaní.
Šialený kvôli nevere?
O rok neskôr ho dokonca vymenovali za prvého mestského astronóma v Glasgowe. Tu zostrojil svoj alkalický meter na objemové odhady skutočného obsahu alkálií rôznych látok používaných v plátennom priemysle. Vybudoval si tiež povesť vysoko kompetentného praktického chemika.
Bol natoľko úspešný, až to vyzeralo, že pred sebou má takmer dokonalý život. Ako je teda vôbec možné, že po čase „zošalel“ a prestal byť prínosom pre spoločnosť? Možno za tým bola nevera jeho manželky, ktorá mala pomer s jedným profesorom anatómie na Anderson College, teda presne tam, kde Andrew Ure vyučoval.
Doteraz sa nevie, prečo začal so šialenými experimentmi. Okrem bizarných pokusov zastával aj vcelku kontroverzné názory, sám seba považoval za biblického geológa a tvrdil, že planéta Zem nemá viac ako šesťtisíc rokov.
Ľudia kričali a utekali z miestnosti
V roku 1818 šokoval obrovské množstvo ľudí, keď sa priznal, že vykonával nehumánne pokusy na mŕtvolách. Dokonca o tom porozprával svojim študentom na jednej z prednášok. Mohol ich robiť vďaka mŕtvole vraha menom Matthew Clydesdale, ktorého popravili obesením. Andrew tvrdil, že stimulácia bránicového nervu prinavrátila život ľuďom, ktorí boli udusení, utopení alebo obesení. Vďaka týmto experimentom chcel potvrdiť svoju teóriu.
Svoje pokusy na mŕtvole obeseného Matthewa názorne predviedol niekoľkým divákom. Začal tak, že mu skalpelom zarezal do zátylku a odstránil jeden stavec. Rovnaký zárez urobil v oblasti ľavého boku a päty. Do týchto zárezov vložil dve tyče pripojené na batériu, ktorú nabil elektrickým prúdom. Mŕtvola sa hýbala, ľudia boli vydesení a kričali.
Pri ďalšom pokuse urobil do čela Matthewa Clydesdala zárez, do ktorého zapojil tyč na batériu a pustil prúd. Nevládnu tvár odrazu zachvátili rôzne výrazy ako des, zúfalstvo, úsmev či znechutenie. Diváci zostali úplne šokovaní. „Ešte nejaký čas a bude znovu rúbať uhlie,“ šepkali si vtedy v hľadisku. Mŕtvola spravila ešte prudšie pohyby a ľudia začali panikáriť a kričať. Telo totiž vykonávalo pohyby dýchania stimuláciou bránicového nervu. Niekoľko totálne znechutených divákov muselo opustiť miestnosť.
Po tomto šialenom predstavení Andrew tvrdil, že priamou stimuláciou bránicového nervu dokážeme najlepšie oživiť mŕtvych. Navrhol tiež, že dva navlhčené mosadzné gombíky pripojené k batérii by mohli fungovať rovnakým spôsobom.
Parné stroje nahradia ľudí
V roku 1821 vydal svoju prvú knihu s názvom Slovník chémie, ktorá sa stala takou úspešnou, že ju preložili do niekoľkých jazykov. O osem rokov neskôr napísal Nový systém geológie, ktorý zdôraznil význam chémie a fyziky pre svet geológie. Túto publikáciu však mnohí čitatelia ostro kritizovali.
Počas svojho života Andrew napísal až sedem kníh o svojich výskumoch a viac ako 53 vedeckých článkov, pričom jedným z nich bol aj článok The Philosophy of Manufacturers, ktorý odráža záujmy britských podnikateľov. Tí podľa neho zbohatli vďaka priemyselnej revolúcii, no Ure prekvapivo neobraňuje robotníkov, ale podnikateľov. Prestávky v práci považoval za prepych, podľa neho viedli len k strate času a k nižšej mzde. Vo svojich štúdiách vyzdvihoval funkciu parných strojov, ktoré uľahčovali robotníkom prácu.
Vo výrobných zariadeniach videl Andrew Ure budúcnosť. Zastával názor, že časom nahradia všetkých robotníkov a budú oveľa efektívnejšie. V tom mal v podstate pravdu, pretože parné stroje nahradili tkáčky, ktoré boli pre zamestnávateľa príliš drahé.
Pracoval pre britskú vládu
Tiež zastával názor, že čím viac je robotník zručnejší, tým je menej ovládateľný. Veril, že hlavnou prednosťou továrenskej výroby bolo to, že v podstate vylúčila ľudskú pracovnú silu z výroby s výnimkou dohľadu nad strojmi.
Okrem nespútaného nadšenia pre zaraďovanie strojov do výroby však skúmal aj sociálne či zdravotné problémy robotníkov, ktorí sa o stroje starali. Zlé pracovné podmienky robotníkov v továrňach ho priviedli k úvahám, ako možno zabezpečiť, aby ich pri práci netrápila horúčava. To ho priviedlo k úvahám o vytvorení bimetalového termostatu, ktorý ohrieva alebo ochladzuje miestnosť na nastavenú teplotu.
Bol takým úspešným vedcom, že vykonával výskum pre britskú vládu a tiež pracoval ako analytický chemik pre colnú radu. Stal sa skvelým lekárom, kontroverzným vedcom a významným zástancom priemyselného kapitalizmu. V roku 1830 sa presťahoval do Londýna, kde sa usadil a pracoval ako konzultačný chemik a o 27 rokov neskôr zomrel.
Zdieľať na