#Volá sa Lenka Janošíková, pochádza z Veľkých Bedzian neďaleko Topoľčian, má 29 a už niekoľko rokov žije v zahraničí. V tomto rozhovore ti prezradí viac o svojom živote, živote vonku a prečo sa zatiaľ nechystá vrátiť domov.
Prečo si sa rozhodla odísť zo Slovenska?
Slovensko je krásna krajina a bola som tu naozaj spokojná. Mala som slušne platenú prácu, svoje auto, frajera, bývala som s rodičmi. Ako sa hovorí, easy life. No posledné 2 roky (rok 2012-2014) mi vnútorný hlas hovoril musíš odísť, musíš odísť. Rodičia tomu najprv neverili. Od prvotného rozhodnutia som však už za 2 týždne bola v Londýne. Mysleli si, že srandujem. Potom ale videli, že som predala auto a balila sa
Tvoje kroky smerovali najskôr do Londýna. Ako dlho si bola tam a aký je život v Londýne?
Áno, po 2 rokoch rozmýšľania, kam by som mohla odísť mi prišla príležitosť ísť do Londýna. V tom čase tam bývala sestra môjho bývalého priateľa a tá sa ponúkla, že ak bude môcť rada mi pomôže. Neváhala som a o 2 týždne som bývala v Londýne.
V Londýne som strávila 3 roky. Milovala som to tam. Zo začiatku to bolo úplne iné v porovnaní so Slovenskom. Život v Londýne mi ale po 2 rokoch prišiel veľmi uponáhľaný a stresujúci. Všade strašne veľa ľudí zo všetkých krajín sveta, čo bola na jednej strane úžasná príležitosť spoznať rôzne kultúry ľudí. No začala som sa cítiť ako robot.
Čo bolo pre teba najťažšie na živote v cudzej krajine? Aké boli tvoje začiatky?
Začiatky sú vždy zložitejšie, ale cítila som, že je to správne rozhodnutie. V prvom rade to bola jazyková bariéra (a to som sa učila angličtinu na škole), musela som si tiež zvykať na úplne iný život ako som žila doma. Zrazu nemáte rodinu blízko vás ani priateľov, s ktorými sa môžete porozprávať, ale po čase to všetko išlo samo. Začala som spoznávať nových ľudí, našla som si prácu navštevovala som rôzne miesta Londýna. Je nádherný, ale už by som si tam nevedela predstaviť žiť.
Cestovateľské topánky si si obula potom opäť a zakotvila si na slnečnej Malorke, kde si doteraz. Prečo práve toto miesto?
Ako som sa dostala na Malorku je celkom zábavná príhoda. V Londýne som spoznala jednu Česku, volala sa Terezka. Skamarátili sme sa, ale tá po roku odišla bývať na Malorku. My dve sme naďalej komunikovali cez Whatsapp a po roku sa ma spýtala či by som mohla prísť pracovať za ňu na 12 dní na Malorku. Povedala som si, že prečo nie. Pricestovala som na Malorku, kde som stretla veľa nových ľudí a hlavne jednu úžasnú Slovenku Lauru, ktorá tam vždy pracovala cez leto.
Po dvanástich dňoch som sa vrátila do Londýna a pokračovala vo svojom živote tam. V zime mi napísala Laura, či neviem o nejakom ubytovaní v Londýne. Navrhla som jej, že môže bývať so mnou, a tak sa aj stalo. Je to úžasná osoba a moja spriaznené duša. V lete mi hovorí „Lenka počuj, poďme bývať na Malorku.“ Po dni rozmýšľania si hovorím, že idem. Do mesiaca sme boli presťahované. (smiech)
Vedela si po španielsky, keď si sa tam vybrala? Aká je teraz tvoja úroveň španielčiny?
Nevedela som absolútne nič po španielsky. Všetko som sa naučila z počúvania konverzácii a teraz nemám problém v tomto jazyku rozprávať ani písať. Pozerám španielske filmy rozumiem španielskym pesničkám a hlavne rozumiem ľuďom.
Bolo náročné nájsť si tam prácu? Čomu sa venuješ?
