Anonymná autorka Bozk lásky vydáva svoj debut: POCITY sú venované každému, kto má CITY

Bozk lásky POCITY

Debut POCITY pre každého, kto má CITY. (Zdroj: Archív Bozk lásky).

#POCITY. Má ich každý jeden z nás a presne o nich je novinka, ktorú vydáva sympatická anonymná autorka Bozk lásky spolu s ilustrátorkou a spoluautorkou Barbarou Rek alias babsikresli. Autorka skladala básne počas celého svojho života, do ktorých vpisovala všetky svoje skutočné emócie, a preto to nie je len kniha. Sú to ozajstné POCITY, reálne spomienky, úprimné situácie a intímne chvíle, ktoré sú stelesnené a doslova vyliate na papieri. Ak chceš držať svoje POCITY v ruke už tieto Vianoce a podporiť tak tieto šikovné kreatívne ženy, môžeš si knihu zakúpiť prostredníctvom zbierky donio.sk! Poďme sa teda spoločne pozrieť na to, ako vznikal ich malý-veľký sen!

Práve vychádza tvoja kniha POCITY, aké máš z toho pocity?

Popravde stále tomu nemôžem uveriť. Myslím, že až keď budem knihu držať fyzicky v rukách, tak mi to všetko dopne. Stále je vo mne trošku strach, ako to bude celé vyzerať, či sa všetko vytlačí ako má a dopadne tak, ako sme si predstavovali, ale je to zároveň také chvenie pri srdci a obrovské nadšenie, že sa to deje.

Pocity Bozk lásky
Debut autorky Bozk lásky je spísaný zo skutočných pocitov. (Zdroj: archív Bozk lásky)

Si autorkou, ktorá vystupuje pod pseudonymom Bozk lásky. Ako započala tvoja cesta k poézií?

Básne alebo celkovo moje myšlienky si zapisujem odnepamäti. Vždy som si od malička písala čo prežívam a i teraz nosím so sebou neustále malý notes, pero a kdekoľvek som, vytiahnem zošiť a doslova sa vypisujem zo svojich pocitov. Niekedy viem slovami proste najlepšie vyjadriť, čo cítim. To, čo prežívam, čo sa ma dotýka a všetky svoje myšlienky tak pretváram do rýmov. Veľmi mi to pomáha dostať všetky emócie zo seba von, je to pre mňa taká terapia prvej pomoci.

Párkrát si spomenula, že vydať knihu pre teba nebol úplne prvotný plán. Ako teda táto myšlienka vznikla?

Áno, popravde aj keď niekde v hĺbke mojej mysle tento „plán“ vždy bol, nikdy som ho nepovažovala za niečo nutné. Aj keď ma do toho moji sledovatelia, rodina, priatelia a okolie vždy nabádali, vedela som, že by na to len moje básne nestačili, a preto som sa ani ja sama do toho tlačila. Nič však nie je náhoda a zmena situácie nastala začiatkom tohto roku, kedy sme sa stretli s mojou spoluautorkou ilustrátorkou Barbarou Rek a jednoducho to medzi nami prekliklo – či už priateľsky, ale i pri tvorbe. Počas roka sme tvorili viacero spoločných príspevkov na Instagrame, ktoré sme si všimli, že sa ľuďom veľmi páčili a boli takmer virálne, nuž tak sme si povedali, že poďme naše POCITY zhmotniť.

Komu by si odporúčala túto knihu?

POCITY máme naozaj každý. Bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, národnosť či náboženstvo. Preto je určená naozaj pre všetkých. CITY prežívame všetci, všetci zažívame smútok aj šťastie, strach či zamilovanie, bolesť, ale i uzdravovanie. Každý možno v inej podobe, ale určite každý sme už niekedy prežívali lásku. A tak si dovolím tvrdiť, že sa v našej knihe nájdeš aj TY.

Tvoja kniha je jedinečná aj vďaka ilustrátorke babsikresli, a to či už skutočnými pocitmi, fontom, ale aj samotnými kresbami, ktoré knihe dodávajú autenticitu. Ako by si zhodnotila túto spoluprácu?

Ako som spomenula, nič nie je náhoda. S Babsi sme si vo februári napísali na Instagrame a navzájom si obdivovali našu tvorbu. Aj keď sme sa vlastne vôbec nepoznali, po našom prvom stretnutí sme obe cítili akoby sa poznáme celý život a všetko do seba zapadlo ako puzzle. Obe máme rovnaký vkus, názory, vnímanie a i celý proces tvorby knihy prebiehal absolútne bez jedného zaváhania. Myslím, že si ani nespomínam, že by sme sa na niečom nezhodli alebo museli robiť kompromisy. Vždy sme to cítili rovnako.

Čo bolo pre teba najnáročnejšou úlohou pri príprave celej tejto knihy?

Keďže píšem naozaj celý môj život, s množstvom materiálu naozaj nebol žiaden problém. Skôr naopak, dilema bola, ktoré básne vyhodiť, čo použiť a čo nie. Náročnejší proces zažívala skôr Babsi. Keďže sme sa s vydávaním knihy naozaj nikdy v živote nestretli a nevedeli, čo to odnáša, nastaviť to všetko graficky v programoch, aby každá strana sedela, aby obálka bola tak ako si predstavujeme, nič sa neposunulo, uf no boli to nespočetné hodiny – Babsi odviedla naozaj úžasnú prácu a môžem povedať, že je neskutočne šikovná a patrí jej môj obdiv. Ako sa hovorí, prvá je boj, ďalšiu by sme teraz zbúchali šup-šup (smiech).

Na portáli donio.sk práve prebieha zbierka pre knihu POCITY a podľa momentálnych údajov tvoj sen pomaličky naberá hmatateľné kontúry. Čo by si odkázala všetkým, ktorí sa rozhodli či rozhodnú túto zbierku podporiť?

Jedno obrovské LÁSKAvé ďakujeme! Ďakujeme všetkým, ktorí nás naozaj akokoľvek podporili a tešíme sa, že sa náš (ne)sen pomaly, ale isto stáva naozaj realitou. Cítim, že v poslednej dobe je vo svete okolo nás tak veľa strachu, hnevu a nenávisti, a preto ak našou knihou prinesieme do spoločnosti aspoň trochu lásky, stálo to zato.

Aké pre teba bude konečne držať svoju knihu v rukách?

Pri zakladaní anonymného profilu @bozklasky som popravde mala skoro nulové očakávania. Bol to len sen zdieľať svoje pocity a myšlienky s druhými a svojimi veršami im dať najavo, že aj keď sú niekedy sami, vlastne nikdy v tom nie sú sami. Na začiatku to boli len básne končiace v zatvorených šuplíkoch izby a o chvíľu to bude kniha, ktorú otvorím a budú tam moje zhmotnené pocity – nahé a úprimné.

Existuje nejaké posolstvo, ktoré chceš pomocou knihy POCITY odovzdať svojim čitateľom?

Presne to, že čokoľvek prežívajú, nie sú v tom sami. Akokoľvek jedinečné sú ich pocity, ľudia okolo nich vo svojich životoch zažívajú podobné, ak nie identické emócie. A deliť sa o ne, je často jediná cesta, ako ich zvládnuť a dokonca z nich vyťažiť to pozitívne.

Bozk lásky, prečo práve takýto pseudonym?

Názov prišiel tak nejako sám od seba a bolo to naozaj prvé či mi napadlo. Samozrejme som potom ešte veľmi dlho polemizovala a vymýšľala, ale neustále sa vracala k prapôvodnej myšlienke. A popravde, keďže píšem primárne o láske, diapazón možností nebol taký rozsiahly (smiech). Chcela som niečo jednoduché, no zároveň výstižné, a tak to aj je.

Mnohí by si možno želali, aby si odhalila svoju identitu. Aký máš na to názor? Plánuješ ostať v mysterióznom rúšku tajomstva alebo sa nám v budúcnosti aj odhalíš?

Nikdy nehovorím nikdy, ale momentálne mi to takto veľmi vyhovuje. Nebol to zámer, že by som sa hanbila za to, čo píšem. Práve naopak, absolútne sa stotožňujem s tým čo píšem a byť inkognito nebol dôvod, aby si ľudia moje básne spájali s konkrétnymi osobami a situáciami. Skôr ma to vlastne baví. Všetci máme radi tajomnosť a niečo záhadné je práve to, čo nás láka.

Keď už spomíname budúcnosť, kam budú smerovať tvoje ďalšie kroky?

Už samotná kniha bola tak trochu mimo mojich krokov, preto som veľmi vďačná, kam ma život unáša. Asi sa nechám prekvapiť, čo ďalšie mi do mojej cesty prinesie. Som naozaj veľmi pocitový človek, ktorý nad všetkým príliš nepremýšľa, a ak niečo cíti, tak aj koná. Niekedy je to možno trochu nepraktické a nepredvídateľné, ale veď aspoň mám o čom písať (úsmev).

Mnohí z nás si knihu POCITY rozbalia pod vianočným stromčekom z čoho budú mať nepochybne radosť. Čo ale spôsobilo, pri celom tomto procese, najväčšiu radosť tebe?

Robí mi radosť keď robím radosť. Asi tak by som to zhrnula. Áno, samozrejme nikdy nemôžem urobiť niekoho šťastným keď ja sama nie som so svojou osobnosťou spokojná, ale to je už na ďalší rozhovor o sebaláske. Jednoducho som naozaj veľmi vďačná, že svoje POCITY zo života môžem takouto formou priniesť aj druhým.

Si umeleckou dušou, ktorá v sebe skrýva určite zaujímavé a pozoruhodné myšlienky. Čo by si v závere nášho rozhovoru odkázala čitateľom Hashtagu?

Budem sa opakovať, ale láska lieči a nenávisť ničí. A preto sa rozhodnime či chceme plodiť nenávisť, ktorá bude ďalej šíriť len nenávisť alebo lásku, ktorá môže vygenerovať len a len ďalšiu lásku.


Ešte viac zaujímavých noviniek, rozhovorov, módy, kvízov, vtipov a inšpirácie? Poď k nám na Instagram!

Odporúčame