Na Malorke som začala pracovať v kaviarni, ale po niečo vyše roku som dala výpoveď a povedala som si, že si skúsim nájsť prácu, ktorá by ma naozaj bavila. Začala som pracovať v jednom zlatníctve a po 9 mesiacoch som pre firmu, ktorá je oficiálnym distribútorom značiek ako Rolex, Cartier, Patek Phillipe a mnoho ďalších.
Aké je byť cudzinkou medzi Španielmi? Sú na teba domáci milí?
Zo začiatku keď som nerozprávala po španielsky tak sa domáci na mňa pozerali v zmysle, čo tam chcem. O to viac ma to motivovalo naučiť sa jazyk. Prekvapilo ma, že keď sa ma spýtali odkiaľ som, veľa Španielov Slovensko poznalo, dokonca ho mnoho z nich navštívilo, najmä Tatry.
A čo muži? Je pravda čo sa hovorí o Španieloch, že sú náruživí a temperamentní?
Ach jaj, chlapi. Čistý koniec (smiech). Majú radi ženy a všimnú si každú, ktorá prejde okolo. Vidím to tak, že mladí ľudia berú Malorku ako ostrov zábavy a dovolenky, a tak sa aj správajú a vidia vzťah. Čo ma udivuje na týchto mužoch je to, že nie sú veľmi zruční. Aj obyčajné maľovanie bytu by nechali na odborníka. Ich obľúbené slovo je maňana, čo znamená zajtra. Na všetko majú čas.
Čo máš na Malorke najradšej a naopak, čo ti tam prekáža?
Milujem Malorku od prvého dňa. Vyhovuje mi tu všetko, najviac asi to počasie. Každý deň sa cítim ako na dovolenke. Nie je úžasné ísť hocikedy k moru? Už len na prechádzku. Nie je žiadna vec, ktorá mi tu prekáža, býva však veľakrát smutno, že nemôžem byť s rodičmi a kamoškami.
Ty si sa dostala aj do videoklipu, prezraď, aké bolo natáčanie?
Áno, účinkovala som vo videoklipe. Bola to super skúsenosť. Na to, že muža z videoklipu som videla prvýkrát v živote, sme si spoluprácu užívali. Oslovila ma moja kamarátka Jana Kováčiková, ktorá je fotografka, speváčka a robí aj video produkciu.
Na svojom Facebooku uverejňuješ aj pekné profesionálne zábery. Je fotomodeling cesta, ktorou by si sa mohla uberať aj v Španielsku, alebo to bolo skôr hobby?
Už v Londýne som mala príležitosť zapózovať na nejaké tie zábery, na Malorke sa mi ozvali dvaja ľudia kvôli spolupráci no a posledná spolupráca bola s Jankou Kováčikovou, ktorá má oslovila aj do videoklipu. Nie som žiadna profesionálna modelka, je to skôr niečo, čo mám rada.
Láka ťa cestovať, keď žiješ v slnkom zaliatej destinácii pri mori a zdá sa, akoby celý tvoj život bola jedna dovolenka?
Je pravda, že toto leto, keďže sme veľmi nepracovali a nedalo sa cestovať, sme si užívali pláže každý deň. Malorka ma vie stále ohúriť svojimi plážami a som vďačná, že tu môžem byť, ale veľakrát ma láka navštíviť aj iné krajiny. Ísť niekam all inclusive. Ale je pravda, že každý deň vnímam ako dovolenkový, aj keď som na ceste do práce.
Chceš zostať natrvalo na žiť Malorke, alebo sa plánuješ vrátiť na Slovensko?
Rozhodla som sa neplánovať si budúcnosť a užívať si prítomnosti. Tento rok som mala iné plány a nakoniec sa nám to všetkým zmenilo. Užívam si každú minútu, ktorú žijem teraz. Pravdupovediac, momentálne nevidím dôvod vrátiť sa na Slovensko, ale človek nikdy nevie, čo nám život prinesie. Som vďačná za všetko v mojom živote, čo ma stretlo a čo ma ešte stretne.
Zdieľať na